12.kapitola - Trapas vs. Bozk

15. května 2012 v 20:47 |  Our Destiny’s Symphony



Sobota večer = skypovanie s Miou. Bola to rutina, ktorú som v poslednej dobe dosť zanedbala, lebo som bola asi viacej zaujatá svojimi problémami, a nechcela som prijať žiadnu pozitívnu správu, a tak som sa vždy vyhovorila na školu, aj keď Mia dobre vedela (podľa mňa), že sa tu jedná o niečo viac, než len úbohá škola, kvôli ktorej som sa nezvykla vynervovať.

"Mala by som si zapísať do denníku, že si s tebou konečne môžem pokecať," poznamenala s úsmevom Mia, a počula som klikanie jej myškou.

Trochu som sa začala cítiť previnilo, no snažila som sa to nedať najavo, a pokrčila som plecami. "Naozaj prepáč. Len, no vieš, tá škola, hm, je taká hrozná. Neviem, čo sa stalo tým profesorom."

Mia znalecky prikyvovala, a úsmev jej nemizol z tváre. Odkedy sa totiž odsťahovala do 30 000krát civilizovanejšieho Londýna, odvtedy sa na každú stranu len usmieva, a všetko vychvaľuje. Veľmi som sa bála, že si tam dokonca nájde lepšie kamarátky, než mala tu, v tomto malom mestečku, ktoré zrazu celý svet poznal vďaka Harrymu. Aké komické (teda nie).

"A čo mi povieš k Harrymu?" spýtala sa ma Mia, a vytiahla dokonalé obočie.

Dych sa mi na chvíľku zastavil, a vrhla som pohľad v zmysle: o čom trepeš?

"Nič s Harrym, čo by malo byť? Neozýva sa, a je to tak aj lepšie-"

"Sasha, prečo mi konečne nechceš povedať, čo sa stalo?" dožadovala sa Mia utrápene. "Neprehovorila si o tom večeri... Už ani nepamätám! Layla bola z toho celá nadšená, zato ty si vyzerala, akoby si videla niekoho popraveného!"

Preglgla som. "Asi si to zle pochopila. Bola som len vyčerpaná a-"

Kým som sa jej vyhovárala na všetko možné (že sa mi z huby neprášilo!), prebiehala som očami rôzne články, a omylom som klikla na najčítanejšie namiesto vtipné.

Nahnevane som sa zamračila, a zúrivo som klikala na položku, ktorú som chcela ja, ale môj "výkonný" počítač si zmyslel, že jednoducho za každú cenu mi musí zobraziť najčítanejšie články.

Ako som tak bľabotala ďalej, a počúvala prosby mojej blízkej kamarátky, oči mi padli na najväčší titulok, aký som kedy videla.

Harry Styles (18) už viac nie je dostupný pre jeho zúfalé fanúšičky! Mladá medzinárodná senzácia si totiž našla počas turné na Novom Zélande veľmi príťažlivú partnerku, ktorá pracuje pre modelingovú...

Bez mihnutia oka som odvrátila pohľad od článku, a ako keby sa nič nestalo, som pokojne klikla na "vtipné články" ako som to mala v pláne.

"Lenže Harry mi hovoril, že mu veľmi chýbaš a-"

"Ospravedlníš ma na chvíľku?" skočila som Mie do reči, ktorá sa ma snažila obmäkčiť.

Prekvapene prestala rozprávať, zadívala sa na mňa, a následne pomaly prikývla, ako keby jej došlo, že niečo nie je v kostolnom poriadku.

Ani som poriadne nečakala na jej odpoveď. Rýchlo som vstala a zamkla som sa do svojej kúpeľne. Zrak mi padol na môj odraz v zrkadle, a nepáčilo sa mi ani zďaleka to dievča, ktoré som v ňom videla.

Nepáčilo sa mi, ako molekuly vody pomaly stekajú po mojom rozpálenom líci, a ako mám červené bielka očí. Červený nos mi žiaril až tak veľmi, že Rudolf by sa mohol schovať za Alpy.

Nechcela som si pripúšťať tú odpornú bolesť, ktorá zrazu vypukla v mojom, doteraz nepoškvrnenom, srdci. Akoby do mňa bodli ostrú dýku, a moje srdce krvácalo.

Čo fňukáš?! Veď sa medzi vami nič nestalo, nemáš právo na takýto cirkus ako malá sopľaňa! Vzchop sa! Harry nebol, nie je, a nikdy nebude pre teba... To platí len v tvojich snoch.

- - - -

Na druhý deň som šla do školy v slnečných okuliaroch, aj keď bolo zamračené. Na nasledujúci tiež, a potom aj deň, čo nasledoval za tým, aj ten ďalší, a potom aj ten ďalší... Okej, stačilo.

"Daj si ich už dole!" zvolala vytočene Layla, a surovo mi ich strhla z očí. "Nepristane ti to, Sasha! Nerozumieš? Prestaň sa zožierať kvôli nemu, zlato," dodala už miernejšie, a tuho ma objala.

Celý čas som bola potichu, a trpela si svoje zožieranie zvnútra. Možno toto nie je normálne, a stal sa zo mňa nejaký psychopat, alebo závislák.

"Akoby nestačilo, že si prestala jesť, teraz zakrývaš aj tvoje krásne oči," pokračovala karhavo Layla a potom si zhlboka povzdychla. "A teraz tomu oficiálne dávam bodku. Tvoje utrpenie týmto končí."

Odtiahla som sa od nej, a nechápavo na ňu hľadela. "Keď ja som si myslela, že niečo bude," zafňukala som zachrípnutým hlasom, no neodkašľala som si. Nech mi tá hrča zostane v hrdle, veď je to už jedno.

"Pozri," začala Layla, tento krát potichu, až som musela natrčiť uši. Pomaly sme sa pobrali smerom do parku, a užívali si nezvyčajné teplé, májové počasie. "O Harrym sa predsa povráva, že... No veď vieš," kývla hlavou na stranu, ako keby mi to malo niečo prezradiť.

Vytiahla som na ňu jedno obočie. "Čo sa o ňom hovorí?"

Layla pretočila očami v štýle: jáj, zase ti nič nedochádza. "No že má rád dievčatá a podobne. Ďalej ti to už snáď vysvetľovať nemusím."

Prikývla som na znak, aby pokračovala.

"Nenechaj sa," dokončila jej hlbokú myšlienku. "Možno budeš len ďalšia."

Rázne som pokrútila hlavou a zadívala som sa jej do očí. "A ty si myslíš, že toto všetko je pravda? Koľko už poznáš Harryho? Viac než tri roky, a ty si toto dovolíš o ňom myslieť? Po tom všetkom, čo sme spolu zažili, ti ešte stále nedošlo, aký je to skvelý chalan, ktorý by sa s nikým nezahrával?"

Layla na mňa prekvapene hľadela, a potom sa jej roztiahol úsmev po tvári. "Áno, ja si o ňom myslím len to najlepšie, v tom mi môžeš veriť. Ja som ťa len chcela upozorniť, že je tu aj taká možnosť."

Pokrčila som plecami. "Aj tak by sa nič nestalo. Asi by som to mala celé zabaliť, čo ty nato?"

Chvíľku na mňa hľadela, a zamyslene prežúvala žuvačku, no neprikývla ale ani nepokrútila hlavou. Len slabo vytiahla kútiky úst a vstala z lavičky, na ktorej sme doteraz sedeli. "Je to na tebe, no ja nebudem klamať. Som za váš vzťah, lebo to medzi vami iskrí. A to poriadne. Ale ak ti Harry niečo urobí-"

"Čo sa nestane, lebo k niečomu nedôjde," povedala som s veľkým dôrazom, ale ona to odignorovala.

"- tak si ma veľmi znepriatelí, a myslím, že Miu tiež."

S úsmevom som pokrútila hlavou nad jej premýšľaním, ale v kútiku duše ma to príjemne hrialo. Nech to bolo akokoľvek, mala som ľudí na svojej strane, a Harry mi k tomu ani nemusel vypomáhať.

- - - -

Keď som sa vrátila domov, mamka už bola v kuchyni, a ohrievala polievku. Vďačne som sa k nej pridala hneď, ako som sa prezliekla do potrhaných teplákov a do bieleho, starého tielka, ktoré nebolo praté už ani nepamätám.

Mama práve utierala kredenc, a prežúvala cookie sušienku, keď som k nej pristúpila, aby som jej referovala o dnešnom dni, pri čom som si sama jednu sušienku uchmatla a ihneď som si ju celú napchala do úst. Rozprávala som, aj keď som ani ústa poriadne otvárať nemohla (mama sa síce na mne smiala, ale nepáčilo sa jej moje správanie, lebo že vraj: takto sa jedna slečna nespráva a moja reakcia na to bola len pretočenie očí), keď niekto zazvonil pri dverách. Mala to byť opäť celá família. Babky a dedkovia a sestry a bratia a ja neviem kto ešte z otcovej aj z maminej strany.

Počula som, že Nicole sa veselo rozbehla k dverám kričiac všetky mená po rade (babii, dedoo, starkáá, strýkoo...) keď zrazu, namiesto pokračovania ostatných mien, zrevala na plné pľúca: "Harry!"

Ihneď mi celé to obrovské sústo sušienky v mojich ústach zabehlo, a ja som sa začala neovládateľne drhnúť, až mi slzy tiekli, a cítila som horúčavu stúpajúcu do mojej hlavy.

Mama na mňa prekvapene pozrela, párkrát ma pobúchala po chrbte (čo ani omylom nepomohlo) a potom sa so žiarivým úsmevom otočila smerom k Harrymu, ktorý stál vo dverách kuchyne, a s úsmevom na nás hľadel.

Všetky možné hrubé nadávky som vychrlila v mojej mysli, a cítila som, že z tohto trapasu sa už nikdy nevyhrabem, ani do budúceho storočia.

Zakrývajúc si celú čili-paprikovú tvár a kašlúc som sa rozbehla hore po schodoch do mojej izby. Potrebovala som pokoj, a hlavne v pohode dožuť tie pozostatky, ktoré som nevykašľala.

Keď som sa upokojila, a opláchla si tvár studenou vodou, vrátila som sa do svojej izby. Mala som v pláne, že dole nepôjdem, a netrápilo ma, že pán SomOdcestovanýTakžeMámNárokNaJednuNocSInýmDievčaťom/Ženou je práve dole, a rehoce sa na niečom s mojou mamou, ktorá ho vždy milovala a uprednostňovala pred vlastnou dcérou!

Omyl!

Zastala som vo dverách, ktoré delili kúpeľňu a moju izbu, a pozerala som odsudzujúco na Harryho, ktorý stál v strede mojej izby, jeho zvyčajné biele Conversky si neráčil vyzuť a ruky mal zastoknuté v modrých džínsoch (odmietala som priznať fakt, ako krásne mu jeho biele tričko obopína tie správne miesta).

"Čo tu robíš?" spýtala som sa mrazivým hlasom. Alebo aspoň ja som chcela, aby to znelo mrazivo - zrejme sa mi to nepodarilo.

"Som doma?" odvetil vo forme otázky a usmieval sa.

Nereagovala som, a zachovávala som si vyrovnanú tvár, aj keď mi srdce búšilo ako strelené.

Pohla som sa smerom k môjmu počítaču, aj keď som úplne presne nevedela, čo idem robiť. Jednoducho som sa spoliehala na svoje inštinkty, ktoré neboli vždy správne.

Našla som ten hrozný článok, ktorý svoju popularitu nestrácal ani po týždni, a následne som sa s prekríženými rukami na prsiach otočila s otázkou v očiach na Harryho.

Harry akoby na chvíľku stuhol a nevedel čo robiť, no hneď sa aj uvoľnil a len sa zasmial. "Prosím ťa, toto nemyslíš vážne."

Nekontrolovane som zaťala zuby. "Toto je všetko, čo mi na to povieš?"

Harry sa nadýchol a prešiel si rukami po kučerách, a ja som ignorovala predstavu, že ja by som po nich mala prechádzať. "Toto naozaj nič neznamená. Je to len moja kamarátka, ktorá tam pracuje, tak mi nehovor, že ty by si si so svojím kamošom nevyšla, ak by si bola navštíviť krajinu, v ktorej býva."

"Harry, čo to, do pekla, malo znamenať vtedy v Manchesteri? A čo, do pekla, má znamenať tvoje bozkávanie sa s tvojou "kamarátkou"?" spýtala som sa, a hlas sa mi hlúpo triasol. Bola som tak veľmi nahnevaná aj na neho, aj na seba, až som sa bála, že stratím nad sebou kontrolu, ktorú som si veľmi ťažko vybudovala. A potom zrazu príde Harry a jedným mihnutím oka moje úsilie zašliapne. Ja sa pýtam: kde je spravodlivosť?!

Harry urobil zopár krokov smerom ku mne, až sa mi doniesla jeho svieža vôňa a kolínska. Rýchlo som prešla na dýchanie cez ústa. Diskriminujem schopnosti svojich orgánov!

"Ten bozk - to nič neznamenalo," povedal, a díval sa mi do očí. "A ten bozk, ktorý som chcel vtedy v Manchesteri," na chvíľku sa odmlčal, akoby hľadal tie správne slová. Oblízal si pery a pokračoval. "To malo niečo znamenať."

Nevedela som od neho odtrhnúť oči a trhane som sa nadýchla. Bol tak blízko. Konečne som ho videla po dlhej dobe (ako inak) a mňa opäť oblapila neuveriteľná túžba po ňom. Veľmi som ho chcela cítiť. Chcela som prejsť rukami po jeho svaloch, ktoré ma ohurovali, keď som si spomenula, aké nevypracované telo mal pred tým, a aký bol celý detský, no teraz sa na mňa pozeral plnoletý teenager, ktorého vzhľad bol taký príťažlivý, až to ani možné nebolo, a každé dievča by ho chcelo, no skôr len na noc a nie z lásky. Ja som si uvedomila, že som na tom nejako podobne, až nato, že ja mám tú česť a Harryho poznám osobne už veľmi dlho a viem, že jeho osobnosť nie je práve tá najlepšia, no je to tá, ktorá sa mne páči, bez akýchkoľvek chýb, ktorých bolo dosť, ako pri každom človeku. Ale keď je niekto zaľúbený, chyby sa stávajú neviditeľnými, a vy spadnete aj do tej najviditeľnejšej pasce. A ja som sa bála, že tá pasca stojí práve predo mnou. Len si ju uvedomujem, ale aj tak sa cez ňu vyberiem.

"Hneváš sa na mňa?" spýtal sa ma, čo ma tvrdo vtiahlo do reality.

Zhlboka som sa nadýchla. "Áno. Ale hnevám sa hlavne na seba," odvetila som.

"Áno, mala by si, pretože si veľmi schudla," povedal, prezerajúc si ma celú.

Pokrútila som hlavou. "Zato, že som sa vtedy uhla a odišla som od teba... A nevidela ťa tak dlho."

Na Harryho tvári sa objavil utrápený pohľad, no následne ku mne pristúpil, jemne mi hladiac líce, a potom si ma k sebe pritiahol.

Pocítila som teplo, chuť mäty, a hlavne namakané telo pritisnuté k môjmu.


Ouou, hneď aj ďalšie pokračovaniee! :) Musím poznamenať, že na jedno posedenie haha :) A dnes sme aj vyhrali hockey s Francúzmi a postupujeme quarter finals, júúú :) Neviem ako vám, ale mne dnešok vyšiel presne podľa mojich predstáv :)
Prosím si váš názor :) xx


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | Web | 15. května 2012 v 21:07 | Reagovat

Ja umrem. proste ja asi končím so surferkou. pri tebe je moje sebavedomie na bode mrazu. :D nechápem čo tebe sa má čo lúbiť to čo ja píšem. proste dokonalosť. <3

2 Májuš Májuš | Web | 15. května 2012 v 21:27 | Reagovat

Ach néééé. jak to můžeš tak krutě utnout v tom nejlepším?! :D dokonalý díl, jak jinak. :) přijde mi už trapný ti něco psát, protože se pořád opakuju. :P prostě skvělý, těším se na další díl! :) xx
btw: úúú, hokej je teď naprosto skvělej, mám radost z vás i z nás. :D jenom se trošku strachuju o naše čtvrtfinále se Švédama... :P

3 Melita Melita | 17. května 2012 v 18:24 | Reagovat

úplne úžasné :) budem sa opakovať v každej jednej časti, ale píšeš krásne :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama