5.kapitola - Koktejlová skupina

15. března 2012 v 18:57 |  Our Destiny’s Symphony
5.kapitola - Koktejlová skupina

Harryho ovládla nervozita, keď kráčal po vyleštenom pódiu presne k vyznačenému miestu. Z hľadiska sa ozvalo tlieskanie, niekto aj zapískal, ale Harry počul v ušiach iba búšenie srdca. Naozaj ide práve spievať pred ľudí, ktorí niečo znamenajú? Ktorí majú na svedomí vypredané koncerty?
"Ahoj, tvoje meno?"
"Som Harry..."
Nicole veselo pobehovala po záhrade, keď po dlhom čase vykuklo na zamračenej oblohe slniečko, a veselo ohrievalo britskú zem.
"Sasha," začala neisto Layla, keď si odpila z jablkového džúsu. "Miu to veľmi mrzí. Ona si naozaj nemyslela, že ty to zoberieš takto vážne."
Sedeli sme na našej záhrade, a snažili sme si užiť teplo, ale Layla mi to v plnej paráde kazila.
"Lenže ona mi klamala v tom, že sa jej Harry nepáči, a potom mi zatajili ešte aj takúto udalosť! No nevrav mi, že teba by to nebolelo."
"Ale áno, lenže pochop Harryho."
Zamračila som sa. "Takže aj ty o všetkom vieš? Chcem povedať, aj ty vieš, čo Harry chcel, čo nechcel, ako všetko myslel? Pozri, ak by mu záležalo aspoň trochu na mne, obetoval by sa, a povedal by mi aspoň jedno poondiaté zbohom!"
Layla si vzdychla, keď zistila, že to so mnou nebude mať ľahké. "Mia je tvoja najlepšia kamarátka."
Nadvihla som obočie. "Tak prečo neprišla aj ona?"
"Vyhodila by si ju," odvetila s úškrnom a usmiala sa na Nicole, ktorá práve prebehla okolo nás.
"Ako to môžeš vedieť? Možno by som jej ešte aj vyčistila topánky."
Layla si odfrkla. "Každopádne, ak sa s ňou nechceš baviť..."
"Chcem," vyhŕkla som bez rozmýšľania, a potom som radšej odvrátila pohľad.
Môj pôvodný plán bol taký, že sa budem hrať na drsňáčku, a slečnu Nezaujíma Ma To, ale nešlo mi to. Vždy som sa prejavila vo svojej pôvodnej osobe, vo svojom citlivejšom svetle. Robiť sa, že mi na ľuďoch, ktorí pre mňa veľa znamenajú, nezáleží bolo ťažšie, než som si myslela.
Layla sa usmiala. "Zavolám ju," povedala nakoniec a vytiahla mobil.
Kým sa rozprávali, Nicole ku mne pribehla a chcela mi niečo strčiť do ruky.
"Čo to je?" spýtala som sa zmätene pred tým, než som to od nej zobrala.
"Darček!" zvolala, a nezastaviteľne sa chichúňala.
S povzdychom som si otvorila dlane, a ona mi tam dala niečo slizké.
Zrazu som držala v rukách žabu.
Mojím telom prebehol šok, a rýchlo som ju vyhodila do vzduchu.
"Si ty normálna?" zvolala som, a zagánila som na ňu. "Žabu mi strčiť do ruky? Nicole, niekedy pochybujem, že máš tú istú krv ako ja!"
Nicole sa ešte viac rozosmiala a odbehla preč, jej jemné blond vlásky poletujúc vo vlhkom vzduchu.
"Nie je normálna," mumlala som si nahnevane, keď som si ako-tak utrela ruky.
Layla dovtedy skončila hovor, a so spokojným úsmevom na tvári mi oznámila, že Mia tu bude tak skoro, ako len bude vedieť prísť.
Potešila som sa, veď už aspoň dva týždne som ju ignorovala, čo bolo dosť detinské. Veď už nemáme päť rokov.
Medzitým sme s Laylou pripravili nejaké chlebíčky, a keďže sme sa hrozne nudili, začali sme experimentovať aj s nejakými koktejlmi. Mama mala jeden jediný koktejlový recept odložený v hornej skrinke v kuchyni, a tak sme neváhali a využili to.
Pridávali sme tam všetko možné. Od ovocia, až po kúsok kapustového listu.
"Si si istá, že neskončíme v nemocnici?" spýtala sa ma neisto Layla, keď si prezerala konečný výsledok našej "usilovnej" práce.
Udivene som sa zamračila. "Vieš, že vôbec neviem? Och, ale počkaj!" zvolala som veselo. "Vyfoťme si to aspoň. O niekoľko rokov sa budeme rehotať, aké sme boli strelené."
"Dobrý nápad," rozžiarili sa oči Layli, a my sme sa poponáhľali do mojej izby, nájsť zapatrošený foťák.
Medzitým som nakomandovala Nicole, ktorá ešte stále behala po záhrade, aby povedala Mii, nech vojde do domu a prišla za nami.
Nicole ignorantsky prikývla a začala si vyhadzovať malú futbalovú loptu do vzdychu, a my sme s Laylou išli do mojej izby.
"Prepáč, mám tu neporiadok, tak sa nezľakni," upozornila som ju s ospravedlňujúcim úsmevom na tvári, a otvorila dvere do najväčšieho chlieva na svete.
Kým sme sa brodili k môjmu stolu, kde som mala svoje veci, Layla komentovala môj štýl oblečenia: "Toto tričko je skvelé! Prečo ho nenosíš? A tie gate? Videla som v jednom obchode aj v modrej farbe. Sasha, odkedy nosíš púder? A čo si myslíš o tom novom módnom výstrelku Emmy Watson?" A bla bla bla.
"Okej, pamätám si, že som ho hodila niekam sem, ale neviem, kde presne, takže sa poriadne nadýchni a ponor sa do "oceána šiat"," vysvetľovala som jej, a ona ma s pobavením poslúchla.
Kým sme konečne našli foťák, prešlo dobrých pätnásť minút, a Mia sa dovtedy ukázala dole v kuchyni.
"Ahoj!" veselo sa zvítala s Laylou, a potom aj so mnou.
"Sasha, veľmi ma to mrzí! Ja ti chcem povedať-"
Mávla som rukou. "Nerieš to, Mia. Chovala som sa ako decko..."
"Áno, s tým súhlasím, ale naozaj ani jeden z nás to neurobil úmyselne."
"Verím ti," povedala som rýchlo, len nech už tú tému viac riešiť nemusím.
Mia sa zatvárila zmätene. "Si si istá?"
Rozhodne som prikývla. "Áno, a teraz je už táto téma uzavretá. Poď sa radšej pozrieť, čo sme vytvorili s Laylou..." ukázala som jej hlavou smerom do kuchyne a ona sa zatvárila previnilo.
"Máš na mysli ten koktejl?"
Natešene som jej odvetila, že áno, na čo sa ona zatvárila ešte previnilejšie.
Vzdychla som si. "No tak, čo si spravila?"
"Ja som si myslela, že ste ho urobili pre mňa a..." začala, ale zmĺkla, keď uvidela naše zhrozené pohľady. "vypila som ho," dodala takmer nečujne.
S Laylou sme si vymenili pohľady, ktoré hovorili, že to nemusí dopadnúť dobre.
"A necítiš sa zle?" otočila sa Layla na Miu, ktorá bola vykoľajená z našich pohľadov.
"Nie, teda, zatiaľ," odvetila a nervózne si šúchala pri tom krk.
"Okej, žiadnu paniku," usmiala som sa nervózne. "Veď sme tam nič zlé nedali."
Layla opatrne prikývla, ale namietla: "To je síce pravda, ale ten mix toho všetkého nie je dvakrát prívetiví."
Zahryzla som si do pery a úporne premýšľala. Vážne by sa nemohla Mia otráviť. Teda pokiaľ...Okej, zákaz priechodu zlým myšlienkam!
- - - - -
August/ september 2010
Harry predstúpil pred dom Rowanovcov, a potlačil gombík vedľa dverí. Až k nemu doľahol zvuk zvončeka, ktorý ovalil celý dom.
Nervózne si hrýzol peru a premýšľal, čo povie, keď sa dvere rozletia, a v nich bude stáť nahnevaná Sasha. No čo asi? Harry, jedno jediné prepáč nestačí!
Lenže dvere sa neotvárali, a Harryho šanca získať naspäť svoju dobrú kamarátku sa zrazu vzďaľovala.
Sasha odišla na prázdniny, ako sa neskôr Harry dozvedel. Nestretli sa, a Harry nemal inú možnosť, než odísť a počkať ďalšiu dlhú dobu, kým by sa konečne stretli. Jeho pocity boli chvíľkami bolestivé, keď si uvedomoval, že nemá kúsok podpory, ktorú práve potreboval. Chcel Sashi osobne oznámiť, že sa dostal až tak neuveriteľne ďaleko, a že bude spievať naživo aj s ďalšími štyrmi cudzími chlapcami, ktorých poznal len z videnia. Chcel sa podeliť s ňou o ten super pocit, ale ona tu nebola.
Harry sa váhavo pobral preč domov, a išiel si pobaliť veľký kufor, ktorý bude zrejme jeho jedinou oporou v Londýne.
Mia mu všetko povedala. Porozprávala mu Sashinu reakciu, a aj ako sa to celé vyriešilo, a Harrymu to len pridalo na trápení. Sasha mu nezdvíhala mobil. Prečo?
Harry nebadane pokrútil hlavou, a prešiel si rukou po krátkych kučerách. Toľko myšlienok mu zrazu obiehalo mozog, že nevedel, čo uprednostniť. Či prijať fakt, že sa so Sashou už nestretne, alebo fakt, že už si nebudú takí blízki.
Nech sa jednalo o ktorúkoľvek možnosť, Harry nebol ani s jednou spokojný.
Po týždni odišiel do Londýna s úplne novým myslením. Celý týždeň bojoval so smútkom, a trávil čas s Miou a s ostatnými jeho dobrými kamarátmi, okrem Sashi.
Nevadí, hlavná vec je, že sa mi ide splniť sen - pomyslel si. Chcem vyhrať za každú cenu. Aj keby to malo znamenať stratu kamaráta.
- - - - -
"Sashaaa!" zvolala veselo Mia, keď som zazvonila na ich zvonček, a otvorila mi dvere.
Môj príchod oslavovala viac, než by som predpovedala, ale netrápila som sa s tým. Dlhé prázdniny bez dobrých kamarátov sú tie najhoršie.
Vyobjímala som Miu ako vlastnú sestru (veď Nicole by ma uhrýzla k smrti, ak by som sa jej čo i len dotkla, a nepopieram, že ja by som neurobila to isté) a vyspovedala, čo sa tu dialo, v tomto malom mestečku, kde sa nič nedeje (aké hlúpe).
Keď sme sa posadili v Miinej pekne upratanej izbe (na rozdiel od tej mojej), Mia spustila:
"No, zblížila som sa s tým futbalistom Markom, vieš a on je taký milý! Úplný gentleman! Stretli sme sa v tom bare, ako ideš smerom na stanicu, a on mi normálne otvoril dvere, odsunul mi stoličku, a doniesol kyticu ruží!"
Nadšenosť som zdieľala spolu s mojou najlepšou kamarátkou, až kým sa nedostala k ďalšej udalosti leta.
"A bol tu Harry!" povedala mi so žiarivým úsmevom.
Úsmev mi pohasol. "Harry? Vrátil sa?"
Mia si zahryzla do pery, aby skryla šťastný úsmev. "Nie, postúpil až do živých vystúpení!"
Najprv mi nedochádzalo, čo hovorí, ale keď som vstrebala informácie, vypúlila som na ňu oči v ohromení.
"To myslíš vážne?"
Natešene prikývla. "Absolútne. Bol veľmi šťastný, ale hľadal ťa, a," odmlčala sa na chvíľku. "bol smutný, keď zistil, že si odišla na prázdniny."
Srdce mi smutne poskočilo. "On ma zháňal? Och, Bože, to je také..." nevedela som nájsť správne slová, aby som vyjadrila svoje zmiešané pocity.
Na jednej strane som sa tešila, že ma Harry hľadal, a podľa všetkých pravdepodobností mi aj chcel oznámiť tú skvelú novinu, ale na druhej strane som bola smutná, že som nemala možnosť mu popriať veľa šťastia a zagratulovať mu k tomu ohromnému úspechu. Pretože to, že Harry postúpil do živých vystúpení znamenalo len jedno. Že ho ľudia budú spoznávať na uliciach. Budú chcieť podpis, aj keď možno zo začiatku nie až tak intenzívne, ale Harry mal príliš veľa šťastia na to, aby vypadol po prvom kole. Na to som ho až príliš dobre poznala, a vedela, že na dievčatá urobí jeho hlas dojem. Nakoniec z neho bude sólová superstar!
"Divné," dokončila som svoju vetu, a pokrčila plecami. "Neodkázal mi niečo?"
Mia sa smutne pousmiala, a pohladila ma po ramene. "Že ho rozhodne máš sledovať v telke aj s jeho novou skupinou."
Pomaly som prikývla, a potom som na ňu vrhla zmätený pohľad. "Skupinou? Akou skupinou? Pokiaľ viem, Harry už nie je v ..."
"Nato, aby všetci piati chlapci prešli do ďalšej časti celej show, sa museli spojiť do skupiny. Povedal mi, že všetci boli príliš dobrí speváci nato, aby ich pustili domov, a dostali na výber. Buď pôjdu domov, alebo to vyskúšajú v skupine, ale nesmú ich sklamať."
Ohromene som na ňu civela, až som cítila, ako sa mi sušia oči. Potom som prekvapene zažmurkala. "To si zo mňa robíš srandu?"
Mia sa usmiala. "Nie, vôbec nie. Harry bol taký šťastný, až mu slzy vytiekli, ale potom sa spamätal a povedal, že tešiť sa bude, až keď budú mať za sebou prvé kolo."
Prikývla som. "No, chlapcovi sa splnil sen. Sú v Londýne, že?"
"Áno. Harry mi tiež povedal, aby sme aspoň na jedno vystúpenie prišli."
"To je skvelý nápad," pousmiala som sa konečne aj ja. "Ale uvidíme, ako sa mu bude dariť. A nespomínal, koľko majú rokov tí ostatný chalani?"
"Tak isto, ako aj on, lenže Harry je najmladší."
Zasmiala som sa. "Takže teraz nebude šéfovať on."
"Zrejme nie," zasmiala sa aj Mia, a celý večer až do noci sme preberali dievčenské časopisy, a vtipkovali o tom, že by sa v nich mohla objaviť aj Harryho skupina, čo bolo pre nás absolútne nepravdepodobné.
Ako sa len tie dievčatá mýlili, že?



Ja viem, táto časť nie je nejaká extra, ale aj v knihách máte niekedy pasáže, ktoré vás veľmi nezaujímajú (teda, záleží na tom, o ktorej knihe hovoríme:D a toto nie je kniha...takže zlé vyjadrovanie, ups:D) hah, len som chcela mať aj také vedľajšie scénky, chápete, v ktorých sa toho veľa nedeje, ale predsa sú tam kľúčové informácie, ktoré si síce neuvedomíte, ale neskôr zistíte, že to bolo dôležité :D Okej, neviem, o čom píšem, takže ďakujem za všetky komentáre! :* Znamenajú pre mňa svet :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | 15. března 2012 v 19:24 | Reagovat

Ach ach. :) čo nechodíš na skype? :)) aj ked som bola potešená, ked som sem zavítala, a zbadala som toto. :)) inak super geniálne ako vždy. :) a chudák Harry. :/ ormálne mi je h lúto. ňuňu jak by som ho objala. :D

2 Melita Melita | 15. března 2012 v 21:03 | Reagovat

ešteže sa uzmierili :) som šťastná aj za ne :D úžasné, teším sa na pokračovanie :))

3 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 16. března 2012 v 13:33 | Reagovat

Som prekvapená, že diely sa nám sem hrnú často... Príjemne prekvapená. Takže neprestávaj! Ja tak strašne milujem tvoj spôsob písania (viem, opakujem sa). Neviem, je v niečom výnimočný. Bolo to geniálne :)

4 Májuš Májuš | Web | 16. března 2012 v 16:42 | Reagovat

Pšt! :D Ti dám! :D Je to úžasná část a o těch pasážích v knížkách máš pravdu. Něco čteš, nebaví tě to, tak to hned vypustíš a o několik desítek stránek později zjistíš, že tam vlastně něco důležitýho bylo! :D :D Huhu. Ale tohle vůbec není nezáživná část, je to moc pěkný. :) Moc se těším na pokráčko a na to, jak se to tam bude dále vyvíjet. :P :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama