24.kapitola

11. března 2012 v 18:15 |  Moments
Pred ťažkým školským týždňom vám pridávam ďalšiu časť! :) Dosť dlho som nad tým sedela, hádam to bude aj vyzerať tak :D
A ďakujem veľmi pekne za komentáre!! :) L♥ove u :*




Ďalší deň pre mňa nebol vôbec jednoduchý. Ráno som sa zobudila s prilepenými očami, a na lícach ma svrbeli zaschnuté slzy. Stále som bola v šoku z toho, čo sa udialo včera, a začínala som sa nenávidieť za to, čo som spôsobila. Celé som to dokašlala, a bála som sa, že to už nebudem vedieť napraviť. Ale moment. Chcela som to napraviť?

To ráno mi pripadalo úplne rovnaké ako to predošlé s tým rozdielom, že dnes bolo všetko inak.

Vrhla som bolestivý pohľad na môj nočný stolík, na ktorom bol položený Niallov darček.

Rýchlo sa mi natisli slzy do očí, ale prehltla som ich. Chcela som byť na jednom jedinom mieste, kde som mohla byť aspoň trochu spojená s jednou jedinou osobou, s ktorou som práve v tom momente chcela byť. Ešte viacej sa mi nahrnuli slzy do očí, a moje hrdlo ma pálilo, a zvieralo ako železné zovretie.

Rýchlo som na seba natiahla čierne džínsy, čierne tričko, na to prvú mikinu, ktorá mi prišla pod ruku, a rýchlo som zbehla dole na prízemie a obula som si čižmy. Nechcela som stratiť ani minútu. Potrebovala som si vyliať srdce, potrebovala som byť s človekom, ktorý mi bol taký blízky, a zároveň tak vzdialený.

Netrápilo ma, že vonku bola zima a každú chvíľku sa malo rozpršať. Rýchlym krokom som prešla niekoľko dlhých ulíc a smerovala som na západ celého Bristolu. Smerovala som na cintorín.

Keď som tam konečne dorazila celá premrznutá, nebolo ťažké nájsť mamin hrob. Bola som tam toľkokrát, že by som trafila aj poslepiačky.

Na cintoríne skoro nikto nebol, a keď už áno, boli tam starší ľudia, ktorý čistili hroby svojich milovaných, a potichu spomínali na krásne časy.

Spomalila som krok, keď som zbadala kameň v zelenej tráve, na ktorom bolo čiernym ozdobným písmom vtesané: Bethany Watts

3.7.1969 - 6.1.2010

Pristúpila som bližšie, a chvíľku som študovala písmenká. Už to bol rok. Plných 365 dní.

Vzdychla som si, a posadila som sa do tureckého sedu.

"Mami, kebyže vieš, čo všetko sa teraz v mojom živote deje," začala som potichu mumlať, a hlas sa mi zatriasol. Tráva bola mäkká ale studená, a krásne sa farba zelene vynímala na tomto smutnom mieste, kde farby ako keby stratili svoju cennosť. "tak veľmi by som potrebovala tvoje objatie, tvoju podporu, tvoje rady. Vôbec neviem, čo mám robiť. Moje city sú úplne zmiešané, a..." odmlčala som sa, aby som prekonala ďalšiu nevítanú hrču v mojom hrdle. "Ach, bože, nemôžem uveriť, že to idem povedať, ale...Zaľúbila som sa do niekoho. Je veľmi známy, a... Jeho prítomnosť ma robí šťastnou," zavzlykala som a nechala som padnúť slzy na moje stehná. "Nikdy by som nepomyslela, že odmietnem chlapca, ktorý toho pre mňa toľko urobil. Je pre mňa veľmi cenný, ale bojím sa!" Už som sa nenamáhala hovoriť potichu. Rozprávala som presne tak, ako keby mama sedela oproti mne, a počúvala ma s jej láskavým výrazom. "Bojím sa, že by som jeho slávu nezvládla. Bojím sa, že by som nezvládla nával médií, ani jeho obdivovateliek, ktoré by ma z duše nenávideli. Nechcem byť stredobodom pozornosti... Ale chcem byť s ním."

Prešla som si ukazovákom po pokožke pod očami, a zhlboka som sa nadýchla. Ako studený vánok obklopil moje telo, cítila som, že sa zo mňa vyparuje smutná nálada. Pocítila som ľahkosť, ako keby som sa zbavila bremena. Zrejme som bola rada, že si ma niekto vypočul bez toho, aby ma prerušoval, ako včera Niall.

"A najhoršie na tom je," pokračovala som vo svojom monológu. "že si teraz Niall myslí, že som ho využívala. Že som len ďalšie dievča, ktoré sa chce zahrávať s jeho citmi. Ďalšia z jeho bláznivých fanov! Len pre to, lebo som mu povedala pravdu. Len pre to, že som bola k nemu úprimná! Ale ani mne nebolo na ľahko si to všetko uvedomiť, mami! Ale kebyže vidíš, ako sa naňho tie dievčatá pozerajú nič netušiac, že ľúbi niekoho iného," zasekla som sa zrazu, keď som si uvedomila význam vety. On ... Nie! Pokrútila som rázne hlavou. To hovoril určite len preto, aby... Aby čo?

Rýchlo som prižmúrila oči sústreďujúc sa na tú chvíľku, keď bola jeho tvár tak blízko k tej mojej. Snažila som sa spomenúť si na jeho oči. Tie boli riešením všetkého. Niall sa vedel perfektne pretvarovať, ale jeho oči - teda srdce - nie. Nikdy.

Otvorila som tie svoje, a zahryzla som si do pery. "Mami, prosím, povedz mi, čo mám robiť. Dobre som urobila, keď som ho..." sťažka som preglgla. "keď som ho nechala? Alebo ... ehm, mám sledovať svoje srdce? Mami, prosím ťa, odpovedz mi!" zvolala som nahnevane, čím som zapríčinila niekoľko pohľadov od cudzích ľudí, ktorý si domysleli môj prípad. "Ešte aj nahnevaná som, čo nezvykávam. Mami, daj mi aspoň znamenie, že ma počúvaš!"

Nahnevane som sa zamračila na okolie. Nečumte na mňa! Nepoznáte mňa! Ani môj príbeh!

V tom mi náhle zavibroval mobil.

Trasúcimi rukami som ho vytiahla z vačku, a tam bola SMS-ka od Jane:

Eileen, kde si? A prečo si neotvorila darček od Nialla? Prosím ťa, poď domov, bojíme sa o teba. Jane

Zrazu mi svitlo. Darček od Nialla.

Hodila som zmätený pohľad na mamin hrob, a nebadane som sa pousmiala. Zrazu vykuklo slniečko spoza tmavých oblakov, a dotklo sa mojej studenej pokožky na tvári.

"Ďakujem ti, maminka," zamumlala som pomaly vstávajúc. "A prepáč mi za môj výbuch. Ja len..." chcela som pokračovať, ale zistila som, že ani neviem, čo povedať. Už sa možno naplnil čas rozprávania, a teraz je čas na uskutočňovanie. "Ľúbim ťa."

Zotrela som si poslednú slzu, ktorá mi vytiekla a začala som bežať domov.

***

Do domu som vtrhla ako víchor, a keď som si z nôh zhodila špinavé čižmy, rýchlosťou blesku som vyšla hore do izby, kde som schmatla zabalený darček.

Pripadalo mi vrcholne tvrdohlavé, že ma nenapadlo ho hneď otvoriť.

Strhla som z neho papier, a zrazu som v ruke držala CD-čko, na ktorom bolo napísané: Moments.

Od zmätenia som zvraštila čelo. Čo to malo znamenať? Nejaký film? Nejaká hra?

Pousmiala som sa pri predstave, že by to bola hra o kuchároch, kde treba čo najrýchlejšie upiecť dané jedlo a potom to zjesť. To by Nialla naplnilo aspoň imaginárne.

CD-čko som vložila do notebooku a čakala som, kedy sa niečo spustí. Na obrazovke mi vyskočilo okienko, na ktorom som klikla na: Spustiť.

V tom sa mi začalo prehrávať nejaké video, a z malých reproduktorov začala znieť jemná melódia gitary.

Uvidela som zábery. Boli sme na nich všetci siedmy, a na niečom sme sa veľmi smiali. Bolo to ešte v nemocnici a my dve s Jane sme práve počúvali Louisa, ktorý musel niečo horlivé rozprávať, pretože sme boli všetci maximálne zaujatý.

Dole sa pozdĺž videa objavoval text pesničky. Liamov jemný hlas vo mne vyvolával smutný pocit, no stále som pokračovala v sledovaní.

Až teraz som si uvedomila, že väčšinou, keď sme boli spolu s chalanmi, tak tam boli aj kamery, ale nie hocijaké. Niekto to natáčal na normálnu, teda nie pre verejnosť.

Jeden jediný záber tam bol z autogramiády, keď som tam bola len ja, Lucy a Allie. Oni dve vyzerali byť šťastné, len ja som si bola neistá sama sebou.

Dala som si extrémne záležať na tom, aby som zachytila moment, keď som došla k Niallovi.

Zdvihol ku mne pohľad, podpísal papier, zdvihol sa zo stoličky a objal ma. Ako keby som to objatie ešte stále cítila. Bolo o niečo dlhšie a videla som, že sa niekam pozerá. Pousmiala som sa. To nás Allie práve fotila.

Potom ma pustil a ... hneď nasledoval ďalší záber. Tento krát to boli časy, keď som ja odchádzala ako posledná z obchodu a Niall tam došiel. Bolo tam, ako sedíme všetci šiesti, Niall niečo hrá na gitare, ostatný spievajú a usmievajú sa. If we could only have this life for one more day If we could only turn back time…

A keď sa spustil refrén pesničky, prebehol mi mráz po chrbte.

Toľko krásnych momentov bolo v tom videu, že sa mi nevedomky začali opäť tvoriť slzy v už aj tak dosť opuchnutých očiach.

Po refréne začal spievať Niall, a mne zamrelo srdce. Spieval tak jemne, a tak úprimne, akoby záležalo na každom jednom slove a jeho význame. So sprievodom ostatných štyroch chlapcov tá časť dostala smutný nádych.

Close the door Throw the key Don't wanna be reminded Don't wanna be seen Don't wanna be without you My judgement's clouded Like tonight's sky

Na každom jednom zábere sme boli všetci a stále sme sa smiali. Bolo mi to až divné, že ani raz sa nikto netváril smutne v ich spoločnosti.

Keď začal Zayn spievať, vo videu sa zrazu objavili veľmi krátke záblesky, ktoré som nestíhala vnímať. (Flashing lights in my mind Going back to the time). Zachytávala som len útržky. Na jednom sme hrali twister, na ďalšom sme sa všetci ohadzovali vankúšmi, na ďalšom sme sa bozkávali ja a Niall...

Zamračila som sa, ako som sa sústredila, a pri tom som sa snažila nedať citom opäť voľný priebeh.

There's a pile of my clothes At the end of your bed As I feel myself fall Make a joke of it all

Ďalej nasledovali zábery z Írska. Ako sme blbi v kuchyni, v obývačke, ohadzovali sa snehovými guľami na Niallovej záhrade. Potom tam bol kúsok, keď sme sedeli v pube na Nový rok a Ginger sa na niečom veľmi smial, a my sme sa s Niallom opäť bozkávali, obaja sa pri tom usmievajúc.

Ďalšia slza...Kvap, kvap, jedna za druhou...

A na záver pesničky, ako bicie naberali na sile, a refrén na väčšej potrebe niečo povedať poslucháčovi, bol spomalený záber mňa a Nialla. Opäť to bolo na ich záhrade, ako som utekala pred ním, ale on ma dobehol, schmatol zozadu za pás a zatočil sa so mnou veselo. You know I'll be your life, your voice, your reason to be My love, my heart is breathing for this Moment, in time I'll find the words to say Before you leave me today

Poriadnu chvíľku som tam len tak sedela a civela do obrazovky. Nájdem slová, čo povedať, pred tým, než ma dnes opustíš.

Vložila som si tvár do dlaní a premýšľala, aká som sprostá krava.

"Hej," ozvalo sa za mojim chrbtom potichu.

V šoku som zdvihla tvár a pozrela na svoju sestru, ktorá sedela váhavo vo dverách.

"Oh, ahoj, hm, už som doma," prinútila som sa usmiať a náhle som vstala zo stoličky.

Potom som si spomenula na slzy, a rýchlo som si rukou prešla po tvári, aby som si ju očistila.

Jane mala na tvári neistý pohľad. Akoby sa bála niečo povedať. Už otvorila ústa, že niečo povie, keď som jej skočila do reči.

"Len som sa bola vonku prejsť a, hm, boleli ma nohy, tak som si sem prišla sadnúť a..." prestala som, keď mi došlo, ako hlúpo vyzniem.

Jane sa láskavo pousmiala a pomaly sa pobrala ku mne. "Videla som to," povedala potichu, ale pre moje uši akoby kričala. "A bolo to od neho veľmi krásne."

Trhane som sa nadýchla, a nevedela, čo povedať.

"Niall včera neprišiel domov," oznámila mi nakoniec. "Len dnes ráno. A s nikým sa nerozprával."

Zaťala som ruky v päsť, stále bez slova.

"Eileen, on to myslel vážne," pokračovala Jane, a nespúšťala zo mňa pohľad. "Ten chlapec to všetko zobral vážne."

"A myslíš si, že ja nie?" spýtala som sa nakoniec. "Myslíš, že ja som celý čas bez citov, a že mi to nie je ľúto?"

Jane pokrútila hlavou. "Jasné, že-"

"Tak prečo ho nezaujíma, že sa veľmi bojím ísť do toho všetkého? Necítim sa na to."

"Ani si tomu nedala šancu!" zvýšila hlas. "Celé to naozaj vyzerá, ako keby si ho len využívala. Hneď po VIP koncerte si ho odhodila! Hneď po tých skvelých prázdninách, na ktoré sa tak vytešene pripravoval."

Privrela som oči. "Prosím, prestaň mi to opakovať. Nestačí, že sa s tým celú noc aj ráno ukájam?! Nikdy si to neodpustím! Stratila som ho, a on mi už viac dôverovať nebude."

"Odkiaľ to vieš?" dožadovala sa Jane, a vytočene rozhodila rukami. "Ty si myslíš, že všetko vieš! Ale fyzikálne zákony a matematika nie sú všetko. Sú aj krajšie veci, ktoré si človek môže len domýšľať, a ty to práve robíš. A nesprávne."

"Chceš mi teraz povedať, že sa mu mám začať doprosovať, aby mi odpustil?"

"Nie, len ti vravím, aby si sa zamyslela. Urobila si jednu z tvojich najväčších chýb v živote, ale stále tu máš poruke gumu, ktorou by si mala všetko nejako napraviť."

Chvíľku som bola ticho, a nechávala vstrebávať rady, ktoré som dostávala od svojej skúsenej sestry.

V mysli mi vyskakovalo plno otázok, a na moje prekvapenie, aj plno odpovedí. To znamená, že všetko je zodpovedané, len ja sa mocem každému pod nohy a potkýňam ľudí, ktorí sú mu najbližší. Áno, je to ako jeden dlhý reťazec. Potknem Nialla, a tým padnú aj ostatný štyria chlapci. A, samozrejme, aj fanúšikovia si to všimnú, a pritiahnem viacej pozornosti, než je potrebné.

"Daj mi čas," povedala som nakoniec. "Ako som už povedala. Nie som pripravená."

"A čo keby si sa s Niallom aspoň uzmierila?" nadhodila opatrne Jane prosebne.

Pokrútila som smutne hlavou. "On už to chcieť nebude. Pre neho som jedna troska, ktorá sa, podľa neho, ukázala v jej pravom svetle."

"Ale to nie je pravda. Je len veľmi naštvaný."

"Jane, nerozoberajme to. Nemá to cenu. Podľa mňa obaja potrebujeme čas na premýšľanie."

Jane sa ironicky uchechtla. "Nie, Eileen. Jediný, kto tu potrebuje čas, si ty. Niall už svoje rozhodnutie dávno urobil, a nemyslím si, že ho zmení. To by nebol on. Pretože keď má Ír milovať, tak jedine celým srdcom."

A s tým sa otočila a odišla.

S polootvorenými ústami som sa za ňou pozerala a premýšľala, aký krásny význam má jej posledná veta. Niekde som ju už počula, ale v tom momente som si nevedela spomenúť, že kde.

***

Ďalšie dni ubiehali pomaly, a ja som sa po čase ako-tak zmierila s krutou pravdou a s tým, že som všetko na plnej čiare pokazila.

Potrebovala som sa v škole sústrediť viac ako predtým, keďže ma čakali GCSE skúšky, ale, chvalabohu, ako na zavolanie, došla v škole skvelá ponuka na výlet do Edinburghu.

Každý sršal nadšením, a každý mal o to veľký záujem.

Ako som sa neskôr dozvedela, futbalisti zaistili pre školu skvelé ubytovanie (tým, že vyhrali zápasy) s poznávacím programom a miesto sa našlo pre každého.

Ako inak, neušlo to ani mojim podareným kamarátkam.

"My tam jednoducho musíme ísť" zvolala natešene Allie, keď si prezerala papier s programom.

"Nie, Allie, nemusíme," opravila som ju znudene. "A ja tam nejdem. Mám dosť svojich starostí."

Lucy mrkla mojim smerom, a v jej očiach sršalo poznanie.

Vôbec som nevedela, čo si mám o tom myslieť, pretože s mojimi problémami som sa zverila len mame a Jane. Nikto o tom nevedel.

"Prečo by si nešla?" spýtala sa prekvapene Allie, keď doštudovala papier. "Je to skvelé odreagovanie sa pred skúškami."

"No a?" spýtala som sa arogantne. "Nechcem sa odreagovať. Mám povinnosti."

Lucy si povzdychla a jemne pohladila Allie po ruke, keď opäť chcela namietnuť. "Nechaj ju, Allie. Naozaj by sme mali Eileen dopriať nejaký čas. Ak to nechce, nemôžeš ju nútiť."

Dobre. Bola som presvedčená, že Lucy vie čítať myšlienky, alebo vidí auru okolo ľudí, lebo, ak k sebe máme byť úprimný, ani Lucy nebola sväté dieťa. Vedela byť poriadne bláznivá, a nesedelo mi k nej toto správanie, už po druhýkrát!

"Lucy, nechceš byť náhodou psychologička?" spýtala som sa jej s prižmúrenými očami.

"Rozmýšľala som o tom, ale uvidím, ako všetko dopadne. No, rozhodne si podám prihlášku aj na ten odbor."

Zahryzla som si do pery. Okej, to ešte mohlo byť ako také vysvetlenie. Možno psychológovia vidia v ľuďoch niečo, čo normálny smrteľníci nie.

Zazvonil mi mobil, a ja som hovor prijala. "Prosím?"

"Oh, ahoj, zlato," ozval sa veselý hlas Louisa. "Si v poriadku?"

Srdce mi smutne poskočilo, a ja som sa ospravedlnila dievčatám, že toto je súrne.

Opustila som jedáleň plnú ľudí, a pri vstupných dverách do školskej jedálne, som sa oprela o stenu.

"Nie," priznala som po chvíľku potichu. "A čo Niall?"

Louis si vzdychol. "Ak hovoríme o Niallovi, ten neviem kde je. Ak hovoríme o chodiacom zlomenom srdci, má sa zle."

Stislo mi hrdlo. "Louis, ja neviem čo mám robiť. Nikto si neviete ani len predstaviť, ako ma moje správanie mrzí. Ale..."

"My vieme," prerušil ma chápavým hlasom. "A vôbec sa ti nedivíme."

Pomaly som sa zošuchla po stene na zem. "Tak mi povedz, či Niall bude ešte niekedy taký, aký bol."

"Ach, láska, bude. Ale najprv sa k nemu musíš vrátiť."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Májuš Májuš | Web | 11. března 2012 v 18:53 | Reagovat

ať se vrátííí! :D Damn, oni k sobě patří! :) honem další díl, miluju tu povídku! ♥ :)

2 Melita Melita | 11. března 2012 v 20:31 | Reagovat

Toto bola úplne najkrajšia časť to všetkých ! ..ešte krajšia ako keď sa prvýkrát pobozkali alebo keď boli prázdniny ..proste úžasné :) najviac sa mi páčilo ako sa Eileen prihovárala mamke :( nádhera :)

3 stay-strong stay-strong | E-mail | Web | 11. března 2012 v 21:28 | Reagovat

Souhlas s Louisem! ♥ Musí se k němu vrátit!

4 Pattie Pattie | 12. března 2012 v 13:50 | Reagovat

Plakala som!!! ublížim ti. :D musíš tam dať happyend, lebo ja nevim ais si vytrhám vlasy! uplne dokonalá geniálna, a ked si spomeniem že končíš, je mi doplaču. :( ach jaj. :(

5 Zasněná Zasněná | Web | 12. března 2012 v 14:27 | Reagovat

Jej rozplakala si mě :D. Néé, ať se vrátí k sobě, nebo to nepřežiju :D. Honem piš další!!

6 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 12. března 2012 v 14:51 | Reagovat

Bože, bola som prekvapená, že už tu je pokračovanie... Príjemne prekvapená. Dievča, ty proste musíš písať! Ide ti to geniálne, úplne si ma emočne rozložila. Som strašne náročná, keď chcem ďalší diel&,

7 Nicole* Nicole* | 12. března 2012 v 21:43 | Reagovat

bože..nejen, že jsi mě zase rozplakala ale já normálně "čumim" (pardon za ten výraz:D) já už nevím co říct. to je prostě absolutně dokonalé, a to myslím vážně upřímně!
jinak 3.7 jsem se narodila:D ale to je jedno:D..ty pocity, které si tak dokonale vystihla... geniální <33
a to moments je taky úžasný...<3
rychle další dílek, jsem závislá:D♥ protože tohle je prostě PERFEKTNÍ. ♥

8 Zasněná Zasněná | Web | 14. března 2012 v 13:46 | Reagovat

Honém já už chci další díl!! :D

9 Lenka Lenka | 5. října 2012 v 20:07 | Reagovat

zase som sa skoro rozplakala:D dokonalé je to,ale strašne smutné..už aby sa dali dokopy..rýchlo idem čítať ďalšie častii:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama