16.kapitola

8. února 2012 v 14:01 |  Moments
Túto časť som párkrát prepisovala, lebo sa mi to vôbec nepáčilo...Toto som už ako-tak mohla zniesť, aj keď to stále nie je bohviečo. :/ Dnes som bola doma, lebo ma hrozne bolí hlava, ale toto som sem rýchlo chcela pridať :)
Ďakujem veeeeľmi pekne za predošlé komenty :) Ste fakt super, kamošky :)



Keď som vyšla z matematickej triedy, ihneď som si cestu nasmerovala do jedálne, kde ma už čakala Allie a Lucy.

"No, čo bude?" spýtala so záujmom Lucy, a odhryzla si zo sendviča.

Zamračila som sa. "No nič, okrem toho, že tie testy neurobím!" vybuchla som.

Allie sa ironicky zasmiala. "Ale choď. Ak tie testy niekto neurobí, tak som to ja. Nie lenže som si nevedela vybrať predmety... Ja som zo všetkého tupá!"

Obe s Allie sme pozreli na Lucy, ktorá si spokojne prežúvala. Potom prestala a zmätene na nás pozrela. "Čo je?"

Pretočila som očami. "Ktoré predmety máš ty?"

Pokrčila plecami. "Dejepis..."

"Okej, nemusíš pokračovať," zahriakla ju Allie.

"Ty sa neozývaj, slečna populárna!" oborila sa na ňu Lucy.

Lucy sa ešte stále hnevala na Allie za tú party v Sereninom dome, aj keď ja som na to už skoro zabudla. Teda, na niečo to predsa len bolo dobré. Zblížila som sa s Niallom.

"Lucy, myslím, že sme na to už všetci zabudli, tak to už nerieš."

Lucy si vzdychla. "Ja viem, ale jednoducho to celé vôbec nemuselo byť. Aspoň kebyže sa nespráva ako decko!" vrhla na ňu vražedný pohľad. "A byť na mol opitá! Bola si tam medzi najmladšími, a aj to len vďaka Eileen!"

Pretočila som otrávene očami. Nechcela som byť spomínaná, ja vlastne nikdy neľúbim byť spomínaná. Možno to je niekedy dobré, ale tento krát rozhodne nie.

"Pozri, už som sa jej ospravedlnila," prízvukovala Allie. "Ja za to vážne nemôžem, že som chcela aspoň raz zapadnúť do davu."

Lucy vyzerala byť vrcholne podráždená, čo sa na ňu nepodobalo, lebo, koniec koncov, pre to som si s ňou najlepšie rozumela. Ani jedna z nás sa príliš nesťažovala, a riešili sme si svoje problémy len v sebe. Možno sme to brali ako nejaký druh terapie. Kým si so svojimi kamarátmi, užívaj si, a netráp sa problémami, ktoré môžeš riešiť neskôr.

"Ehm, ja už radšej pôjdem," ozvala som sa opatrne. "Musím si ešte niečo vybaviť."

Lucy sa zamračila. "Kam ideš?"

"Na záchod," zoširoka som sa usmiala, a radšej som rýchlo odišla od stola, než by sa ešte niečo stihla vypytovať. Allie a Lucy si museli všetko vysvetliť, a ja som pri tom nechcela byť. Napadla ma totiž hrozná myšlienka, že kvôli mne by sa všetci pohádali.

Ako som prefrčala cez skupinku starších chalanov, ozvalo sa spoza môjho chrbta: "Hej, ty!"

Automaticky som sa otočila, aj keď som vedela, že na mňa nikto nevolal. Veď kto by už len na mňa volal?

Z hlúčiku chlapcov vyšiel ten čiernovlasý z party. Srdce mi zamrelo, a otočila som sa na odchod, ale on ma pár veľkými krokmi predbehol, a postavil sa mi do cesty.

"Čo chceš?" spýtala som sa, sledujúc podlahu, plnú šmúh.

"Ospravedlniť sa," povedal, na čo som zdvihla udivene hlavu.

"Že si to vôbec pamätáš," odvrkla som, a prekrížila som si ruky na prsiach.

"Áno, lebo sa celkom dobre bozkávaš," zaškeril sa, na čo ma zaliala červeň, ktorú som sa snažila zahnať podráždeným hlbokým nádychom.

"Prosím ťa, rýchlo, lebo nemám čas."

"Dobre, takže prepáč mi za ten večer, bol som opitý, a nevedel som čo robím. Úprimne ma to mrzí, a dúfam, že ma potešíš tvojím odpustením, aj keď silno pochybujem, že mi to niekedy odpustíš, lebo som sa naozaj správal ako idiot, ale," na chvíľku sa odmlčal, a nervózne si pošúchal čelo. "no nič."

"Okej, veď tebe na tom zrejme aj tak nezáleží," odpovedala som váhavo.

"Ale áno, záleží. Viem, že asi tak nevyzerám, ale dosť ma to trápi, lebo takýto nezvyknem byť."

"Fúha, mala som to ja ale šťastie," zamumlala som, dúfajúc, že to nepočul.

"Takže, hm, kamaráti?" spýtal sa opatrne, a vystrčil ruku.

Na moment som zaváhala. Čo ak sa to zopakuje? Ale potom som si spomenula, že nepriateľov mať na škole je hotové peklo, a ja som chcela byť za dobré s každým.

"No jasné," usmiala som sa a prijala jeho ruku. Potriasli sme si, a potom som sa pobrala na dievčenské záchody.

Po škole

"Ahoj, zlatko," ocko zakričal z kuchyne, keď som dorazila domov.

"Ahoj!" zvolala som nadšene. "Ty si doma?"

Otec vyšiel z kuchyne oblečený v špinavej zástere. "Áno, na dnes som dostal voľno. A dostal som priplatené! No, nie je to úžasné?" zakričal nadšene, a ja som ho tuho objala.

"To je absolútne fantastické!" uznala som. "Som šťastná, že sa ti darí. Už bol najvyšší čas."

Pravdu povediac, nikdy som nemala jasný prehľad o tom, kde otec pracuje, keďže práce vždy striedal. A teraz som sa dosť bála spýtať, kde robí, ale hlavné bolo, že sa mu darí a hlavne, že sa mu tam páči. Ako inak, stále nevedel o mojej tajnej práci v Londýne, čo som brala ako úspech.

"Čo také dobré kuchtíš?" opýtala som sa s úsmevom, a nasledovala ho do kuchyne.

"Špagety," odvetil, nadvihnúc kryt od hrnca, kde sa varila omáčka. "Podľa babkinho receptu."

"Ó, áno, babka má tie najlepšie recepty."

Moja babka z otcovej strany bývala vo veľmi známom kúpeľnom mestečku Bath, aj spolu s dedkom. Dlhšiu dobu sme sa už s nimi nevideli, pretože sme vlastne nikdy nemali čas, a aj kvôli Janeniným neustálym vyšetreniam, a povinnostiam.

"Keď už je reč o babke," začal otec, a premiešal omáčku. "Volali, či by sa nemohli zastaviť."

Nadvihla som obočie. "To je skvelé! Kedy prídu?"

"V piatok podvečer. Dedo si zaobstaral nové auto, tak ako skúšobnú jazdu si dajú sem."

"Perfektné!" zapišťala som od nadšenia. "Tak ja sa pokúsim niečo špeciálne pre nich uvariť, dobre?"

"Chcela si povedať, my sa pokúsime," opravil ma otec s úsmevom.

On vždy všetko pochopil. Vedel, že neviem, kedy náhle odíde, a kedy zase príde, a tým pádom sme sa s Jane vždy spoliehali len samy na seba. Celkom sa to hodilo, lebo ako tak vo svojej škole sledujem decká v našom veku, vôbec nie sú ani samostatné, a sú veľmi rozmaznané.

"Áno, prepáč," pousmiala som sa. "Ja idem skontrolovať Jane," povedala som, a otočila sa na päte, že vyštartujem, ale otec ma zahriakol.

"Jane nie je doma."

Jemne som sa zamračila. "A kde je? Veď len pred nedávnom mala končiť so školou."

Otec sa usmial. "Boli tu pre ňu kamaráti, a vzali ju niekam von."

"Kamaráti?" hlesla som potichu.

Prikývol. "Áno, ale bohužiaľ som sa im ani nestihol pozdraviť, lebo sa dosť ponáhľali. Kučeravý chlapec ju zobral do auta, a už ani neboli."

Poškrabala som si čelo. "A ani ťa nenapadlo, že ju uniesli?"

Otec chcel s úsmevom odpovedať, ale keď mu došiel význam mojej otázky, úsmev mu razom zmizol a vystriedalo ho zhrozenie.

"Ježiši Kriste, uniesli ju?! Veď ona bola taká šťastná, keď ju bral..." hovoril podráždene, a pobral sa k pevnej linke.

"Počkaj, čo ideš robiť?" spýtala som sa, sledujúc každý jeho pohyb.

"Idem volať políciu!" zvolal, akoby to mala byť najjasnejšia vec pod slnkom.

Plesla som sa po čele. "Otec, prosím ťa, prestaň. Ten chalan je Harry, len som si z teba strieľala."

Ocko zamrzol. "Harry?" spýtal sa, a pomaly sa otočil ku mne. Na tvári mal sústredený výraz, čo neveštilo nič dobré. Vlastne, už len to neveštilo nič dobré, že otcovi nedošlo, kto bol ten chalan, čo niesol Jane. Síce, je pravda, že otec veľa telku nepozerá...Okej, vôbec nepozerá, ale hádam by mu to meno niečo mohlo hovoriť. Ale otec nie je teenager.

"Áno, Harry," potvrdila som, a na tvári sa mi zjavil pobavený výraz.

"Myslíš ten Harry?"

Zahryzla som si do pery. Nijakého iného Harryho som nepoznala, alebo ma v tom momente nič nenapadalo. "Áno, ten Harry. Ocko, teraz vážne, čo sa deje? Si nejaký divný."

Jemne pokrútil hlavou. "Ale to nič. Idem, lebo sa mi prihorí omáčka."

Prikývla som, a pobrala sa hore do svojej izby. Tešila som sa, že Jane strávi nejaký čas s chalanmi, ale v kútiku duše som jej závidela. Chcela som byť s Niallom, viac než kedykoľvek pred tým.

Vzdychla som si, a rozhodla som sa, že sa musím začať učiť, inak skúšky GCSE nikdy neurobím, a nenájdem si ani len poriadne zamestnanie.

...

"Eileen, zobuď sa," Jane povedala hlasnejšie, než bolo pre moje uši príjemné.

Zdvihla som hlavu z knihy, na ktorej som ležala a prekvapene som sa pozrela na svoju sestru v sprievode Harryho a Nialla.

Začervenala som sa. "Uh, ahojte."

Cítila som sa trápne, pretože ma práve našli spať nad učebnicou fyziky. Snáď mi netiekli sliny...

Nebadane som si pošúchala tvár. "Čo sa deje?"

"Boli sme na menšom výlete," povedal Harry. "Ale určite sme tam nepreberali teóriu relativity," ukázal na moju učebnicu. "To by sme dopadli horšie."

Zasmiala som sa. "To je super. Teda, nie to, že ste nepreberali teóriu relativity..." začala som splietať, a až po chvíli som si uvedomila, že moje slová nedávajú najmenšiu logiku. "Eh, prepáčte, som ešte mimo. Tak, o čo teda ide?" opýtala som sa zmätene, a pobrala som sa k Niallovi, aby som ho poriadne vystískala.

"No, ehm," začal Harry. "S Jane sme sa už dohodli, že prídete na náš koncert, keď budeme mať turné po Británii."

"Áno, prišli by ste do najbližšieho mesta," pokračoval nadšene Niall. "A mohli by ste byť v zákulisí, a odtiaľ všetko sledovať, lebo Jane by nebolo pohodlné byť za tým železným zábradlím."

"Oh," to bolo jediné, na čo som sa zmohla.

Jane vyzerala byť maximálne spokojná, čo ma síce hrialo pri srdci, ale v mysli sa mi hneď vynárali všelijaké "POZOR!" majáky. V tom zákulisí by mohol byť rozruch, a my by sme tam zavadzali...

"To mlčanie znamená, že hľadáš nejaké chyby," poznamenal pobavene Harry. "Jane by veľmi rada išla, a my ju tam rozhodne chceme. Ty tam musíš ísť preto, lebo ide aj Jane, chápeš?"

"Áno, chápem," odvetila som jednoducho, stisnúc Niallovi ruku. Prosebne na mňa pozrel.

Vzdychla som si. "Kedy to bude? V ktorom meste? O koľkej?"

Všetci traja sa zoširoka usmiali. "Desiateho januára, Londýn, o siedmej."

"Dobre," usmiala som sa nakoniec.

"A ešte Niall ti chce spestriť život osobne," podotkla Jane s úškrnom, a žmurkla na Nialla. Ten sa zhlboka nadýchol, a (ako to už mal vo zvyku) prečesal si rukou strapaté vlasy.

Otočila som sa k nemu s otázkou v očiach. Čo iné by sa ešte mohlo diať okrem ich koncertu?

Možno ma chce pozvať na večeru! - pomyslela som si natešene, a srdce mi párkrát poskočilo. Pozerala som mu hlboko do očí, hlboko do jeho duše, a videla som, že padne naozaj zaujímavá otázka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nicole* Nicole* | Web | 8. února 2012 v 15:07 | Reagovat

jooo jen ji pozvi na večeri Nialle!:D:)) jako vždy skvělé! <33 píšeš prostě dokonale<33
jinak ať se brzy uzdravíš, já jsem taky nemocná. ;D:/

2 Pattie Pattie | 8. února 2012 v 15:45 | Reagovat

Bože. :D čo by som ja dala az to byť teraz chorá. :D mrte nič sa mi nechce... -_- :D
ale tak prajem skoré vyzdravenie. :D a inak dokonalá ako vždy. Ale ta zaujímava otázka.... vrrr. :D chcem to počuť, vedieť videiť, byť pritom aj všetko. :DD teším sa na dalšiu. :D a inak ten chalan, to by som nečakala. -_- :D

3 Dennie* Dennie* | 8. února 2012 v 17:58 | Reagovat

Nádherný, úžasný! Vážně strašně hezky to píšeš! :) Už se nemůžu dočkat na další díl ;)

4 Májuš Májuš | Web | 8. února 2012 v 18:20 | Reagovat

Awww, nemůžu se dočkat dalšího dílu! :) Honem pokračování, fakt se moc moc těším! :D :) BTW: Nene, já v prváku bohužel nejsem, tvrdnu v devítce. :/ (špatný datum narození, jinak bych v prváku klidně mohla být. :D)

5 korytnacki korytnacki | E-mail | Web | 8. února 2012 v 18:21 | Reagovat

krásny blog pozri sa na môj

6 Melita Melita | 8. února 2012 v 19:55 | Reagovat

tak na začiatok pochválim blog, tvoriteľka je šikovná :) a časť bola krásna :) potešil ma ten čiernovlasý chlapec :) a samozrejme som zvedavá na osobné potešenie od Nailla :D teškám sa na ďalšiu :))

7 Narry* Narry* | Web | 8. února 2012 v 21:57 | Reagovat

What he fuck ? :DD Akože dakujem , včera som sa nevyspala a vidím to tak že dnes toho nenaspím asi tiež nič ! To čo je za koniec ?! ťa zbijem :DDD Z ich otca som nemohla :D vraj uniesli , ale mne by sa páčilo keby ma Hazza uniesol :D ani by som neprotestovala :D Bože ja už ani neviem ako sa vyjadrovať :D Tm ten blondáčik náš modrooký nech s ňou začne chodiť , tam ten kučeravý nech už niečo začne riešiť s Jane a budem happy :DD Ale brutálne časť ale to všetky , ktoré si kedy napísala :) Jednoznačne sa teší na pokračovanie :)

8 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 9. února 2012 v 16:38 | Reagovat

Wow, skvelá časť! Keď som bola chorá, všetky som si čítala, a teraz pokračujem... Ale asi umriem, kým sa dočkám pokračka!

9 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 10. února 2012 v 12:55 | Reagovat

Hm, ďakujem :-) Ale pravda je, že tvoja tvorba sa mi páči oveľa viac než moja, proste ideš s dejom veľmi dobre, je to niečo, pri čom sa nenudím ale čítala by som to donekonečna :-) Asi si začnem čítať aj DM2, síce asi bolo aj DM1 a to som nečítala, ale tak tvoja tvorba sa mi osvedčila ako výborná, takže ma určite ďalšie dielo nesklame :)

10 Nicole* Nicole* | Web | 10. února 2012 v 20:22 | Reagovat

moc děkujeme za podporu:)) a já už to prostě nebudu řešit..já tohle prostě nepochopím:D jaký má účel mít VLASTNÍ blog, když stejně všechno okopírujou..já to fakt nechápu:D

11 stay-strong stay-strong | E-mail | Web | 10. února 2012 v 21:47 | Reagovat

Oh... :D Co řekné? :D

12 Mrs.Styles Mrs.Styles | 12. února 2012 v 0:05 | Reagovat

Prosim rychlo dalsiu!!!! PROSIM!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama