Kapitola #2

25. června 2015 v 22:54 |  Forever (Not).
Pokračovanie!
Už mám napísaných osem kapitol, a veľmi sa teším ako sa to zatiaľ vyvíja! Bude to ešte dosť napínavé, len tieto prvé kapitoly sú vždy hektické :) Prajem príjemné čítanie! (Klik na názov pesničky)


Pesnička: Settle Down (The 1975) -->


But you're losing your words
We're speaking in bodies
Avoiding me and talking 'bout you.
But you're losing your turn
I guess I'll never learn
'Cause I stay another hour or two.

Kým som stihla prísť domov a zhodiť si veci, už mi aj vyzváňal mobil. Bola to Martha a ja som nemohla byť šťastnejšia, že volá.
"Noooo?" zatiahla zvesela. "Pripravená na najlepší večer roka?"
Zasmiala som sa, hádžuc sa na moju ustlanú posteľ. "Už pripravenejšia asi nikdy nebudem," odvetila som, pozerajúc na jeden z viacerých plagátov na mojej stene. "Bože, neverím. Konečne!"
"Už mi volal aj Jeff. Ide aj s tým jeho najlepším kamarátom, ktorého vždy toľko spomínal, ale nikdy sme ho skutočne nevideli, takže konečne uvidíme, s kým to paktil takmer celý život."
"Tak vieš, Jeff má dvadsaťtri. Ty devätnásť, ja osemnásť... Potrebuje ľudí aj na jeho úrovni," premýšľala som nahlas.
Jeff bol náš dobrý priateľ. Spoznali sme sa v jednom bare pred dvoma rokmi a odvtedy sme sa stali dosť nerozlučnými. Chodievali sme von aj s jeho priateľmi, a tak som si našla vlastnú skupinu kamarátov. Boli to dobrí ľudia s rovnakými záujmami v hudbe. Boli sme sami sebou a to sme na sebe najviac milovali.
"Podľa mňa sa Jeffovi páčiš, Ang," povedala zrazu Martha a doslova som videla jej tvár - jemne zvraštená zo strachu z mojej reakcie, ktorá veru aj bola opodstatnená. Skoro som sa zvalila z postele.
"Martha! Tak nehovor, nepáčim sa mu," vravela som zhrozene. "Jeff by si nezačal niečo s takou mladou."
Martha bola chvíľu ticho. "Ale Angie, veď aj ty sama dobre vieš, že vek je len číslo. Tvoj rozum je zrelý na tridsiatničku."
"Dík," odvrkla som hravo. "Každopádne, budem sa robiť, že sme toto nerozoberali. Nechcem, aby sa priateľstvo medzi mnou a Jeffom nejako pokazilo."
"A nepáči sa ti?"
"Nie!" povedala som rýchlo, ani nepremýšľajúc nad otázkou. Hneď som to aj oľutovala. Jeff bol naozaj pohľadný chalan, s veľmi dobrým vkusom, čo sa týka obliekania, vždy upravený a veľmi galantný k dievčatám. Veľa dievčat ho chcelo, dlho chodil však len s jednou, až kým sa pred pár mesiacmi nerozišli. "Nie je môj typ," dodala som napokon. "Je mi ako brat."
Martha sa pochybovačne zasmiala. "Vieš, niekedy to tak celkom nevyzerá."
"To myslíš ako?"
"No tak, ako som to povedala," odvetila pokojne. "Niekedy sa k sebe doslova priťahujete a máte tie vaše poznámky. Veď ty nie si hanblivé dievča, takže na teba ide v podstate každý. Vravím ti, podľa mňa sa Jeffovi páčiš. Možno to on sám ešte nevie, ale som si istá, že sa k tomu schyľuje."
Preglgla som. Žiadneho chalana som nechcela. Moja sloboda bola momentálne dokonalá a vysoko oceňovaná. "Okej, čo už, Martha. Tak sa stretneme za hodinu? Ešte sa idem osprchovať a môžeme si ísť užiť!"
"Jasné. Tak o hodinu."
Nadšene som zvýskla a ešte chvíľu ležala, predstavujúc si dnešný koncert. Videla som už niektoré zo svojich obľúbených skupín, ale Rolling Stones ešte nikdy. Oasis som milovala tiež, no momentálne som mala pocit, že nič na svete nie je lepšie než Mick Jagger a dobrý rock n roll.
Keď som si starostlivo vybrala veci na oblečenie, dala som si rýchlu sprchu, aby som sa prebudila a nahádzala do seba jedlo. Od toľkého vzrušenia som však nevedela ani len prehĺtať.
Pred odchodom som sa ešte obzrela v zrkadle, či všetko sedí, ako má. Neupravený drdol na hlave ako vždy, tričko Rolling Stones (trochu vyťahané), šortky s mojou obľúbenou košeľou okolo pása a čierne čižmy... Ó áno, bola som hotová.
Keďže rodičia odišli na celý víkend, nenamáhala som sa s písaním odkazom a ponáhľala sa na miesto stretnutia s Marthou. Koncert mal začať o tri hodiny, no kým by sme sa cez dav prepchali, koncert by už práve začínal.
"Tak tu si! Meškáš," zvolala obviňujúco Martha, keď ma zbadala.
"Prepáč. Vieš, že keď chodím pešo, veľa premýšľam a potom spomalím chôdzu... Veď to poznáš," vravela som, manévrujúc s rukami.
Martha ma len odbila mávnutím ruky. "Dobre, dobre. Dúfam, že lístky máš."
Rýchlo som ich vyhrabala z tašky a natešene nimi zamávala pred Marthinými očami. "Voilááá! Lístky do neba!"
Martha za zachichúňala a ďalej sme kvakotali o hlúpostiach, kým sme nedorazili pred štadión, kde sa koncert konal. Bolo tam nespočetne veľa ľudí rôzneho typu.
"No, kým sa tam dostaneme," pretočila očami Martha a vytiahla hranolky z McDonaldu.
"Och, ty bohyňa," slastne som si vzdychla a hneď sa načiahla za malou dávkou, keď mi strelila po ruke. "Au!"
"Hádam si nemyslíš, že sú pre teba." Zdvihla jedno obočie a namyslene si odhryzla z jednej hranolky.
"Máš pravdu. Nemyslím. Viem," vyplazila som na ňu hravo jazyk a vzala si.
"Nemožná."
"Lakomá."
"Detská."
"Sebecká."
"Otravná!"
"Somár-"
"Vážne ma ideš nazvať zvieraťom?" prerušila ma, než som stihla dopovedať, teraz už s plnými ústami.
"Nie. Podstatné meno plus prídavné meno. Somárska."
Martha pretočila očami, no zasmiala sa. Áno. Toto sme boli my.
Natešene som na ňu skrčila nos do úškľabku. Vtom mi zazvonil mobil, a volal presne ten, ktorý mi behal po rozume, odkedy som telefonovala s Marthou.
"Áno, Jeff? Dúfam, že už si tu," povedala som bez pozdravu a vzala si ďalšiu hranolku.
"Ešte nie, lebo kamarát sa zdržal v práci," hovoril s ľahko zničeným hlasom.
Vypúlila som oči. "Jeff, uvedomuješ si, že je tu vyše dvesto ľudí? Máš šťastie, že máš zaobstarané sedenie," rečnila som logicky a oblizla si slané pery. "Tvoj kamarát by sa mal hanbiť! V tak významný deň aby sa zdržal v práci?" odfrkla som znechutene a Marthe sa pri tomto zhrozene rozšírili oči. "Počuj Jeff, neviem, s kým to si, ale očividne mu treba vysvetliť, čo sa patrí."
"Veď mu to povieš osobne," odbil ma s nezáujmom. "A nebuď tak nepriateľská. Och, no už je tu," hovoril a počula som hlasy v pozadí. "Tak tam budeme do polhodiny ale na mieste sa uvidíme."
"Jasné. Pozdravuj kamaráta," povedala som sarkasticky.
"Angie, dospej," povedal milým hlasom a počula som, že sa usmieva.
"Dobre, dobre," zasmiala som sa, "tak sa teda vidíme."
Zasunula som mobil späť do vačku a čakala, kedy sa konečne znovu pohneme smerom k vstupným dverám.
"Dúfam, že Jeffov kamoš bude nejaký sexoš," zasnila sa Martha, keď skrčený papier od jedla hodila do svojej tašky.
"Dúfam, že si nezabudol obliecť gate."
Martha vybuchla do smiechu.
**
Všetko bolo preplnené ľuďmi a s Marthou sme sedeli presne oproti pódiu na prvom poschodí. Boli to jedny z najdrahších miest ale, ako som si uvedomila, stálo to za to. Musela som si dať malú pripomienku, aby som rodičov trojnásobne vybozkávala než som to spravila, keď mi strčili lístky do ruky s úsmevom. "Na tvoj úspech." Bolo, čo povedali. Asi aj preto som bola vydesená zo skúšok. Nechcela som ich sklamať, tobôž si myslieť, že ich peniaze vyšli navnivoč.
Martha ma drgla lakťom. "Hej, si v poriadku? Nejaká si tichá."
Jemne som potriasla hlavou. "Jasné, len stále neverím, že sme tu. Konečne život," vydýchla som šťastne na chvíľu privierajúc oči.
Vtom však zhasli svetlá a dav sa rozreval na plné obrátky, potlesk a pisk sa ozývali z každej strany. A potom sa ozval zvuk gitár a to bol moment, keď to moje hrdlo stratilo. Spolu s ostatnými nadšencami som sa rozrevala na plne pecky, no vôbec som sa v tom obrovskom hluku nepočula. Môj mozog a žalúdok ovládlo dunenie, hlboké melódie, až sa mi z toho jemne roztočila hlava. Skackala som na nohách spolu s Marthou, keď sa na pódiu objavila skupina, ktorú som chcela tak dlho vidieť.
"Jeff to zmešká!" zarevala mi Martha do ucha.
"ČO?!" vrieskala som, no nepočúvala som ju viac, hneď som sa otočila k pódiu a začala spievať spolu s ostatnými text pesničky.
"Tiiiiiiiime is on my side (yes it is)"
Vyžívala som sa v tom hlase, a tá gitara...
"YEAAAAAAAH!!!!
Tiiiiiiiiimeeeeee is on maaah side (yes it IS)!" kričala som na plné pľúca.
Bolo možné, že som hneď aj prišla o hlas? Vôbec som sa nepočula, a o to viacej som kričala, celá nadšená, že nikto nebude súdiť môj otrasný hlas. Bolo mi to aj tak jedno. Speváčkou som predsa nikdy nechcela byť, tak čo riešiť?
S Marthou sme sa chytili okolo pliec a spolu sa kolísali do rytmu hudbu ako keby sme boli opité. Videli sme však dole robiť toto isté aj niekoho iného a o to viac som sa začala usmievať, opäť spievajúc hlasno, ako to len moje hlasivky dovolili.
A takto pokračoval koncert. Stihol dôjsť po druhej pesničke aj Jeff, ale len letmým pohľadom som ho privítala. Jeho kamarátovi som ani len pozornosť nevenovala, nevedela som totiž odtrhnúť pohľad od hudobníkov.
Zahrali asi desať pesničiek, keď zrazu vyhlásili do mikrofónu, že bude polhodinová pauza a zmizli. Prekvapene sme klipkali očami spolu s Marthou, nečakajúc takýto vývoj udalostí.
"Ale to je len dobré," hovorila som jej, "veď o to dlhšie sa môžeme tešiť."
"Ideme si po niečo do bufetu? Celá horím," zvolala Martha, jej hlas prekvapujúco tichý. Rukou sa ovievala, no určite jej to v tom dusne nepomohlo.
"Hej, aj ja som celá mokrá," vravela som a pomaly sme sa pobrali smerom von ako aj ostatní, keď som zrazu počula za mojím chrbtom:
"Angie! Ani sa nezvítaš?" Jeff.
Prudko som sa otočila, nechávajúc Marthu ísť ďalej. "Prepáč, ale nepamätám sa, že by sme prišli spolu," založila som si ruky vbok no žiarivo sa usmiala. "Pekné od teba, že si sa unúval prísť."
Objala som ho a vtom mi padol pohľad na jeho kamaráta, ktorý zavinil všetko toto meškanie. Bolo úplne namieste, keď som povedala, že som zostala zamrznutá v Jeffovom náručí, ako nejaká socha.
"Povedz Harrymu," zamrmlal Jeff a odtiahol sa. Jeff sa postavil bokom, a začal mávať rukami. "Harry, toto je Angie, najsarkastickejšie stvorenie pod slnkom, Angie, toto je Harry, ktorý zachováva chladnú hlavu aj v tých najhorúcejších situáciách."
Pán Styles sa na mňa díval, jeho tvár uvoľnená a jeho pery zvlnené do úškľabku.
"Teší ma," počula som sa povedať, navrhujúc mu ruku. "Angie."
Pán Styles ju bez okolkov prijal, sympaticky sa na mňa usmievajúc. "Harry."
Prikývla som, nahadzujúc nesmelý úsmev. Nechápala som, prečo mi srdce bilo niekde v krku. Potrebovala som vodu.
"Idem za Marthou," vychrlila som rýchlo, "nech sa tu nemotá sama."
"Ale veď ideme spolu," hovoril Jeff, "práve sme šli s Harrym do baru."
Nepočúvala som ho veľmi. Otočila som sa a mierila dopredu, cítiac sa zaujímavo divne počas mojej chôdze.
Čo. Sa. To. Práve. Stalo. Nechápala som. Odkedy sa Jeff pozná s mojím učiteľom literatúry? A on je na koncerte Rolling Stones?
Svet bol zvrátený. Myslela som, že on by počúval tú najnudnejšiu hudbu, aj keď sa mi to k nemu nikdy nehodilo kvôli jeho vlasom, ktoré som vždy vedela oceniť.
A vtedy ma to trklo. Vtedy som si uvedomila, čo bolo tentoraz iné, než inokedy v škole. Jeho ľavá ruka bola posiata tetovaniami. Ako? Kedy?
Takže som dnes v škole dobre videla. Nevedela som, že učitelia môžu mať tetovania.
"Ang! Čo si dáš?" spýtala sa Martha.
"Len vodu. Veľa vody," odvetila som, cítiac chalanov hneď vedľa nás.
"Veľa vody!" objednala Martha, na čo sa chalani zasmiali. Čašník jej začal niečo hovoriť o jej päťdesiatlibrovej bankovke, na čo sa Martha ofučala a otočila sa k nám. "Jeff, pôjdeš so mnou, prosím ťa? Hentá ženská mi to nikdy nerozmení, a ty sa na ňu len usmeješ a mám to."
Jeff sa rozosmial a hneď aj šiel s Marthou k druhému baru, kde obsluhovala mladá blondína. Potom som si uvedomila, že ja som zostala s pánom Stylesom. Och...
Ukradomky som sa na neho pozrela. Ležérne sa pravým lakťom opieral o bar; práve sa nám stretli pohľady.
"Nevedela som, že počúvate Rolling Stones," začala som odhodlane. Nechcela som sa nechať vyviesť z miery. Veď to bol môj učiteľ.
"To isté som nevedel ja o tebe," pobavene sa usmial. "Najlepšia skupina. Jagger je legenda."
Prikývla som, úplne s ním súhlasiac. "Som rada, že mám možnosť ich vidieť. Jednoznačne najlepší koncert, na akom som doteraz bola."
"Už som ich dvakrát videl, aj v LA aj tu v Londýne. Každým rokom sú lepší."
Takže v LA. Ja som rada, že som bola dole pri mori v Brightone.
"Aká je vaša obľúbená pesnička, pán Styles?" naklonila som sa viacej, moje nohy unavené od hodín státia.
Pán Styles sledoval každý môj pohyb, známky pobavenia fuč. "Harry. Som Harry." Zadíval sa mi do očí, ktoré som ja rýchlo sklopila, mrviac sa na nohách. Nevedela som sa mu dívať do očí, boli príliš hlboké.
Preglgla som a zaťala sa, dvíhajúc hlavu na neho. "Aká je tvoja obľúbená pesnička od nich, Harry?" Jeho meno sa mi vykotúľalo z jazyka ako nejaká nenacvičená fráza. Niečo mi bolo, a musela som rýchlo prísť na to, čo.
Pán Styles jemne pokýval hlavou a oblizol si pery. "Angie."
Rozbúchalo sa mi srdce. Možno som zle počula. A možno hovorí moje meno, aby ma napomenul, lebo ma prichytil, ako na neho civím.
"To je veľmi pekná," pripustila som, celá nesvoja. Kde toľko trčal Jeff s Marthou?!
"A tvoja?" spýtal sa so záujmom.
Pokrčila som plecami. "Ani neviem. I Cant Get No Satisfaction... Alebo Under My Thumb... Alebo Yesterdays Papers... Všetky sú nejakým spôsobom výnimočné," uzavrela som, dodávajúc nevinný úsmev.
"Tak to máš pravdu," uznal, "máš dobrý hudobný vkus, mimochodom. Dnes si mala myslím tričko Kiss."
"Áno, obliate kávou," dodala som sklamane. "ale potešilo, že ste si všimli tričko."
Začervenala som sa nad mojím výplodom a opäť sklopila pohľad.
"Možno sa nezdám, no som celkom všímavý. Tichý pozorovateľ," povedal a nahodil mysteriózny hlas, čo ma rozosmialo. Tiež sa zasmial. Mal naozaj veľmi pekný smiech.
"Sme tu," zvolal Jeff, chmatnúc ma za kríže. "Na čom sa to tu smejete?"
Nadskočila som pri kontakte. "Och, Jeff, nerob to! Vždy sa tak naľakám," povedala som, chytajúc sa za srdce.
Ten sa len zasmial a s otáznikmi v očiach sa na mňa zadíval. "No? Vynadala si Harrymu? Aspoň z polovice to, čo si mi povedala do mobilu?"
Hneď som sa narovnala, karhavo sa mračiac na Jeffa.
"Mne a vynadať?" opýtal sa prekvapene pán Styles a s očakávaním na mňa pozrel.
Mávla som rukou. "Neviem, o čom to hovorí," ozrejmila som a rýchlo sa prilepila k Marthe, ktorá konečne držala kvapalinu v ruke. "Poďme späť," mumlala som naliehavo. Chcela som sa odtiaľ vytratiť čo najrýchlejšie. Ešte stále som neverila, že som mala nazývať svojho učiteľa krstným menom. Pána Stylesa.
"Si v poriadku?" spýtala sa Martha, ako sme smerovali na naše miesta.
Prirýchlo som prikývla. "No jasné. Len nedočkavá."
Martha pokrčila nado mnou plecami a niečo ťukala do mobilu.
"Hej, aspoň raz odlož ten odporný mobil. Prežiješ aj bez neho," dôvodila som znechutene.
Martha tleskla jazykom a hodila ho následne do kabelky. "Máš pravdu. Už by mohli začať!" odmlčala sa, obzerajúc sa. "A kde sú zase tí dvaja?" A vtom divoko schmatla moju ruku. "Oh. Môj. Bože. Ang!!! Čo povieš na jeho kamaráta?" zvolala, takže celý aréna sa skoro otočila naším smerom.
"Pssst," zahriakla som ju, vydesená, že by nás pán Styles mohol počuť. Ešte by si myslel, že sa mi páči. "Čo mám na neho akože povedať?" dožadovala som sa potichu.
Martha sa pobavene zamračila. "Okej. Za prvé: prečo šepkáš. Za druhé: je úplne, božsky sexy. Odkiaľ ho Jeff vyhrabal a prečo som o ňom doteraz nepočula, netuším."
Zamyslene som si zahryzla do pery. Mám jej povedať, že ma učí každý jeden deň v škole? Cítila som sa ako nejaká pobláznená študentka.
"Ani ja..." povedala som ticho, nechtiac viac riešiť tú otázku. "Je celý tvoj, Martha."
Nadšene ma drgla do rebra. "Neboj sa. Ako náhle odtiaľto odídeme, budem si na neho robiť zálusk."
Prikývla som, silene sa usmievajúc. Obzrela som sa, kde toľko trčia. Svetlá pomaly začínali zhasínať. Videla som ich, ako sa predierajú v našom rade. Jeff bol práve pri mne, keď svetlá úplne zhasli a všetci začali kričať, pískať, tlieskať... Jeff prešiel a hneď za ním šiel pán Styles. Trochu vybočil v tej tme a jemne do mňa narazil.
"Hops, prepáč," zamumlal, jeho hlas nezvyčajne blízko mojej tváre. Prebehli mnou zimomriavky.
"To nič, Harry."
"Tak sa mi to páči," začula som ešte, keď sa všetky svetlá rozsvietili a on už pri mne viac nebol.
Jemne som potriasla hlavou, otáčajúc sa jeho smerom. Silné reflektory sa odrážali na jeho rozžiarenej tvári. Striedavo tlieskal a pískal pomocou prstov. Zakvačila som si zuby do pery, keď nadvihol ruky nad seba a tlieskal. Tetovania mu doslova žiarili na ruke.

Odvrátila som hlavu práve včas. Pozrel na mňa.

Ocením hocijaké prečítanie/komentár/hviezdičku! :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama