2.kapitola - Niečo nové

25. února 2012 v 18:08 |  Our Destiny’s Symphony
Ja som dnes celý deň nebola doma, a chcela som dať tento článok ako prednastavený, ale úplne som na to včera zabudla :D Už ani neviem, kde mi hlava stojí :D
(Obrovský povzdych) Zajtra sa už budem musieť poriadne mrknúť na školské záležitosti, takže zrejme upadne moja aktivita v písaní a prípadne aj pridávaní... :/ Ale po dnešku mi už nič nepokazí náladu! :)
Btw. thank you za komentáre :)

2. kapitola - Niečo nové


"Prisahám, že ja ťa veľmi zbijem," zavrčala som na Miu, keď som si sadala na obrovskú americkú pohovku u nich.

Mia sa zasmiala. "Naozaj si si myslela, že si toto všetko necháš ujsť? Ver mi, budeš mi ešte ďakovať."

"Ako ti môžem ďakovať za niečo, čo som musela vykonať nasilu? Ďakujem ti, a teraz sa idem na smrť unudiť!"

Mia pretočila očami, a otvorila ústa, že niečo povie, ale došli tam ostatné dievčatá z našej malej dievčenskej partie.

"Super, že si došla," usmiala sa hnedovlasá Layla. "Práve sme videli Marka! Je tam vzadu na záhrade," šepkala nadšene, a oči jej pri tom žiarili.

"Aha," falošne som sa pousmiala. "To je super. A čo tam robí, keď vonku leje?"

"Hrajú rugby," odvetila a ohrnula nos nad tou predstavou.

"Chalani," vzdychla si Mia, ale nevyzeralo to tak, že by ich ľutovala. Bol to skôr zaľúbený povzdych.

"Kde je Alyson?" spýtala som sa, aby som zmenila tému.

"Išla si nabrať punč."

"Vy tu máte punč?" Vrhla som nechápavý pohľad na Miu, ktorá práve na niekoho vypuľovala oči. "Haló, počuješ ma?" Potiahla som Miu za rukáv, a ona sa strhla.

"Čo?"

"Nechaj to tak," odula som sa, a prekrížila som si ruky na prsiach.

Layla mľaskla jazykom a prisadla si ku mne. "Ale no tak, čo sa deje, Sasha? Ty nezvykávaš byť takáto."

"Nepáči sa mi tu," povedala som popravde, a sledovala smejúcich sa chalanov. Niektorý pokukovali po nás, niečo si zamumlali a následne sa rozosmiali.

Veľmi povzbudivé.

"Ešte to tu poriadne nežije, ale uvidíš, že hneď, ako prídu aj ostatný, nebudeš chcieť odísť," žmurkla na mňa povzbudivo Layla.

"Tak o tom silno pochybujem," odvetila som, a predstavovala si, ako celý večer presedím na tomto istom mieste, a budem sa modliť, nech už je polnoc a ja môžem vypadnúť. "Nikdy som nemala rada party, Layla, to predsa vieš."

"Tak, najvyšší čas trochu pozmeniť uhol pohľadu," povedala s povzdychom a pri tom si šúchala ruky o stehná.

"Ha, dobre, tak to tu teda nenávidím. To je dosť veľká zmena, nie?"

Layla pokrútila nado mnou hlavou. "Si beznádejná, povedal ti to už niekto?"

"Áno, ja dnes," ozvala sa Mia.

Len teraz som si všimla, že na sebe mala celkom vyzývavé večerné šaty, ktoré boli čiernej farby, a zvýrazňovali jej tmavé oči.

"Eh, nechceš sa prezliecť?" spýtala som sa, keď som si porovnala moje jednoduché jeansy, vyťahané oranžové tričko s výstrihom v tvare V a čiernymi converskami.

Mia mávla rukou. "Ani nie, je mi fajn," povedala, a nespúšťala oči z vchodových dverí. "No, kedy už prídu?!" mumlala si nervózne si žmoliac ruky.

"Čo jej je?" otočila som sa k Layle, ktorá sa práve usmievala na niekoho. Potom sa akoby uvedomila, a mrkla na mňa. "Prepáč, nepočúvala som. Čo si chcela?"

Zhlboka som si vzdychla. "Vlastne nič. Idem si po nejaké pitie," zamumlala som otrávene, a pobrala sa k dlhému stolu, ktorý bol pokrytý snehobielym obrusom a na ňom boli rôzne druhy pitia. Od čistej vody, cez sladené nápoje až po alkohol.

Nebadane som pokrútila hlavou. Tak toto má byť party štrnásťročnej dievčiny?

"Ahoj, Sasha!" Ozvalo sa pri mojom uchu veselé zvolanie.

Prekvapene som sa otočila. Bola to Ranya, Miina sestra. "Och, ahoj."

"Som tak rada, že si prišla!" zatiahla americkým prízvukom.

"Uch, no, díky za pozvanie... Hm, je to tu fajn," povedala som s miernym úsmevom, a naliala si limonádu.

"Ale, no tak, choď niekam," začala, vraštiac čelo. "Daj si aspoň pivo."

"Božechráň, nie ďakujem, ja nepijem. Mám len štrnásť."

"A ja sedemnásť, a neriešim," pokrčila plecami, a vzala tmavozelenú sklenú fľašku. "Keď fotrovci nie sú doma, treba to využiť."

Nechápavo som hľadela, ako si leje šampanské, a snažila som sa dôjsť na koreň toho, ako sa Ranya za posledné dva roky zmenila.

"No čo, už si sa s niekým zoznámila?" opýtala sa ma, a na to si dala pár glgov.

"Nie, a ani neplánujem," unudene som povedala, a poobzerala sa po postupne plniacej sa obývačke.

Dalo sa povedať, že Miiny mali celkom veľký dom, takže party ako takáto nerobila problém.

"Tak ja ťa s niekým zoznámim," usmiala sa na mňa, a aj ona sa začala obzerať, akoby hľadala správnu osobu.

"To nemusíš, ja som už totiž na odchode," povedala som, a úsmev jej opätovala.

"Ani omylom," zvolala, a chytila ma za lakeť. "Zostaň, o hodinu bude pecková hudba, bude sranda."

Zvraštila som tvár. "Sranda? Nie, nestojím o toto tu."

"Čo to, do pekla, vošlo do teba, dievča?" spýtala sa a zamračila sa.

Neodpovedala som. Len som zmiernila silu, ktorou som chcela získať svoju ruku naspäť, a nechala sa viesť Ranyou.

- - - - - -

"Áh, tak tu si!" Vošla dovnútra Mia.

Skryla som sa v jej izbe, aby som nemusela trpieť spoločnosť opilcov, ktorí chodia na moju školu. Čo za hanbu by to bolo?

"A ty si ma našla," zamumlala som, a postavila sa z jej postele.

"Počuj, musím ťa s niekým zoznámiť!" zvolala nadšene, a priateľsky ma chytila pod pazuchu.

Myslela som si, že Mia má vypité, ale bola úplne triezva, čo ma potešilo. Čakala som, že tu zostanem ako jediná triezva, a na oplátku som jej chcela vyhovieť v tom, že sa zoznámim s tým chlapcom, či kto to mal byť.

"Áno, už si mi toho niekoho spomínala," odvetila som, keď sme smerovali ku schodom.

Mia si zahryzla od nadšenia do spodnej pery. "Je to už môj dlhší kamarát a naozaj si rozumieme," hovorila vzrušene a ja som sa na ňu opatrne usmiala.

"Takže mi konečne ideš predstaviť chlapca, ktorý sa ti páči?"

Mia sa zamračila. "Oh, on sa mi nepáči, len si naozaj dobre rozumieme. A naši rodičia sú veľmi dobrí priatelia, a on je vlastne druhý človek, ktorému by som sa vedela zdôveriť."

Uznanlivo som prikývla. "Fúha, aké neslýchané!"

"Som si istá, že aj vy si budete rozumieť," rozprávala ďalej nadšene, keď sme pomaly schádzali po schodoch.

Dole to žilo, a každý sa s niekým rozprával a pri tom si držal svoj drink v ruke.

Keď sme zišli, Mia sa začala obzerať po vyhľadávanej tvári a zrazu sa tá jej rozžiarila.

"Oh, Harry! Harry, tu som!" zakričala natešene, a v tom momente som začala pochybovať, či sa jej ten Harry naozaj neľúbi. Veď, ak nejaký chalan vyčaruje na Miinej tvári taký úsmev, musí byť fakt kus!

K nám sa prebojoval asi rovnako vysoký chalan ako ja, s divokými, hnedými kučerami a až vystrašujúco prenikavými zeleno-modrými očami. Nemal ani zďaleka také dokonalé telo, ako futbalisti na našej škole, no jeho telo nebolo ani zlé. Tvár mal síce všeobecne peknú, no nevyzerala byť dvakrát zainteresovaná. V ruke držal pohár so sladkým nápojom, keď sa zrazu zoširoka usmial.

Celý čas sa pozeral na Miu, oči mal zrazu veselé, a na tvári sa mu zjavili jamky, ktoré mi na malú sekundu vyrazili dych, a jeho dokonalé biele zuby ma ožiarili.

Zrazu sa z tohto na pohľad nahnevaného chalana vykľulo niečo naozaj pohľadné a sexy, no v žiadnom prípade nie môj typ.

"Čau, Mia!" zvolal, a voľnou rukou ju objal.

"Ahoj, Harry," Mia sa usmiala a keď ju pustil, nespúšťala z neho oči.

Harry na mňa zmätene pozrel, a ja som radšej odvrátila pohľad a sledovala situáciu na okolí.

"Oh!" Mia sa spamätala. "Harry, toto je moja najlepšia kamarátka Sasha, Sash toto je Harry, môj najlepší kamarát."

Kučeravý chlapec sa na mňa usmial, a s úškrnom mi kývol rukou, a ja som to isté zopakovala.

"Teší ma," zamumlala som.

"Aj mňa," žmurkol na mňa. "O tebe som už toľko počul, že hádam viem viacej, než ty sama o sebe."

Zasmiala som sa. "A vieš, že pri Mii je to úplne normálne? Až na to, že ja som sa o tebe dozvedela až dnes," odvetila som trochu drsnejšie, než som mala v pláne. Na vyžehlenie som sa priateľsky usmiala. "Ale môžem ťa uistiť, že Mia vedela, prečo ťa skrývať."

Harry sa naďalej usmieval, a v očiach mu zažiaril záujem, no ja som ani nevedela, o čom hovorím. Asi som len nechcela, aby stála reč.

"Hm, ja vás nebudem vyrušovať," zahanbene som zamumlala a pobrala som sa preč, ale Mia ma zastavila.

"Oh, kam by si šla? Za prvé, je neskoro, a za druhé, buď trochu s nami! Schovávala si sa tam hore, a prišla si o všetku zábavu."

"Prečo si sa schovávala?" spýtal sa pobavene Harry, a rukou si upravil neposlušné vlasy.

Zahryzla som si do pery a pokrčila plecami. Vyzeral byť v pohode, ale tá chuť, ktorú som mala, že sa s niekým zoznámim, sa vytratila tak rýchlo, ako aj prišla. Chcela som ísť domov.

"Sasha je tu proti jej vôli," ozrejmila Mia, a vrhla na mňa varovný pohľad.

"Čo?" Harry sa naďalej usmieval. "Pokiaľ viem, Renya robí dobré party, na ktorých chce byť každé decko zo školy. Teda aspoň to, ktoré chce stretnúť tých "slávnych"." Napodobnil úvodzovky, čo ma prinútilo usmiať sa.

"No, a práve v tom je ten problém," odvetila som. "Ja medzi tie decká nepatrím."

Mia pretočila očami. "Áno, ale kvôli svojej kamarátke by si prišla...Vlastne, ako vidím, nie, neprišla."

"Len nie som ten typ, ktorý chodí na party, to je všetko," povedala som obhajujúco.

"Takže ty si ten typ, čo si radšej užíva v rodinnej atmosfére?" spýtal sa Harry, a odpil si z pohára.

"Tak, ako sa to vezme. Niežeby som nejako špeciálne uprednostňovala rodinu, to nie, lebo moja rodina je prakticky šialená-"

"-To nie je pravda!" skočila mi do reči Mia. "Náhodou, jej brat je sexy."

Vzdychla som si. "Prosím, povedz mi, že si robíš srandu," zamumlala som a na tvári sa mi objavil zúfalý výraz.

"Ako sa volá tvoj brat?" spýtal sa opäť Harry a pobavene sledoval, ako sa dohadujeme s Miou.

"Bob, ten trápny futbalista z našej školy."

Harry vytiahol obočie. "To je tvoj brat? Ako je možné, že tu nie je? On je dosť na takéto večierky, pokiaľ dobre viem."

"Nie je tu, lebo dnes je futbal v telke," odvetila som otrávene. "A za to by aj zomrel, takže ho neradno pri tom vyrušovať. Oh, a počkať, ako to myslíš, že môj brat je na takéto večierky?"

"No, dosť často ho vídam na party, tak som čakal, že bude aj tuto."

Zamračila som sa. "Takže to chodí na party, keď doma vraví, že sa ide ku kamošovi učiť? To je ale..."

Harry sa začal rehotať. "To že hovorí? To je sranda!"

"Skôr je to debil," povedala som, a rozhodla som sa, že týmto som ukončila svoj pobyt u Mii, a že idem domov. "Prepáč, Mia, ale ja pôjdem," otočila som sa tam, kde mala stáť moja kamarátka, ale nikto taký tam nebol.

Zmätene som sa rozhliadla.

"Prečo už ideš? To ťa až tak veľmi nudím?" ozvall sa nevinne Harry.

"Nie, nenudíš, ale už mi to tu lezie celkom slušne na nervy, ak mám byť úprimná."

"Tak čo, keby som ťa išiel odprevadiť domov?" navrhol, a ja som naňho vrhla prekvapený pohľad.

"Oh, prosím ťa, vôbec sa nemusíš namáhať, trafím aj sama."

"Fúha, musí ti to už poriadne liezť na nervy..." skonštatoval Harry, keď uvidel moju reakciu.

V tom začala hrať moja obľúbená pesnička - Big Girls Dont Cry od Fergie.

Automaticky sa mi roztiahol úsmev po tvári. "Túto pesničku milujem."

Harry sa započúval a potom sa aj on usmial. "Áno, Fergie je naozaj dobrá."

Hneď na mňa doľahol pocit viny, že som bola k Harrymu hnusná, pri tom sme sa ledva poznali päť minút.

"Počuj, Harry, prepáč, ja normálne takáto nie som, len..."

"Len nemáš rada party," dokončil s úsmevom.

Opatrne som prikývla. "Áno. Ale vlastne ty mi to celkom uľahčuješ, takže ďakujem."

"Po pesničke ťa môžem ísť odprevadiť?" opäť mi navrhol, a usmial sa.

Chvíľku som naňho hľadela a premýšľala. V skutočnosti som si vychutnávala skvelý text songu, no keďže to bol môj najobľúbenejší, súhlasila som.

Veď, kto by aj mohol tušiť, že za nevinným zoznámením, a neskôr priateľstvom by mohlo byť aj niečo iné? Niečo bolestivé, niečo, z čoho človeka ide roztrhať, a túžba to nie je. Niečo, čo si človek automaticky berie k srdcu, a potom príde obrovský pád. Nič horšie od toho byť nemôže, a už vôbec nie, keď tomu človeku veríte.

No, zatiaľ ale ostaňme pri tom šťastnom zoznámení sa Harryho a Sashi. A tu sa príbeh začína.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Májuš Májuš | Web | 25. února 2012 v 18:35 | Reagovat

Aw, tak to je dokonalý! ♥ Miluju tvoje povídky, víš to?! :) Fakt krásnej díl, hrozně moc se těším, jak se to bude celý vyvíjet dál! :)

2 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 25. února 2012 v 19:15 | Reagovat

Paráda :D Definitívne mi došli slová. Prečo nemáš desať rúk? To by si mala pokračovanie napísané oveľa rýchlejšie a ja by som si tu netrhala vlasy!

3 Melita Melita | 25. února 2012 v 20:25 | Reagovat

Fíha :) prepáč, že som neokomentovala aj prvú kapitolu ale až teraz som sa sem dostala :) takže je jasné, že prvá kapitola je vždy taká všelijaká ale toto už bolo lepšie :)) omnoho lepšie :)) páčilo sa mi veľmi ;) ..inak presne, Dadusha :) budem študovať chirurgiu, prioperujem ti ďalšie ruky, chceš ? :D

4 Pattie Pattie | 25. února 2012 v 21:11 | Reagovat

Zase si ma dostala... toto nieje fér. :DD dokonalá. :)))) teším sa na dalšie pokračovanie... :D normálne som zvedavá čo všetko do toho zapletieš. :)) ježiš ja sa teším jak malá. :D a zase trepem. :D ach jaj. :D

5 Lulu Lulu | Web | 25. února 2012 v 21:21 | Reagovat

No co moja? Trafili ste? Bolamoja navigacia spravna? Dufam ze ano. Som sa rozhodla, ze kedze nemusim nic dohanat tak to zacnem citat od zaciatku. Ach, tak ta v tom vidim... :).
A hadaj co. Mam blog! Ja wm konecene :). Mala by som zacat pridavat Back to tomorrow ale mne sa to nikdy nezda dostatocne dobre.....ale suplikovanie by maloskoncit :).

6 Nicole* Nicole* | 1. března 2012 v 19:59 | Reagovat

jej, teď jsem si všimla, že jsem to neokomentovala:D a to nemůžu nechat jen tak! :D
jako vždy krásné!:) sakra musíš vydat nějakou knížku, nebo tak! už teď si ji předobjednávám a prosím s věnováním!:D:P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama