26.kapitola

24. března 2012 v 14:12 |  Moments


Po koncerte mal každý veľmi dobrú náladu. Všetci sa usmievali a rozprávali sa, len ja som stála trochu ďalej od davu, a stále som bola rozčarovaná z niektorých Robbieho pesničiek. Veľmi sa mi ľúbil jeho hlas, a texty pesničiek, a veľmi som si želala, aby tam so mnou mohla byť aj mama. Určite by skákala aj tri metre (a bola by toho schopná, vážne... no dobre, možno meter a pol).
Oprela som sa o stenu a odtiaľ som sledovala všetkých - vlastne len piatich chalanov, a jedného dospelého muža, ktorí teraz perfektne blbli.
Ako som ich sledovala, roztiahol sa mi úsmev po tvári, a zrazu ma napadlo, že by som bez týchto chlapcov veľa nenarobila so sebou. Veď, v poslednom čase to boli práve oni, kto ma držal nad vodou, kto bol aspoň malou nádejou v mojom vnútri, aj keď donedávna to bola jedna konkrétna osoba. Stále som bola v počiatočnom šoku, ale nehodlala som sa vzdať. Niall mi musel odpustiť, aj keby to malo znamenať donútiť ho nejesť päť hodín.
Jemne som sa zamračila, keď sa mi v mysli opäť vynorili všetky možné chvíľky, až na koniec jeho sklamaný výraz tváre. Na ňom sa tak ľahko dalo čítať, keď neboli navôkol kamery (čo bolo dosť často). Zrazu uňho prepukla tá pravá osoba, potom opäť maska, a zase naspäť. Týmto ale nechcem povedať, že Niall vodí všetkých za nos svojou osobnosťou, pretože to nie je pravda. Ale ako som už dávno (pred dvesto rokmi) spomínala, bol dobrý herec, lenže teraz v jeho očiach nebola tá pravá iskra. Nebol tam ten veselý človek, ale napodobenina. Ha-ha, žiadna kvalita, keď to nemá pevné jadro...
"Nad čím premýšľaš?" došiel ku mne Liam, a tiež sa oprel o stenu.
Mrkla som naňho a potom som si zastrčila neposlušný prameň vlasov za ucho krútiac hlavou. "Len...Ehm, ani sama neviem. Mám v tom celkom slušný mix."
Liam sa potichu zasmial. "Chápem. Ak chceš byť sama, pôjdem," povedal a už sa aj začal odlepovať od steny, ale zahriakla som ho, aby pokojne ostal. Koniec koncov, Liam bol taký pravý, dobrý medvedík, do ktorého sa človek mohol vyplakať, a nikdy by sa nikto nič nedozvedel.
Liam si povzdychol. "Ak by som mohol niečo spraviť, urobím-"
"Nie, toto je môj - totiž náš - problém, a my si ho vyriešime, ale najprv..."
"Hádam nechceš strácať čas?" skočil mi do reči. "Eileen, ja som ti vlastne chcel niečo povedať."
Zmätene som naňho pozrela a čakala som, s čím vyrukuje von. Možno mu Niall niečo prezradil...
"Vieš, dostali sme plno pozvánok na koncerty a interview," začal, a počkal, kým prikývnem na pochopenie. Keď som tak učinila, pokračoval pokojným hlasom. "To všetko bude v Amerike."
Chvíľku som ho sledovala len tak, kým sa informácia spracovala v mojom mozgu. Keď mi to všetko došlo, otvorila som ústa, aby som niečo odvetila, ale Liam radšej pokračoval: "A toto nebude len na dva týždne. Bude to turné so slávnou americkou skupinou Big Time Rush, určite si o nich už počula," nervózne sa zasmial, ale keď videl, že u mňa to nevyvolalo rovnaký účinok, prestal a odvrátil pohľad.
Oblizla som si vysušené pery. "A kedy presne tam idete?"
Zhlboka sa nadýchol. "Hneď po predávaní britských cien, teda vo štvrtok."
Oh, no jasné! Predávanie cien! Ako som len na to mohla zabudnúť? Chalani sú nominovaní.
Pomaly som prikývla. "Okej, tak... Eh, ja vám prajem veľa šťastia a rozhodne si Ameriku užite, je to sen miliónov ľudí a málokto dostáva také šance, aké máte vy," povedala som vyrovnaným hlasom, a pokúsila som sa aj o úsmev.
Takže on odíde, a ja zostanem sama, a všetko nechá načaté.
"Na koľko idete?" rýchlo som sa ešte spýtala, odlepiac sa od steny.
Liam pokrčil plecami. "Bude to vyše mesiac."
Prikývla som. "Dobre teda. Ešte si chvíľku budete užívať Anglicko, že?" pousmiala som sa, hryzúc si spodnú peru.
"Eileen, ty si to celé nepochopila," odvetil Liam krútiac hlavou. "Týmto som ti chcel naznačiť, že sa chop situácie, kým nie je neskoro."
Zasmiala som sa. "Už sa stalo, a myslím si, že pokiaľ nie je spätná väzba, je to celé zbytočné."
Zatváril sa zmätene a pozrel smerom k Niallovi, ktorý sa práve na niečom veľmi smial, až sa chytil za brucho. "To určite nie je na mieste. Eileen, on sa trápi."
"Tak prečo je ku mne odmeraný, Liam? Pred koncertom som mu všetko vysvetlila, prezradila, a on mi na to len povedal, nech ideme na show, aby sme nezmeškali," odvetila som zúfalo.
"Počuj, kamoš, kdeže sme to ubytovaní?" Došiel ku nám vysmiaty Louis, a objal Liama okolo ramien.

Liam si prešiel rukou po vlasoch, ako sa zamyslel nad názvom. Keď si spomenul, prezradil ho Louisovi očakávajúc, že odíde, ale nestalo sa tak. Ďalej tam stál, a usmieval sa na nás. Potom sa priblbo ksichtiac opýtal: "Čo to tu riešite? Snáď nie babské nočné košele pre Danielle?" vytiahol jedno obočie na Liama.
Neveriacky som pokrútila hlavou. "Liamovi som poradila Victoria's Secret alebo Triumph. Je to už na ňom, ktoré si vyberie, oboje sú kvalitné značky."
Louis sa pousmial. "Jednu takú nám hodili raz na stage."
Pretočila som očami ale zasmiala som sa. "Nechcem radšej vedieť, čo bolo s ňou potom. Počuj, Louis, ako sa dostanem ja domov?"
Louis sa uchechtol. "Nijako. Sme v hoteli."
Obočie mi vystrelilo do neba. "Čo? A o tom prečo neviem? Ja nemám pri sebe toľko peňazí na zaplatenie..."
Liam si prekrížil ruky na prsiach. "A kto ti hovoril o platení?"
"Mne nikto nehovoril o ničom."
"Vidíš? Takto sa to robí!" žmurkol na mňa Louis a luskol pri tom nonšalantne prstami a odišiel k ostatným.
Liam ho chvíľku sledoval pobaveným pohľadom a potom mrkol na mňa. "Skúsiš to?"
Vzdychla som si. "Prečo teraz neurobí ďalší krok on? Ja som urobila hneď dva."
"Nezabudni, že stále sa jedná o Nialla," pripomenul mi.
Opäť som si povzdychla. "Veď práve."
* * *
Hotelová izba bola maximálne uspokojivá a tešila som sa, že mám izbu len sama pre seba - čo bol jasný dôkaz toho, že chalani už mali dopredu premyslené všetko.
Keď som sa osprchovala (rozhodne som nešetrila teplou vodou), unavene som si ľahla do postele, a premietala si v mysli celý večer. Všetko by za normálnych okolností vyzeralo v poriadku, až na ten začiatok vystúpenia.
Jemne som potriasla hlavou, aby som si to vyhnala z hlavy, ale zaklopanie na dvere to vyriešilo za mňa.
Váhavým krokom som sa pobrala s bielym dverám, a premýšľala som, že chlapci ma možno prekvapili špeciálnou hotelovou pozornosťou (čo by sa na nich podobalo - pomyslela som si s úsmevom).
Pootočila som kľučkou a tam, ako inak, stál vyšší chlapec v serióznom obleku a niečo držal v ruke.
Usmiala som sa, a zobrala som si to od neho, vypočujúc si slová od personálu.
Zavrela som za sebou dvere a sadla som si do pohodlného gauča, kde som otvorila malú krabičku, v ktorej bol obrovský pohár zmrzliny a vedľa toho bol papier, na ktorom boli načmárané písmenká.
S rozbúchaným srdcom som ho schmatla a prečítala si ho.
Pozornosť od nás všetkých! Eileen, užívaj si tento luxus ;) *úsmev*
Ako inak, usmievala som sa od ucha k uchu. Boli tak veľmi milí, až mi bolo do plaču.
Po hodine (keď som zjedla zmrzlinu, a ešte si niečo pozrela v telke) som si šla ľahnúť konečne do obrovských a prítulných perín. Tešila som sa na spánok, ale aj tak som sa nevedela prinútiť stratiť sa v ríši snov, pretože ten jeden chodil po zemi, rozprával sa s ľuďmi, bilo mu srdce, dýchal kyslík a mal írsky prízvuk.
Tak veľa som chcela? Áno! Pretože si ho mala, ale vzdala si sa ho. Tu máš trest!
Ale ja som bola zmätená. Nemala si sa starať len o svoje pocity. Zabudla si ešte na druhú polovičku.
Lenže nakoniec som zistila, čo chcem. To sa prečo nepočíta? Ale počíta, ale tvoj vlak už odišiel Ďalší ešte príde, ale nemusí to byť ten istý. Tam máš Moments, ako produkt tohto tvojho celého divadielka. Nabudúce si dvakrát rozmyslíš, čo urobíš, potom snáď o nikoho neprídeš.
Och, Bože, ty odporný hlas v mojej pomätenej hlave, buď ticho! Teraz nie je čas na úprimnosť.
Ale ani na fňukanie.
Kto fňuká?!
Ty... Práve teraz.
Nahnevane som si zotrela jednu jedinú slzu, ktorá mi unikla, pretože stačila jedna jediná myšlienka, že neuvidím ani jedného z chalanov viac ako mesiac, a chytala ma hystéria - to nie je dobré.
Asi päť minút pred jednou hodinou v noci som počula opäť klopanie na dvere. Tentokrát ma to trochu prekvapilo - tu personál otravuje aj o takomto čase?
Pobrala som sa ku dverám zahalená v zamatovom župane, ktorý tu bol, a pootvorila som dvere. Jedným očkom som vykukla von a prekvapil ma pohľad na Nialla.
"Prepáč, ak som ťa zobudil," začal váhavo, a poobzeral sa po chodbe, kde nebolo ani živej duše.
"Niall, deje sa niečo?" Teraz som už poriadne otvorila dvere, srdce mi bijúc ako splašené.
"Áno, deje," odvetil nervózne a tento krát mu pohľad padol dole ku mne. "Môžem vojsť?"
Neváhala som ani chvíľku, ihneď som odstúpila, aby mohol prejsť a následne som zavrela dvere.
Župan som si pritisla viac k telu, a nevedela som, čo robiť. Teda, niečo mi behalo po mysli, ale to som sa neodvážila urobiť.
"Sadni si a povedz mi, čo je," povedala som zachrípnutým hlasom a on tak učinil.
Ja som si sadla oproti nemu, a čakala, čo sa stane. Ťažko som kontrolovala svoje city a všetko, čo sa opäť dralo na povrch.
"Odpusť mi," povedal po dlhšej odmlke, dívajúc sa mi do očí. "Prepáč mi, že som bol taký pako, ja neviem, čo to do mňa vošlo. Neviem, prečo som ťa neakceptoval, jednoducho som bol veľký sebec, a je mi ľúto, že až teraz mi to došlo."
Ticho. Zrazu som nevedela, čo robiť.
Niall ale neskončil: "Takže, ak ešte stále chceš, môžeme zostať priateľmi, pretože o teba nechcem prísť."
Jeho posledná veta ma zasiahla. Nevedela som ani zďaleka, ako reagovať. Došlo k obrovskému... vymknutiu sa spod kontroly. K totálnemu nedorozumeniu. Ako keby došlo k pohybu litosferických platní, a my sme to pocítili ako zemetrasenie. Tie platne sa nakoniec zlomia, a dôjde... Dobre, Eileen, teraz si neopakuj geografiu.
Silno som si zahryzla do pery, a oči mi behali všade možne, len nie k nemu. Nechcela som vstrebať fakt, že on chce nakoniec zostať len kamarát, pri čom ja som sa rozhodla, že ho chcem naspäť celého. Len pre seba.
"Eileen, prosím ťa, odpovedz mi," zamumlal nakoniec, keď sedel, predlaktia opreté o kolená, a ruky si nervózne žmoliac.
Trhane som sa nadýchla, a nakoniec som sa pozrela naňho. Oči mal veľké, a modré, ako ešte nikdy pred tým, v tlmenom svetle lampy, ktorá bola neďaleko od neho, bola jeho pokožka už len na pohľad hodvábna, ako aj jeho polootvorené pery.
Odkašľala som si, červenajúc sa. "Chceš byť len kamarát?"
Niall, opatrne ma sledujúc, prikývol. "Ale to len preto, lebo nechcem o teba prísť. Ja... Veľa som rozmýšľal, a došiel som k záveru, že ak so mnou už viac nechceš byť, prijmem od teba tvoje žiadanie. Zostaňme iba kamarátmi."
Prehltla som hrču, ktorá sa mi vytvorila, a zadívala som sa naňho. "Niall, lenže ja - och, Bože, neviem, ako ti to povedať." Nervózne som si žmolila ruky, uvedomujúc si, že toto je moja šanca. Takto si ho získam naspäť. Ale čo ak to už nebude tak, ako pred tým? Čo ak už k sebe nebudeme takí prítulní? Nebudeme si dôverovať? Budeme odmeraní? "Aj ja som veľa rozmýšľala," pokračovala som trasľavým hlasom, ignorujúc tie katastrofické otázky, ktoré sa mi v mysli vynorili. "A zistila som, že o teba tiež nechcem prísť. Vlastne som ani nikdy nechcela, a ďalej viem, že ty si ten, kto ma dopĺňa. Ty si ten, kto ma rozosmieva, kto vo mne udržiava nádej, pretože ty si pre mňa nádej. Ty si ten, koho ja potrebujem," dokončila som, a pretrela som si štípajúce oči.
Ďalšie ticho. Niall ma sledoval, jeho oči láskavé a plné pochopenia.
Myslela som si ale, že v tom momente sa postaví, a vypáli preč čo najďalej odo mňa. Veľmi som sa bála, že tento fakt už odo mňa neprijme, a že mi opäť povie, že ho chcem len pre slávu alebo niečo podobné. Obrovská panika vo mne vypukla vtedy, keď sa Niall pomaly postavil a odtiaľ ma sledoval.
Teraz to príde. Rana pod pás - pomyslela som si vydesene, a radšej som sledovala podlahu. V skutočnosti som si ani neuvedomovala, aké rôzne tvary boli namaľované na podlahe, tak veľmi som sa snažila vnímať každý Niallov pohyb.
Po chvíľke som začula kroky, a mne bolo jasné, že odišiel.
Tvár som si vložila do dlaní, na ktorých som pocítila niečo mokré - asi slzy. Bolelo ma, že som sa s Niallom takto rozlúčila pred jeho odchodom do ďalekej Ameriky, kde sa mu určite zapáči nejaká krajšia slečna s prízvukom, kde výrazné "r" doslova píli uši. Veď to mu pripadá určite atraktívnejšie, než ten môj fádny, britský.
Lenže ja som pocítila na chrbte hrejivú ruku, a zdvihla som zrak. Niall stál nado mnou, hladiac ma po chrbte, a nežne sa na mňa usmievajúc. Sadol si vedľa mňa, a moje ruky si vzal do jeho dlaní, kde mi ich stisol. Nepotrebovali sme slová, veď tie sa už minuli.
Bolo mi jedno, ako mám konať, tento krát som poslúchala svoje srdce, a inštinkty. Nahla som sa k nemu a pevne som ho objala. Zacítila som jeho vôňu, jeho príjemné teplo, a to mi stačilo. Bolo to pre mňa vzácnejšie, než čokoľvek iné na svete. Pre mňa bol tento moment najkrajší, najdojímavejší, a znamenal pre mňa celý svet.
Niall sa odo mňa odtiahol, a zadíval sa do mojich očí.
"Odpustíš mi?" spýtal sa potichu.
"Nemám ti čo. To skôr ja som bola krava, že som to všetko spustila. Och, Niall, ten čas, čo sme neboli spolu, sme mohli využiť, a ja krava som to celé takto pokazila. Ty odídeš, a ja tu zostanem sama."
Niall sa pobavene usmial a zdvihol moju ruku k jeho perám. Jeho teplé pery sa dotkli mojej pokožky.
"Prosím ťa, vieš, že to nie je pravda. Prídeš za mnou!" vyrukoval natešene, a mne na chvíľku vyrazilo dych.
Starý Niall sa hlási opäť na scénu. Iskričky v jeho očiach ožili, a jeho veselosť sa vrátila.
"Úplne mi stačí, ak mi sľúbiš, že sa nezaľúbiš do inej - krajšej - Američanky," oponovala som s úsmevom na tvári.
Niall na mňa zmätene pozrel. "Vieš, že to by som si nedovolil. Pretože málo ľudí sa nájde takých, ktorý ma tak perfektne dopĺňajú. My sme jedno veľké puzzle, ktoré bolo stvorené jeden pre druhého."
Oprel si čelo o to moje, a chvíľku sme len vnímali prítomnosť toho druhého. Bol to taký krásny pocit, a tak veľmi mi chýbal.
"Ďakujem ti, že si prišiel," zamumlala som, otvárajúc oči.
"Ja ďakujem, že si," povedal a konečne ma po veľmi dlhej dobe pobozkal.
Bozky som mu vracala, jeden za druhým, a bolo to také decké. Ani jeden z nás sa neodvážil prekročiť malý limit, ktorý vznikol, ale po chvíľke to bolo jedno.
Obaja sme bozk prehĺbili. Niall chytil moju tvár do dlaní a nežne opätoval každý jeden bozk, potom mi dal aj na nos, na líce, na čelo. Potom sa vrátil naspäť k mojím perám, a zamumlal mi: "Tak veľmi si mi chýbala."
"Aj ty mne," rýchlo som zašepkala, pretože som nechcela stratiť ani jedinú sekundu. Každá jedna bola pre mňa vzácna po tom všetkom. Nakoniec sme sa obaja tuho objali a boli sme radi, že sme si nakoniec predsa len našli cestu k sebe.
"Ľúbim ťa," povedal Niall, a mne sa zastavilo srdce.
To sú také vážne slová, a majú takú veľkú silu. Bála som sa to vysloviť, pretože som si myslela, že ja nemám právo niečo také vysloviť nahlas, a aj to myslieť. Môže byť človek v mojom veku zamilovaný? Možno som odpoveď poznala, ale to sa uvidí až po dlhom čase, keď obaja budeme starší, a budeme toho o živote vedieť viac, aj keď som mala pocit, že ja som dostala až príliš drsnú lekciu do života. Brala som to z tej lepšej stránky: zažila som aspoň niečo veľmi bolestivé, takže to pre mňa nebude žiadna novinka. Plno deciek v mojom veku ani poriadne nevie, čo vlastne znamená skutočné sesterské puto, skutočný priatelia, ktorí vždy podržia, ktorí vás neťahajú niekam na dno spolu s alkoholom. To nikdy neriešilo problémy, a kebyže mám každý detail riešiť práve ním, asi som už v nemocnici a bojujem o život. Nie, ja viem, že problémy treba riešiť, a ak máte tých správnych ľudí okolo seba, dá sa to. Všetko sa dá, len to malé odhodlanie treba mať...
"Aj ja ťa ľúbim," povedala som nakoniec, a cítila som, že je to pravda na plnej čiare.

Ešte bude posledná kapitola - normálne by mala byť táto, ale mňa hrozne bolí srdce, nechcem to ukončiť :( Ale ako sa hovorí, v tom najlepšom treba prestať. Len kvôli vám (a svojím spôsobom aj kvôli mne:P) bude ešte jedna :) Viem približne čo tam bude, ale zrejme už nebude také dlhá :) ďakujem za komentáre :*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 24. března 2012 v 18:12 | Reagovat

Ou, keď som to čítala, už som sa bála, že je koniec :( Ale napísala si to krásne! Ja mám Eileen tak strašne rada, až je mi ľúto, že je len vymyslená :D K Niallovi sa perfektne hodí... Rada by som niečo povedala, ale došli mi slová. Si perfektná, perfektná spisovateľka!

2 Pattie Pattie | 24. března 2012 v 19:34 | Reagovat

ohňostroj som počula aj periférne videla za oknom. inak by som si ho najskôr pozrela, pretože milujem ohňostroj a príbeh mi neujde. lenže tentokrát, som sa ani len neodvážila uhnúť pohladom. :) časť uplne dokonalá, až plačem. strašne mi je lúto že to končí, ako všteko, ale viem že bude niečo iné. :) je to dokonalé ako vždy, a teším sa, aj sa bojím ďalšej časti. :))
inak rozplakala ma táto. :)

3 Májuš Májuš | Web | 24. března 2012 v 23:01 | Reagovat

dokonalý. ♥ chce se mi brečet, když si představím, že příště bude poslední díl. :( i tak se nehorázně moc těším. a jsem strašně ráda, že jsou ti dva spolu. :') krásný, opravdu. :)

4 Nicole* Nicole* | 24. března 2012 v 23:22 | Reagovat

ty mě asi chceš zabít, viď?!:D bože můj...zase se budu opakovat ale je to prostě uplně perfektní! naprosto dokonalé.
nedokážu si představit, že příště bude poslední díl...to obrečím:D
tahle povídka je prostě nejlepší co jsem kdy četla <33
a jestli z tebe jednou nebude nějaká spisovatelka, tak ten svět je asi vážně divnej. :D:)) <33

5 Mr.Fugie Mr.Fugie | Web | 25. března 2012 v 15:09 | Reagovat

páni, tak jsem přečetla zatím všechny díly a jediné co na to můžu říct ? WOW ! Pořádné WOW ! :D Vážně píšeš bombasticky =)

6 Melita Melita | 25. března 2012 v 20:49 | Reagovat

ja neviem, čo tu mám napísať :D taká krásna kapitola a ja nemám slov :) prenádherná ! ..epilóg sa už blíži :( strašne, prestrašne sa teším :))

7 stay-strong stay-strong | E-mail | Web | 26. března 2012 v 21:49 | Reagovat

Miluju to! ♥ Fakt... konečně se zase dali dohromady. Niall je fakt romantik... kdo by takhle dával pusy? NIKDO! :D

8 Directioner | Ęđ!€ Directioner | Ęđ!€ | E-mail | Web | 29. března 2012 v 8:19 | Reagovat

Ahoj zapsal/a jsi se do náběru affs a beru tě ;)
Promiň za skopírovanou zprávu.. ;)

9 STAY-STRONG || Ęđ!€ STAY-STRONG || Ęđ!€ | E-mail | Web | 29. března 2012 v 20:55 | Reagovat

Zapsal/a jsi se do náběru affs a já tě beru ;)
Sory za skopírovanou zprávu.
p.s - sorry, ale teď si to dávám do kupy :D

10 Lenka Lenka | 5. října 2012 v 20:55 | Reagovat

Ty ma chceš zabiiť?:OTaké niečo dokonalé som ešte nečítala!:)Tak som sa d toho vžila,že som mala už tretí krát slzy v očiach:DD proste nemám slov,nádhera!Niall je tam taký dobrýý:)♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama