11. kapitola - Friends and/or lovers?

11. května 2012 v 20:44 |  Our Destiny’s Symphony



Chalani v šatni blbli ako malé deti. Robili si navzájom zle, ale všetci sa smiali ako o život. Mali sa tak radi, až niekedy pochybovali, že spolu majú spoločnú len kariéru. Vyzerali, akoby sa narodili presne pre seba, presne pre tento dokonalý moment.

Harry si užíval prítomnosť jeho štyroch najlepších kamarátov, no v úzadí bol ešte stále pri Sashi. Nevedel ju vyhnať z hlavy, stále bol duchom pred jej hotelovými dverami. Veď už ubehli minimálne dva týždne od tej noci, ale stále sa mu to zdalo ako včera. Ani nevedel presne určiť, či je zmätený z toho, že mu neopätovala túžbu alebo bol mimo z toho, že ho dievča odmietlo; že od neho nič nechcela. Pripadalo mu to veľmi divné, veď skoro všetky dievčatá ho chceli.

"Pozor, Harry!" zareval so smiechom Niall, keď presne vtedy do Harryho buchli sáčky plné vody, a perfektne sa rozpleštili na Harryho čerstvo umytých vlasoch.

Harryho ruka automaticky vyletela k jeho vlasom, a so zhrozeným výrazom sledoval dusiacich sa kamarátov. Všetci sa smiali tak hlasno, a s takým pobavením, až sa ohli v páse, a niektorým dokonca aj navrela žila na krku. Dokonca aj brušné kŕče sa dostávali do popredia.

"Ha-ha, idem sa popukať," zafrflal Harry, no usmial sa aj on. "Nabudúce by ste mohli aspoň skôr zavolať na mňa, a nie, keď je to dva centimetre od mojej hlavy."

- - - -

"Hej, Sash, už povedz niečo, lebo o teba budem mať vážne obavy!" zatriasla mnou Layla.

Zmätene som na ňu pozrela. "Čo? Čo sa deje?"

Layla zamávala rukami. "Myslela som, že to mi povieš ty."

Ja s Laylou sme si boli bližšie než hocikedy pred tým. Od tej super noci v Manchesteri sme si rozumeli, ako voľakedy ja s Miou. Stali sme sa skoro nerozlučné, a vždy sme do všetkého šli spolu. Dokonca sme si aj naplánovali návštevu Mie v Londýne.

Pokrčila som plecami. "Čo by som ti mala povedať?"

Školská jedáleň sa každou minútou začínala napĺňať, no my sme s Laylou už skoro končili s obedom. Vlastne len Layla. Ja som v poslednom čase nejako nemala chuť do jedla.

"Hej, ja viem, že ťa Harry ešte stále berie, ale... ehm, kým sa opäť nevráti, skús ho trochu vyhnať z hlavy, Sash," povedala súcitne a jemne mi pohladila ruku.

Chvíľku som na ňu hľadela, no nakoniec som sa neubránila a sklonila som hlavu. "Nejde to," zamumlala som, jemne krútiac hlavou.

Layla si povzdychla. "Mám ťa hádam teraz ja zobrať na nejakú diskotéku?"

Zmätene som zdvihla pohľad k nej. "To myslíš... vážne?"

Lay pozdvihla jedno obočie v zmysle: Myslíš?

"Nie, to nepripadá do úvahy. Ak by som opäť dopadla tak ako minule, nezniesla by som to. A vôbec, Harrymu sa aj tak budem musieť vyhnúť."

"To nemyslíš vážne!" zvolala tento krát ona. "Sasha, skoro ste sa pobozkali! Toto takto nemôžeš nechať! Keď príde, musíš sa naňho vrhnúť ako nevesta, ktorá uvidí po dlhej dobe svojho manžela, ktorý sa práve vrátil z vojny."

Vypúlila som oči. "Nešibe ti? Veď my ani nie sme manželia! Možno že už ani kamaráti." Tú poslednú vetu som zahanbene zamumlala. "A môžem si za to sama... Nechápem, prečo som sa uhla! Keď som to tak veľmi chcela!" Nevydržala som to, a všetko možné som povedala hlasnejšie, než sú normálne decibely u ľudí, ktorí vedú súkromný rozhovor.

Zopár hláv sa otočilo naším smerom, na čo som sa trochu zošuchla zo stoličky, aby ma nebolo vidieť. Aj keď väčšina ľudí v škole vedela, že ja som vo veľmi dobrom vzťahu s Harrym a že aj Layla s ním nie je za zlé. To sme mali jediné šťastie, že nikto sa nám za to nepodlizoval. Ľudia to po čase začali brať tak, že jednoducho nemali šťastie, keď sa s ním nebavili ešte keď bol len pekárom. Ale vydieranie niektorých "fiflien" bolo stále prítomné.

Layla si nervózne hrýzla peru, keď ma sledovala. "Sľúb mi niečo," povedala potichu.

Nadvihla som obočie a zakryla som zúfalý výraz na mojej tvári.

"Keď sa sem vráti, a príde za tebou," odmlčala sa na chvíľku. "Nezavri mu pred nosom dvere. Zavri ich, až keď ho pozveš dnu."

Každé jedno slovo, ktoré povedala, som si snažila predstaviť. Najprv, ako mu zatváram dvere pred nosom, a potom ako sa mu hádžem okolo krku, celá šťastná, a potom ho bozkávam...

Zhlboka som sa nadýchla a veľmi neochotne (alebo až priveľmi ochotne?!) som prikývla. "Sľubujem."

- - - -

Poklopkávala som si nohou, ako som hľadela do kalendára, a počítala, koľko som sa už s Harrym nevidela. Bolo to už pár mesiacov. Samozrejme, on bol niekde v Amerike, potom mal ísť že vraj do Austrálie a potom ešte neviem kam všade mali ísť. Bolo to príliš komplikované na môj rozum. Ale vedela som, že každým dňom som mala väčšie nutkanie nasadnúť na lietadlo a ísť za ním a pokračovať v tom, čo sme načali. Chcela som mu nejako dať vedieť, že mi nie je ľahostajný, a že som to vtedy veľmi chcela spraviť, ale niečo mi v tom zabránilo.

Stačilo sa len zadívať na priateľky Louisa a Liama. Hater-y na každom jednom kroku, ale ony dve sú také silné, až som sa niekedy hanbila za svoju slabosť. Keď niekoho milujete, mali by vám byť ukradnuté názory ostatných, ale v tomto smere sme s Harrym boli na presnom opaku. Aj keď sme sa veľmi snažili, v kútiku duše nás to vždy ťahalo k tomu, čo je lepšie - pre nás - alebo presnejšie, pre niekoho iného.

"Hééj! Máme návštevu!" vtrhla mi v plnej pare do izby Nicole, teraz už vyššie dievčatko, ktorému sa na tvári veľmi (naozaj veľmi) pomaly začínali črtať teenagerské črty. Aj keď bola mladšia len o pár rokov, mala som pocit, že je minimálne o tri generácie podo mnou, a za to všetko mohli také veci ako obrovské výstrihy, maľovania - ale samozrejme, toto Nicole mama nedovolila. Nicole by skončila na ulici, keby došla domov ako detské monštrum z 21. storočia, a ja by som jej ešte vykopla jej hračky, ako čerešnička na torte.

Vrhla som na ňu varovný pohľad. "Nenaučili ťa klopať?!"

"Mamka ma posiela," nevinne pokrčila plecami a následne sa otočila, pri tom jej vlasy zavinuli, a už som počula, ako dupoce po schodoch smerom dole.

Povzdychla som si, a keď som sa poslednýkrát pozrela do kalendára (ako keby sa tam malo niečo objaviť), pobrala som sa aj ja dole.

Počula som samý smiech, a ako sa moji rodičia zvítavajú. Pomyslela som si, že to bude naša obrovská rodina, ktorá asi prišla na večeru, a ani som sa nemýlila. Zrazu bol celý dom plný, ale ja som bola tento krát veľmi šťastná. Rodina bola moje všetko. Kto iný vás podrží, ak nie ona?

- - - -

"Harry, o koľkej si včera prišiel domov?" spýtala sa žena, s krátkymi blond vlasmi s veľmi ostrím novozélandským prízvukom.

"Myslím, že už o jedenástej som bol v posteli," odvetil Harry, tváriac sa vyrovnane, čo sa mu veľmi nedarilo. Toto sa dialo väčšinou, keď klamal.

"Ále, o jednej v noci si bol ešte vonku, s tvojou priateľkou," povedal muž, tváriac sa maximálne škodoradostne.

Harry ignoroval všetky zlé vplyvy, ktoré na neho číhali, a stále sa tváril, akože sa nič nedeje. "Oh, to nebolo tak neskoro."

Interview-eri sa falošne zasmiali.

"A nie je to moje dievča," dodal s plachým úsmevom.

"A kto to potom je?"

"Jedna moja kamarátka, ktorá tu pracuje."

Vtedy si ale spomenul na ten bozk, ktorý si dali. Veď, to je úplne normálne, nič to neznamenalo. Netreba zo všetkého hneď robiť vedu, Harry bol aj tak trochu mimo z alkoholu, ktorý v poslednom čase dosť uprednostňoval.

Debata sa chvíľku niesla v atmosfére, v ktorej sa Harry cítil dosť nepríjemne, a nič iné si neželal, len nech už prestanú o ňom básniť. Toto bola tá menšia nevýhoda. Harry si ústa otvoriť nemohol, aby zase nepôsobil ako nejaký drzý spevák, ktorý si myslí, že mu padá celý svet k nohám. Ach! Bolo toho toľko čo nemohol!

Potom ho jeho najlepší kamarát Louis zachránil. Nikdy viac mu nebol Harry vďačnejší.

Vtedy si náhodou spomenul na otázku, ktorú si kládol skoro každý deň, a každú druhú hodinu. Čo teraz môžu robiť jeho najbližší kamaráti? A hlavne Sasha?

Harry sa snažil brať si príklad z jeho kamarátov. Louis poslušne trpel a čakal na moment, kedy sa zvíta s Eleanor, a rovnako na tom bol aj Liam. No a čo Niall? Toho mohol Harry len obdivovať. So svojou tajnou priateľkou Eileen sa dali konečne dokopy presne pred odchodom do Ameriky, a na takú dlhú dobu sa rozlúčiť... Zdalo sa mu to voči nemu nespravodlivé, pretože Niall si rozhodne zaslúžil také skvelé dievča ako je Eileen. Boli spolu veľmi zlatí, a ako perfektne sa doplňovali...

Harry sa zadíval na svojho kamaráta. Niall sa rehotal, stále sa usmieval a jeho írskym prízvukom veselo na všetko odpovedal.

Stislo mu srdce. Cítil sa ako podvodník za ten bozk s jeho kamarátkou. Malo to byť so Sashou, a potom by mal istotu, že ho jeho láska čaká v Británii, a že sa má ku komu vrátiť. Harry nakoniec dospel k záveru, že sa vydal zlou cestou. Meniť svoje priateľky - aj keď len na jednu noc - nebolo správne. Nenapĺňalo ho to, ako by skutočná láska mala.

Keď sa vrátili na izbu, Liam išiel telefonovať s Danielle, a Louis o hodinu nato tiež s Eleanor. Ale Niall sedel na posteli, a prezeral si dve fotky, ktoré držal v rukách.

Harry sa chcel ísť osprchovať, a potom zaľahnúť a dobehnúť zameškaný spánok, ale keď videl svojho kamaráta, so záujmom si prisadol a spoza ramena mrkol na fotky.

Na jednej boli všetci piati chalani, a potom dve dievčatá, z toho jedna na vozíku. Tá na vozíku bola Jane, Eileenina sestra.

Na druhej fotke bola len Eileen s Niallom, ako veselo pózujú v Dubline pred pivárňou Guinness, a obaja sú tak pohodlne oblečený, a tak prirodzene sa tvária, no zároveň zamilovane a šťastne.

"Chýba mi," zamumlal zrazu Niall, až Harryho vydesil jeho hlas.

Keď predýchal počiatočný šok, kamaráta objal.

"Zavolal jej," navrhol Harry.

"Teraz to nejde, je v škole. Ale aj keď by mali byť dve hodiny v noci, zavolám jej," ubezpečil ho Niall, a neubránil sa úsmevu nad tou myšlienkou.

Harry sa tiež usmial. "Stráž si ju," povedal Harry, na čo Niall prikývol a rozhodol sa, že ide zajesť smútok.

Harry šiel do sprchy, a vrátil sa k svojim pôvodným myšlienkam. Sasha ho sprevádzala na každom kroku, a teraz to nebola žiadna výnimka.

Nevedel sa dočkať, kedy sa vrátia naspäť do Anglicka, aby ju prinútil dokončiť to, čo sa stať malo. On od nej cítil rovnaké vzrušenie, ako mal aj on, a neváhal ani na sekundu. Bol rozhodnutý.




Pokračovanié, woo :) V poslednej dobe mám nápady jeden za druhým, a dúfam, že vám nevadí, že moja (chvalabohu veľmi úspešná) hrdinka Eileen sa tu zjavila! :) Toto bolo také to prekvapko, ktoré som vám spomínala v jednom článku a tešila som sa, že sa môžem vrátiť už len k jej menu :) Neviem prečo, ale ona mi prirástla k srdcu, ale to len vďaka vašej podpore. Chcela som aj podľa starého plánu napísať pokračovanie Moments (veď nápady sú) ale nechcela som pokaziť čaro poviedky...

Budem naozaj vďačná, ak napíšete váš názor :)



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Májuš Májuš | Web | 11. května 2012 v 21:28 | Reagovat

Aw, Eileen! :) Jsem ráda, že se tam objevila, wohooo. :) Vypadá to moc zajímavě, určitě neodmítnu, když se tam bude objevovat častěji. :) A co se týče tohohle dílu celkově, tak je to prostě wow! :) strašně se mi to líbí, už se nemůžu dočkat, až se Harry vrátí do Anglie! :D :) těším se na pokráčko. :)

2 Jerry Jerry | Web | 11. května 2012 v 22:07 | Reagovat

Moc děkuju že to čteš. Jinak na blogu je článek o jednom blogu. Byla bych ráda kdyby sis to přečetla a okomentovala názorem. Je to blog - anti1D! :/

3 Melita Melita | 11. května 2012 v 22:16 | Reagovat

Ááá milujem Eileen :D tiež nie som proti tomu, aby sa tu objavovala častejšie :) a kapitola je úžasná ako vždy :) strašne sa teším, keď niečo napíšeš a vždy to stojí za to :)

4 Pattie Pattie | Web | 12. května 2012 v 0:09 | Reagovat

rozplačem sa?! :D mne sem nenabehol ten koment!! :D
Tka v prvom rade, dokonalosť sama o sebe :) proste ách. :) chudák Niall. :/ potešila si ma, že si tam znovu dala Eileen :) to bolo od teba hrozne zlaté. :)
Harry Harry. Nieto sa nám tu zalúbil. :) docela ma to teší. :) aj ked mi je lúto že sa tak trápi. a chúúda Sash. tej mi je tiež lúto. :/ bže nech ž Hazza príde do anglicka. :D <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama