8.kapitola

9. ledna 2013 v 21:38 |  Magic aka Christmas
Hádam si nemyslíte, že sem nepridám to, čo mi ešte zostalo v počítači?! Snáď komentáre budú... :)



"Lou, čo tu robíš? Nemala si byť náhodou na skúške?" spýtala sa ma moja mama, jemne sa mračiac, a potom jej pohľad nejako skĺzol nižšie. Prekvapene zažmurkala a jej oči sa vrátili na Louisa. Preglgla som a uvedomila si, že sa s Louisom stále držíme za ruky.
"Oh, ahojte," usmiala som sa zahanbene. "Hm, teraz sme len skončili, však, Louis?" pozrela som naňho a on sa usmial a vyzeral byť tiež zaskočený.
"Áno, ja som navrhol Lou, či by sa ešte trochu nešla prejsť," vysvetlil pokojne.
Nebadane som stisla pery. To nemusel hovoriť.
Babka sa od srdca zasmiala a chytila sa pri tom na mieste, kde by malo byť jej srdce. "Ohaha, dieťa moje, pokiaľ ide o takúto vec, máš odpustené, že si ma nečakala doma s tvojou matkou," povedala chrapľavým hlasom a okolo očí sa jej vytvorili silné vrásky. "Mohla si nám ale povedať, že randíš s týmto fešákom. Myslela som si, že si v rodine hovoríme všetko." Prestala sa smiať a pozdvihla na mňa dokonalé obočie.
Nikdy v živote som sa tak nehanbila za svoju babku, ako práve teraz. Prečo mi toto musela robiť? Stavím sa, že si bola veľmi dobre vedomá nášho postavenia s Louisom, no ona sa ma snažila za každú cenu ponížiť alebo strápniť. Zatiaľ jej to išlo graciózne.
Zhlboka som sa nadýchla, že jej poviem, ako to v skutočnosti je (pri tom som počula, ako sa Louis milo pre seba zasmial nad babkinými táraninami), no starena opäť spustila, tento krát ma skoro priklincovalo k zemi.
"Lou, som taká rada! Lepšie privítanie na Vianoce som si hádam ani nemohla želať, je tak, dedulo?" hovorila štedro a pozrela na deda, ktorý sa netváril veľmi zúčastnene - vždy to robieval, keď sa snažil prepočuť jej únavné a dlhé monológy. Babka nečakala na odpoveď a zvesela pokračovala, "Úprimne ti poviem: po skúsenostiach s našou drahou Rose som čakala, že aj ty pôjdeš na tú dráhu, kde si stále nájdeš nejakého namysleného športovca, ktorý nikdy nemá čas na svoje dievča a ľúbi sa pred ňou vystatovať, akoby on znamenal niečo viacej, našťastie, moja krásna Lou, ty vieš, ako si správne vybrať. Ako že sa volá tento mladý gentleman?" zakončila a priateľsky nadvihla obe obočia s "pôvabným" úsmevom na tvári.
Mama na mňa pozrela s otáznikom. Tentoraz jej očividne babkine vyvádzačky nevadili.
"Volám sa Louis," odvetil môj kamarát, keďže ja som tam stála ako z ľadu a topila som sa od toľkého strápnenia. "A vy musíte byť Louina babka," hovoril bez hocakých ostychov. "Veľa som sa o vás dnes dozvedel."
Ja ho hádam vykrstím - pomyslela som si, a zrazu ma pochytila zúrivosť voči každému. "Babka, on nie je môj, ehm, frajer," povedala som s kŕčovitým úsmevom, cítila som, ako horím, pri čom mnou lomcoval hnev. "A Louis hrá za doncasterský futbalový tím, takže, milá babka, práve si ho, aj keď neúmyselne, vrcholne urazila. Louis," otočila som sa naňho a bola som plná energie. "prepáč mi, babka nevedela, že si športovec a zároveň si aj veľmi dobrý herec," zvýraznila som a mrkla pri tom na babku, ktorá neskrývala prekvapenie.
"Oh, vážne?" zvolala. "V tom prípade tu máme výnimku," žmurkla na Louisa a mne bolo na odpadnutie. "Je obdivuhodné, že si takýto všestranný, Louis."
Louis sa zaškeril a pomyslela som si, prečo si babka nedohodne rande s ním namiesto mňa. "Ále, len robím, čo ma baví, pani. S Lou hráme spolu, tak sme sa viac zblížili a považujem ju za úžasné dievča. A ospravedlňujem sa, že som vám ju takto ukradol."
Babka so smiechom mávla rukou. Správala sa nanajvýš otrasne; ten jej dievčatkovský štýl, akoby mala stále šestnásť ako ja! "Už som povedala, že to vôbec nie je problém. Budem rada, ak ťa aj nabudúce uvidím."
"Aj ja budem rád."
Pocity vo mne sa striedali rýchlejšie, než keď vypínate a zapínate svetlo za sebou. Louis si myslí, že som úžasné dievča. Babka je namotaná na Louisa. Dedo ignoruje celú situáciu. Mama je zmätená. Otec nie je doma. Rose je pravdepodobne s Willom. A ja... som jednoducho zmätená, no zároveň chrlím spokojnosťou.
"Lou, tak nás potom dobehni," ozvala sa mama a pozorne ma sledovala. Len som nemo prikývla a sledovala, ako sa pomaly, veľmi pomaly pobrali ďalej naprieč osvieteným námestím.
Keď už boli trochu ďalej, ospravedlňujúco som pozrela na Louisa. Ešte stále sme sa držali za ruky. "Louis, veľmi ma to mrzí. Moja babka nevie, čo rozpráva. Naozaj mi prepáč, toto sa nemalo stať. Hovorila som ti, že je totálne bláznivá."
"Takže podľa teba nie som gentleman?" spýtal sa Louis s rafinovaným úsmevom, ale ja som si to nevšímala, bola som vyľakaná, že Louis sa po tomto všetkom so mnou ani do reči nedá.
"A-ale á-no, myslím si," koktala som a nahnevane som si popod nos napočítala do desať, aby som sa upokojila a nezhoršovala už aj tak pokazenú situáciu. Louis sa na mne zasmial a odhrnul mi prameň vlasov z tváre. Dobre, mohla som opäť začať počítať na upokojenie.
"Prepáč, ak som ti spôsobil nejaké nepríjemnosti," začal ospravedlňujúco pre zmenu on, a jeho krásne modré oči odzrkadľovali jeho slová. "ale na druhú stranu som rád, že sme mohli byť spolu. Teraz viem o tebe omnoho viac," na tvári sa mu roztiahol úsmev a brnkol mi po ľadovom nose.
"Nespôsobil si mi nijaké nepríjemnosti..." začala som, ale Louis ma utíšil.
"Ďakujem ti za dnešok, Lou," zamumlal a objal ma. Zostala som stáť ako obarená (nestačilo už na dnes?!). Najprv som nevedela, čo robiť, ale potom som si povedala, že mi je to jedno. Zahryzla som si do pery a oblapila ho okolo pásu. Zrazu som mala na jazyku slová, ktoré mi v tú minútu nikdy neprišli vhodnejšie, ale nemohla som ich vysloviť.
"Aj ja ti ďakujem za dnešok, Louis."
*
Keď sa už všetci pekne krásne zvítali (otec a Rose), navečerali sme sa a zhovárali sa. Napriek babkinmu hlúpemu správaniu, som sa cítila naozaj úžasne. Rose bola od tej doby, ako sme sa prvýkrát poriadne rozprávali v jej izbe, stále milá a nápomocná a konečne sa mi vrátila pravá sestra. Rozhodla sa nelamentovať nad Willom, užívala si slobody a netlačila na nikoho. Len by to tým zhoršila - to povedala ona.
Babka si neodpustila vyrozprávať celú situáciu, ktorá sa udiala na námestí a otcovi len tak divoko behali oči raz po mne, raz po babke a nakoniec po mamine. Na deda sa ani neunúval pozrieť, on bol vo svojom svete. Zaujímavé ale bolo, že dedo toho síce nenahovoril veľa, no ak už s niečím vyrukoval, bolo to maximálne múdre a správne.
Otec na mňa vrhol ostražitý pohľad. "Máš chlapca, Lou?" Naoko vyzeral byť dotknutý týmto falošným faktom, no zakrýval to.
Prekvapene som naňho zízala ale pred očami som mala Louisovu tvár. "Oh môj ty Bože, nie!" zvolala som pohoršene a zagánila na hihúňajúcu sa babku. "Babka nehovor kravi-, teda, nezmysly," rýchlo som sa opravila, než som jej stihla povedať trochu väčší "vulgarizmus". To by som dostala dvojhodinový monológ o správnej etikete, ako sa jedna dáma má vyjadrovať, sedieť, chodiť, smiať, možno aj dýchať a čo ja viem aké hlúposti ešte.
"Ja a vymýšľať si?!" zvolala pohoršene tentoraz ona. "Lou, čo si to myslíš o tvojej babičke? Nikdy som nepovedala, že ty a gentleman Louis spolu chodíte, len som vyslovila svoje predpoklady."
Nadurdene som zo seba vypustila vzduch a neriešila to. Otcovi hádam došlo, o čom toto celé je.
Rose na mňa pozrela veľavýznamným pohľadom.
No, čo je? Naznačila som jej očami a zamračila sa.
Čo sa stalo? Chcem všetko vedieť. Hovoril jej pohľad.
Pretočila som očami a povzdychla si. Je to nadlho...
Odkiaľ pozná babka Louisa?!
Zaksichtila som sa. Nedivila by som sa, ak by si ho zavolala k nám na jej vlastné rande. Poviem ti to neskôr.
Rose neochotne odvrátila pohľad a ďalej sme sa zapájali do debaty, ako keby sa nikdy nič neudialo, zatiaľ čo v mojej hlavne to bolo horšie, než premávka v New Yorku.
"No Rose, a máš pre nás nejaké prekvapkanie?" spýtala sa sladko babka a zamrkala na jej staršiu vnučku.
Rose sa zahľadela na babku a na tvári mala vyrovnaný výraz. "A s čím by som vás mala prekvapiť? Všetko ide po starom."
"Prekvapenie je už samo o sebe, že si konečne normálna, vnučka moja," povedala samoľúbo.
"Mami," zatiahla prosebne moja mama ako pozrela na babku. "Nerieš to už, prosím ťa. Rose tu bola s nami vždy, pokiaľ si nepamätáš."
"Áno, ale ako sa správala? Určite nie ako jedna pravá dáma."
Rose vedľa mňa stuhla a sklonila hlavu. Roseina chudá postava sedela na stoličke, nohu mala elegantne prehodenú cez druhú, hebké ruky mala položené v lone, chrbát mala vystretý a opierala sa o operadlo stoličky, blonďavé vlnité vlasy mala zapletené do rybieho chvosta, na tvári mala akurát make-upu a modré oči sa jej blyšťali vo svetle lustra, ktorý svietil nad predĺženým stolom. Nedalo sa na nej nájsť ani jedinej chybičky.
"Ako?" Pozrela som na babku, oddane hľadiac a pripravená bojovať za nevinnosť mojej sestry.
"No, že Rose sa nespr-"
"Ale babka, ako toto môžeš povedať?" zvolala som vytočene, no Roseina ruka zaletela k tej mojej a ja som zaseknuto na ňu pozrela. Nerob to.
Odvrátila som pohľad a opäť sa zahľadela na babku. "Chcem povedať, Rose si toto nezaslúži. Má môj obdiv, pretože sa perfektne vyzná v móde, dokáže každého zladiť bez hocakých pochybností, má úžasný vkus a zmysel pre obliekanie. To ja som tá, ktorá by potrebovala vymeniť šatník a moja sestra sa už o to postarala."
Mama aj keď neochotne, no prikývla. "Áno, mami. Neobviňuj z ničoho tvoju vnučku. Ako babka by si sa jej mala zastávať. Nerieš už, prosím ťa, žiadne výchovy ani etikety. Majme konečne pokojné Vianoce, kde nezáleží na tom, ako vyzeráme."
Babka bola ticho, očividne sa jej naše obvinenia dotkli. "Chcela som len dobre," zamumlala, vstala a bez slova odišla.
Nikto za ňou nevolal. Potrebovala byť sama, to sme všetci vedeli. Aj keď som mala na jazyku sarkastickú poznámku ako: Jedna dáma sa ospravedlní pred tým, než opustí spoločnosť, ale nechala som to na pokoji. Ja predsa nie som ona; snáď ani nie som na správnej ceste byť taká, ako je ona.
Odvážila som sa pozrieť na Rose. Uprene na mňa pozerala, až napokon perami naznačila jediné, čo sme ako ľudstvo mali vyslovovať už len kvôli slušnosti. Ďakujem.
Usmiala som sa a objala ju. "Viem, že by si to isté urobila pre mňa."
"Hm, nebuď si tým taká istá," zavtipkovala a zasmiala sa.
"Veď počkaj, otvorí si ešte babka ústa," pohrozila som jej ukazovákom.
Mama sedela potichu na svojom mieste a ocino na ňu nežne hľadel. "Netráp sa tým, zlato. Ona príde na to, že sa tak nemala správať."
"Čo ak sa so mnou nebude rozprávať?" zapišťala mama a dedo sa na to zasmial. Všetci sme naňho udivene pozreli, ako keby sme si len teraz všimli, že tu celý čas sedí.
"Prosím ťa, dcérenka, tvoja matka si to nevezme k srdcu, ani keby jej to vytkla kráľovná Alžbeta."
Šklbalo mi kútikmi úst, no smiech som statočne prehltla a dívala sa na deda. Mal úplnú pravdu.
"Emily sa kvôli nikomu nezmení, čo je síce smutné, pretože jej nátura je niekedy naozaj nevyspytateľná, ale ja si myslím, že napriek tomu by sme ju mali brať takú, akou je. Už len preto, lebo sa blížia Vianoce a rodina má byť spolu a tešiť sa zo zdravia."
Mama ihneď prikyvovala, no otec zasiahol.
"Aj tak nemusela pri prvej večeri skritizovať moju dcéru."
Už len to mi chýbalo, aby sa pochytil otec so švagrom. To by ale bolo vtipné.
"A ani neobhajujem jej čin, nezachovala sa, akoby to ona povedala, pravá dáma, no zvykli sme si predsa na jej chovanie. A neostáva nám nič iné, len to akceptovať aj naďalej."
Slabo som si poškrabala čelo. Ozval sa a bolo to múdre. Dedo je trieda.
"A teraz, ak sa nenahneváte, pôjdem si trochu ľahnúť, cesta bola namáhavá. Ďakujem vám veľmi pekne za večeru, bola fantastická, Steve," dedo sa huncútsky usmial na otca a pomaly sa vyteperil von z obývačky.
Všetci štyria, veľká rodina Williamsových, zostala pokope a zároveň sama. Všetci sme nejako utíchli a ponorili sa do vlastných myšlienok. Dedove slová sú na zamyslenie, a pravdivé.
"Som rád, že je rodina pokope," zamumlal otec a daroval nám všetkým štedrý úsmev. My s Rose sme sa ako na povel postavili, podišli k našim rodičom a všetci štyria sme sa objali a rozosmiali. Že čo bol vtipné? Snáď to raz zistím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | Web | 9. ledna 2013 v 22:01 | Reagovat

:33 Louis jaky zlatýýýý :3 a mrte kokos ale aj ja mam praštenu babku, ale uplne inak. ale aj tak mam na nu nervy. :D ale pecka časť :3

2 Pattie Pattie | Web | 9. ledna 2013 v 22:04 | Reagovat

aj vy mate prvu telesnu? aj my ale nechodím tam :3 :DDD naštastie :D o vstávaní mi ani nevrav :D zabíjam za to :D a to 3 krát do týždna vstávam o siedmej :D

3 Pattie Pattie | Web | 10. ledna 2013 v 18:24 | Reagovat

nene to vtedy idem na 9:10. :D ale to len kvoli autobuso inak by som vstavala 7:30 :D ak idem na 8:15 tak vstávam 6:30 :D ja sa stíham namalovať, obliecť a aj najesť. :D ja stíham všetko dokonale :D

4 Pattie Pattie | Web | 12. ledna 2013 v 21:28 | Reagovat

lubi sa mi tvoje polemizovanie ale uvidíš o týžden :D neprezradím ti to :D

5 Pattie Pattie | Web | 13. ledna 2013 v 20:16 | Reagovat

btw čitaj aj koment na článku predtýmto! :D

tak vidíš to je super :)) no to víde určiteee :) tam je maxitooop <3

6 Cheeky Cheeky | Web | 3. února 2013 v 13:05 | Reagovat

Ahoj môžeš navštíviť môj nový blog prijímam aj AFFS ;) ďakujem za návštevu

7 Sisi Sisi | Web | 11. února 2013 v 20:44 | Reagovat

ahoj mám nový blog. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama