19.kapitola

18. února 2012 v 22:28 |  Moments
Tak, teraz som dokončila takú rýchlu kontrolu, takže by to malo byť bez chýb a eňo-ňuňo :D
Celkom som sa zabávala na tejto kapitole, trochu som sa vrátila do vianočných časov, a snažila som sa to trochu...hm, spraviť taký zahraničný dojem, čo sa mi asi nepodarilo, lebo sa mi už oči zatvárajú :D Ale chcela som to ešte rýchlo zverejniť... Noo, tak hádam sa aj táto časť bude páčiť :*
Massívne ďakujem za komentáre, aj za návštevnosť. :D




"Ahoj, ty budeš Eileen, že?" zastavil sa pri mne vyšší muž s chlapskými črtami a veľmi známymi modrými očami. Jeho slabo zarastená tvár skrývala tajomstvo, ktoré kebyže sa dozvedia ľudia z okolia, zošalejú.

Pousmiala som sa. "Áno, to budem ja."

Priateľsky sa usmial a vystrčil ku mne ruku. "Greg."

Ruku som prijala a postavila som sa. "Teší ma."

"Aj mňa," odpovedal a pohľadom zablúdil k môjmu kufru. "Tak, môžeme ísť?"

Unavene som prikývla a nechala som Grega, nech mi berie kufor.

Rýchlo sme prešli cez kvapky dažďa, ktoré zmáčali okolie a aj čerstvo napadaný sneh, a už aj sme nasadali do skromného, čierneho BMW-čka, ktoré ma privítalo teplom.

Pol hodinka cesty ubiehala v absolútnej tichosti, koniec koncov, čo by ste si mali povedať s bratom vášho priateľa?

"Niall mi o tebe veľa rozprával," načal ticho Greg, a pootočil ku mne tvár.

"Fúha," vydýchla som. "Dúfam, že len v dobrom."

"O tom nepochybujem. Bol veľmi nadšený z nápadu, že by si strávila u nás prázdniny."

"Aj ja, ale veľmi sa obávam, že budem piate koleso na voze," odvetila som ustráchane, a pozrela naňho.

Greg len s úsmevom pokrútil hlavou. "Také u nás nie je. Pozývame k nám ľudí, ktorých máme úprimne radi, veď to sme my, Íry," povedal hrdo, a voľnou rukou si potľapkal po srdci.

Zasmiala som sa. "Takže chceš povedať, že toto je normálne? Pokojne si o mne môžete myslieť, že som nejaká cudzinka, ktorá klame o svojej identite."

"Ale nie si," povedal vážnejšie, no nakoniec sa usmial. "Máme také špeciálne schopnosti. Vidíme do duší ľudí."

"Skôr máte schopnosť otvárať svoju dušu."

Greg sa zamyslel. "To záleží, o čo ide. Pochybujem, že Niall sa oddáva svojej, ehm, práci, na sto percent. Niečo musí aj utajiť, inak by ho ľudia nemali tak radi, ako ho majú."

"Niallovi sa stačí pozrieť do očí," povedala som, a predstavila si jeho oči. Potom som sa vrátila k jeho poslednej vete. "Myslíš tým, že Niall bol nezbedník?"

Pousmial sa. "Prečo bol? On je."

"Och, no jasné," hravo som sa plesla po čele. "Ešte mi nerozprával veľa zo svojho detstva, ale celkom ma to zaujíma."

"Tak teraz tu nie je, môžeme ho trošku poohovárať," navrhol s potmehúdskym úsmev Greg, a mrkol na mňa.

"Dobrý nápad," pritakala som, a zasmiala sa.

Byť s človekom v podobe Nialla (len trošku staršieho) ma upokojovalo. Tešila som sa, že som už nemusela sedieť v nepohodlnom buse, kde nikoho nepoznám, len nemo civieť von oknom a snažiť sa vnímať nové prostredie. Takto to bol dobrý začiatok, a pocit domova, aj keď nie pravého.

Keď mi Niall povedal, že som na zlom mieste, nebolo mi dvakrát do smiechu, a teraz to prechádza fázou hanby, a neskôr to bude fáza smiechu. Veď, na veľa veciach sa nakoniec smejeme, a už sa nám ani nezdá, že to je ponižujúce, alebo na roztrhanie.

"Raz, o takomto čase pred Vianocami," začal s rozprávaním Greg, a bolo na ňom vidieť, že si užíva spomínanie si. "sme boli s rodičmi na nákupoch. Niall zostal ako jediný doma, pretože ho zaujímal futbalový zápas Mullingaru. Neviem prečo, ale mal som vtedy hroznú chuť mu niečo vyviesť, a keďže on v ten deň odhŕňal sneh, povedal mi, aby som ho potom posypal pieskom, alebo niečím, čím zaistím, že sa nikto nepošmykne.

Aj som to chcel splniť, ale v pivnici sme mali tri rovnaké vedrá, kde jedno bolo plné vody, druhé jabĺk, a tretie pieskom. Ako keby to bol osud, že mu niečo mám vyviesť, som omylom zobral vedro s vodou, a ja naozaj neviem, či som si nechcel uvedomiť ten fakt, alebo som naozaj nedával pozor. Tak som teda to vedro vzal von, a po očistenom chodníku vylial vodu. Vedel som, že ak tade prejde mama, bude sa veľmi hnevať, no vedel som aj, že vina padne na Nialla."

Celé som si to snažila predstaviť, a nerobila som nič iné, len som sa usmievala ako pribrzdená. Nevedela som sa dočkať, kedy Greg bude pokračovať.

"Ale našťastie sa na tom mama ani nepošmykla, lebo si myslela, že to je len voda zo snehu, a keď Niall išiel von, on sa poriadne pošmykol, až skončil úplne dole pri schodoch ku chodníku."

Obaja s Gregom sme sa rehotali. Aká bola tá typická bratská rivalita vtipná a zároveň drsná. Nevedela som si vybaviť moment, keby som ja takéto niečo spravila Jane, alebo skôr ona mne. Že by sme boli dievčatá, a nie chlapci?

"Niall bol taký nahnevaný, až mu uši sčerveneli. Vedel, že ja som vodu vylial, lebo nebolo možné, aby tam ten ľad bol, keď on odhrnul sneh. Nerozprával sa so mnou skoro dva týždne!"

"Haha, tak toto je skvelá historka!" zvolala som, keď som sa na niečo zmohla. "Vy si často takto robíte napriek?"

"Veď počkaj, ty ešte zažiješ plno vecí cez tieto prázdniny!" povedal natešene Greg, a odbočil na hlavnú cestu, kde bola tabuľka, ktorá oznamovala, že za pár minút sme v Mullingare.

Pocit vzrušenia vo mne pomaly narastal. Tešila som sa na Nialla ako malé dievčatko na vysnívanú bábiku. Chcela som spoznať miesto, kde vyrastal, jeho rodičov, jeho príbuzných... Bolo toho predsa len toľko veľa, čo som o ňom ešte nevedela.

Keď Greg zabočil na ulicu, kde bývali, povedal: "Vitaj v tvojom náhradnom domove."

Pousmiala som sa. "Ďakujem, a naozaj dúfam, že nebudem tu zavadzať."

Greg zastavil auto a mávol rukou. "Kebyže sme aj pätnásti, sme ako jedna veľká rodina. Ver mi, že keď tu boli ostatný chalani zo skupiny, zapadli veľmi rýchlo."

"Ale oni sú ako náhradní bratia Niallovi," odporovala som tvrdohlavo.

Greg zistil, že proti mne nič nemá, a tak sa na mňa len zahľadel. "Pozri sa, Niall ťa pozval. To už niečo znamená, nie? Teraz, keď už je v takom pokročilom štádiu slávy, neverí len tak hocikomu, a my mu plne dôverujeme. Ak zvážil, že ty si niekto, kto tu musí trpieť dva týždne, tak rozhodne zapadneš."

"Ďakujem," povedala som a spravila niečo, čo sa malo podobať úsmevu.

"Bude to fajn, my nehryzieme," žmurkol na mňa a vystúpil z auta.

"Ako keby ste mohli," zamumlala som, a urobila to isté.

Domček bol typický írsky, na prvý pohľad by nikoho ani len vo sne nenapadlo, že práve tu býva slávny Niall Horan zo skupiny One Direction.

Chodník bol spojený s pár schodíkmi, ktoré delili predzáhradku domu. Tade viedol slávny chodník, na ktorom sa Niall zrejme šmykol.

Načiahla som sa po kufor, ale Greg ma odbil s tým, že som hosť, a že mám len postupovať k domu.

S povzdychom som tak učinila, a vybrala sa.

Prekonať šmykľavé schody bola veľká výzva, ktorú som zvládla, a potom prejsť po dlhšom chodníku, ktorý bol teraz pekne očistený a posypaný pieskom. Dom bol zabudovaný, takže celá ulica bola ako domoradie.

Keď som predstúpila pred dvere, váhavo som zastala, a keď už som načahovala ruku, že zaklopem, v tom momente sa prudko otvorili a v nich stál Niall v adidas súprave.

"Eileen!" vydýchol nadšene, a ihneď ma objal. "Povedz mi, kam si šla."

Zasmiala som sa. "Neviem, ale zrejme nie tam, kam som mala," odpovedala som tlmeným hlasom. "Bože, hanbím sa za to. Som totálne ľavá!"

Niall sa odtiahol a pretočil očami. "Nie, len si si pomýlila názvy. Si v poriadku? Nič sa ti nestalo? Nikto ti neublížil?"

Pokrútila som s úsmevom hlavou. "Nie. Teraz mi je skvele, keď som konečne s tebou," priznala som a jemne ho pobozkala.

"No, dobre, holubičky, mali by sme ísť dovnútra, v noci bude mrznúť," skonštatoval Greg, keď sa díval na hviezdnu oblohu.

Niall počkal, kým si vyzujem zablatené čižmy (ktoré na mňa nasilu dala Jane) a potom ma ťahajúc za ruku viedol po útulnom domčeku, v ktorom voňali rôzne zmesi pečených koláčikov a čajov.

"Mama je v kuchyni," oznamoval mi nadšene Niall, a vtiahol ma do malej kuchynky, kde nad sporákom stála menšia zavalitá žena, ktorej som videla len chrbát.

"Mami, tu je Eileen," povedal Niall, na čo sa jeho mama otočila so širokým, materinským úsmevom, a pobrala sa k nám.

Jej oči boli lemované jemnými vráskami, ktoré mala od smiechu. Oči mala podobne hlboké ako Niall a Greg, a celkový dojem z nej bol pohostinný.

"Ahoj, kráska," povedala veselo, a dala mi pusu na obe líca. "Vitaj u nás! Dúfam, že sa ti tu bude páčiť, veľmi sme sa pripravovali na tvoj príchod."

Hanblivo som sa usmiala. "Teší ma, a dúfam, že nebudem ako záťaž."

Niallova mamka mávla rukou. "Kdeže! Skôr sa priprav, aby si u nás prežila, lebo s týmito dvoma divochmi to nebude relaxačné," ubezpečila ma, a prefíkane žmurkla.

"S tým počítam," priznala som, a následne sa zasmiala.

Niallova mamina vybuchla do smiechu. "Si dobrá hlava!" zvolala. "Tak sa teda udomácni, a cíť sa ako doma."

"Ešte raz ďakujem pekne," povedala som a mrkla na Nialla, ktorý sa celý čas usmieval od ucha k uchu.

"Ukážem ti tvoju izbu," povedal a opäť ma viedol aj s prstami poprepletanými s tými mojimi. Vyšli sme po schodoch, a Niall spustil: "Takže tu je mamina izba," povedal a ukázal do spálne, kde bola veľká manželská posteľ, na ktorej bolo plno vankúšov broskyňovej farby, z oboch strán preplnené nočné stolčeky, a skriňa, na ktorej boli pozavesované farebné šáliky.

"Pekné," usmiala som sa, na čo ma Niall viedol ďalej.

"Tu si dávaj pozor, chalanská izba," varoval Niall a zasmial sa. "Teda Gregova."

"Takže tvoja bude horšia," skonštatovala som, prezerajúc si čisto chalanskú, neporiadnu izbu.

Niall prižmúril oči. "Ako sa to vezme."

Pokrútila som hlavou a nasledovala ho. "Á la tvoja izba," povedal a otvoril dvere do malej izbietky.

Bola tam na pohľad veľmi pohodlná posteľ, veľká skriňa a písací stôl na ktorom boli rôzne papiere, farebné perá, a fotky. Tie si rozhodne pozriem neskôr - pomyslela som si, a potešila som sa.

"Super izba," povedala som uznanlivo. "Vždy som chcela mať vlastnú skromnú izbičku. Taký môj brlôžtek."

"Tak teraz sa ti splnil sen," žmurkol na mňa Niall a vlepil mi bozk na líce. "Tak, Greg hneď príde aj s tvojou batožinou, ja ti prajem z celého srdca krásny pobyt v najlepšej rezidencií Horanovcov, dobrú noc," odrecitoval diplomaticky, a pomaly sa pobral preč, na čo som sa udivene za ním otočila.

"Hej, a čo tvoja izba?"

Niall sa náhle zastavil, a prekvapene na mňa pozrel. "Moja izba?"

S úsmevom som si založila ruky na prsiach. "Tvoja izba."

"No, ona nie je v bohvieakom stave," začal zahanbene a šúchal si pri tom krk.

"Ja som s tým počítala," oznámila som mu, a pristúpila k nemu. "Nemáš sa za čo hanbiť. Si neporiadny, to je každý chalan," povedala som s opatrným úsmevom.

Zasmial sa. "Ja viem, ale ja aj keď si tam upracem, je to tam ako veľký chliev."

Pokrčila som plecami a chytila ho za obe ruky a preplietla si prsty. "Koniec koncov, ako v každej chalanskej izbe," zopakovala som to, a pobozkala ho.

Chvíľku sme tam takto stáli, keď sa tam objavil Greg.

"Prečo mám vždy také šťastie, a pristihnem vás? Zrejme budem musieť robiť nočnú stráž, aby nedošlo k prípadným nedorozumeniam v noci."

Niall pretočil očami. "Ja zo svojej postele vychádzam akurát tak nasilu!"

Zasmiala som sa. "Už sa teším na ráno."

Greg predstúpil pred moju izbu, a položil mi tam kufor. "Nech sa ti páči, pokojne sa vybaľ, a potom neskôr bude večera, a! Rozbaľovanie darčekov!" zvolal nadšene ako malý chlapec, na čo obaja s Niallom začali poskakovať namieste.

Nechápavo som sa zatvárila a robila sa, že ja tých dvoch nepoznám. "No, ja si idem radšej vybaliť ten kufor."

"Pomôžem ti," ozval sa hneď Niall, akoby sa zrazu prebudil z detského tranzu.

"Nemusíš," odvetila som prefíkane, ale on ma nasledoval.

"A ja idem pomôcť dole," povedal Greg a pobral sa ku schodom.

"Chceš povedať, robiť neplechu," opravil ho Niall provokačne, a zasmial sa.

"Len pozor, bratko, ja ťa mám na očiach," povedal diabolsky Greg a rukou naznačoval očný kontakt na Nialla.

S úsmevom som vošla do mojej izbičky, a otvorila kufor. Potom vošiel Niall, no ani jedného z nás nenapadlo vybaľovať moje veci.


19:00


"Dobre, myslím, že je najvyšší čas umyť riad," ozvala sa Niallova mamka, a postavila sa z miesta.

Tak isto som spravila aj ja. "Pomôžem vám, pani Horanová."

Niallova mama sa zasmiala. "Och, prosím ťa, aká pani Horanová! Volaj ma Maura," veselo zvolala a pohladila ma po líci.

Pousmiala som sa. "Dobre, teda, Maura," povedala som neisto, a začala zbierať taniere a následne vzala do kuchyne do umývadla.

"Ja to všetko urobím, nemusíte sa namáhať," povedala som, a pustila vlažnú vodu.

"Eileen, to, že si u nás ešte neznamená, že máš robiť všetky domáce práce. Si tu na prázdninách, a prázdniny sú na odpočinok."

Jemne som sa zamračila. "Ja už som na toto zvyknutá, a necítila by som sa príjemne, ak by som nič nerobila."

Maura s úsmevom pokrútila hlavou, no aj tak mi pomohla.

Do kuchyne vletel Niall spolu s Gregom. "Mama, nechaj to umývanie, poďme rozbaliť tie darčeky!"

"Ee, až po tomto," povedala rázne Maura, a pozrela na Grega. "Greg, čo keby si prepol na dospelácke rozmýšľanie?"

Greg sa zasmial a objal mamu zozadu. "Ja mám zapnuté dospelácke rozmýšľanie, len to nedávam najavo."

"Huh, to vidíme," povedala ironicky Maura, a o pár minút sme sa všetci premiestnili do obývačky, kde svietila živá jedlička. Rôzne farby vrhala na steny, a ja som sa nestíhala vynadívať z toľkej krásy.

Celý dom bol tak pekne zariadený, a nebolo treba ani prízvukovať, že ho zariaďovala Maura.

Keď si každý rozbalil darčeky (dokonca aj ja som dostala od Maury pekný zamatový krémový sveter, a od Grega fotku jeho, Nialla a Maury ako všetci traja držia nápis: Vitaj u nás!), nadišiel môj veľký moment, aby sme si s Niallom vymenili vianočné darčeky.

V ruke som si nervózne prehadzovala zabalené ponožky s vianočnými obrázkami na nich a plus je tam napísané: Veselé Vianoce praje Eileen. Keď som došla na tento nápad, ihneď som to šla objednať, a teta, ktorá to všetko plietla, bola z toho nesmierne nadšená.

Keďže toto boli moje prvé Vianoce s Niallom, nevedela som poriadne, čo má rád, a nechcela som nič vážne.

Maura a Greg sa ako na zavolanie vyparili, a zrazu sme zostali s Niallom sami.

Zahanbene sa usmial. "Toto je pre teba," povedal, a podal mi zabalenú malú krabičku.

"A toto pre teba," zamumlala som s úmevom, a podala mu jeho darček.

Vymenili sme si veselé pohľady, a následne sa pobozkali.

"Veselé Vianoce," zamumlal mi na pery, na čo som sa širšie usmiala. Tešila som sa, že som konečne na mieste diania, teda na správnom mieste, s tým správnym chalanom.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Májuš Májuš | Web | 18. února 2012 v 23:37 | Reagovat

Ááááj, tak to je dokonalý dílek! ♥ Strašně zlatý, fakt že jo. : )Nemám slov, prostě dokonalý a já už se nemůžu dočkat pokračování! :)

2 Nicole* Nicole* | 19. února 2012 v 1:16 | Reagovat

to je ÚŽASNÉ! ♥ fakt žejo, já už nemám slova prostě <33 :)
jsem zvědavá copak to bude za dáreček od Nialla:))... už se těším na pokračovaní!:) a teď si jdu tenhle díl přečíst ještě jednou:D♥

3 Pattie Pattie | 19. února 2012 v 2:18 | Reagovat

Cítim sa jak psychopat, sa tu usmievam, výskam, piští, no proste sa teším. :))) uplná eufória ma zapĺňa :)) dievča nemám slov. :) geniááálna ako vždy :)))

4 stay-strong stay-strong | E-mail | Web | 19. února 2012 v 9:47 | Reagovat

ÁÁÁ CO JÍ DAL?! :D A Maura a Greg k ní byli hrozně sladký! :D A proč jí nezval do svého pokoje :D Má tam bordel no... :D To je jedno! :D :P

5 Eddie Eddie | 19. února 2012 v 13:05 | Reagovat

Úžasné! Nemám slov! :)

6 Narry* Narry* | Web | 19. února 2012 v 14:20 | Reagovat

Ja sa tu vyškieram na obrazovku jak retard a môj brat hľadá číslo na psychiatriu aby sa ma čím skôr poslal s diagnózou retardácia silného stupňa :D Perfektná časť ! Dokonalá ! Ak ťa raz nominujú na spisovateľku roka máš môj hlas a ver že to vyhráš ! :D Si mi neskutočne vylepšila náladu :) Ako nikto :) Musím to takto povedať : ,, Navaľ ďalšiu  časť lebo sa zbláznim !" :D

7 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 19. února 2012 v 16:22 | Reagovat

Krásne :) Úplne ma to naladilo na tú správnu atmosféru :) Máš dar úplne nás strhnúť do deja. Ach, asi sa opakujem, ale čumím tu ako usmievam sa ako blbá :D PO-KRA-ČO-VA-NIE!!!

8 Melita Melita | 19. února 2012 v 19:04 | Reagovat

no ako všetky, jasné, že aj ja sa tu usmievam ako mesiačik na hnoji :D ponožky sú strašne vážne vec na Vianoce :D krásna :))

9 Lenka Lenka | 5. října 2012 v 19:23 | Reagovat

Ach,nádherné:)Nialla som si v tomto príbehu ešte viacej zamilovala:DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama