15.kapitola 1/2

2. února 2012 v 19:32 |  Moments
Nech sa vám práši, ďalšia kapitola :) Ja som sa celkom zabávala pti písaní, lebo ma napádlo plno nápadov, a nevedela som si vybrať, tak dúfam, že sa to aspoň spolovičky bude páčiť tak ako mne :)
Ako som už spomínala, 15 je moje obľúbené číslo a je to aj môj vek takže som si preto nechala záležať vynimočne na tejto časti ale aj všeobecne mi dosť záleží na tomto príbehu, neviem čím to je :D
Ale jedno viem, že čím viacej kometujete, tým ma nútite písať :) A to je super, pretože ma to písanie vážne bavííí áá :D
Okej, mala by som si strážiť svoje pocity :D Tak už nebudem zbytočne písať, snáď len toľko, že ďakujem vám :*


Večer prišiel raz-dva, a my sme s Jane nič iné nepočúvali, len toľko, aby sme prespali u chalanov. Vôbec sa mi to nepozdávalo, lebo som si myslela, že to hovoria skôr zo zdvorilosti.
"Ale aká zdvorilosť!" zvolal podráždene Harry mávnuc rukou.
"Zostaňte..." začal váhavo Zayn rozmýšľajúc.. "Nechce sa nám šoférovať."
Zasmiala som sa. "To po vás ani nechcem. Pôjdeme busom."
"Tak to v žiadnom prípade," rázne namietol Niall. "Zostanete tu a bude sranda! Pozrieme si dobré filmy, zahráme si nejaké spoločenské hry..."
Nechcelo sa mi pripúšťať, ako veľmi ma hrialo pri srdci, keď nás Niall presviedčal aby sme zostali. No, vlastne nie len on. Ej, ej, Eileen, zase si všímaš len Nialla...
Vzdychla som si. "Otec s tým nebude súhlasiť."
"Mám to vybaviť?" navrhol Louis so spokojným výrazom, ako si načahoval ruku ku mne.
"No jasné, to môžem ísť rovno do domáceho väzenia."
"Tak čo máme robiť, aby ste zostali?" spýtal sa Harry, keď si nervózne prešiel rukou po vlasoch.
"Nechať nás ísť," odvetila som, a mrkla na Jane, ktorá len ticho sedela. Veľmi dobre som vedela, že aj ona by chcela zostať a ja som jej to kazila. Aj ja som tak veľmi chcela zostať, ale zodpovednosť mi to nedovoľovala. A vôbec, to by už veci naberali na príliš dobrý smer, na čo nie som zvyknutá.
Váhavo som si zahryzla do pery. "Jane, vyber si. Ja očividne nemám najmenšiu šancu vyhrať."
Zayn jemne buchol Liama do pevného brucha. "To je dobré znamenie!"
Pretočila som očami, no neubránila som sa úsmevu.
Jane sa nadýchla. "Ja som rozhodne za to, aby sme zostali. Zase bude ten šofér brblať, že ma musí vyniesť do toho hlúpeho busu, a trasú sa mu ruky."
"Máš čistú pravdu," zasiahol Harry. "Ešte by si mu vypadla."
Zasmiali sme sa, a potom sa všetky pohľady upreli na mňa.
"Bože, ako ja nenávidím, keď ma ľudia presvedčia," vytisla som potichu pre seba, ale nejako to aj ostatný zachytili a tak sa potešili a ihneď sa pustili do pripravovania "perfektného večera".
Nasucho som preglgla. S chlapcami som nemala bohvieaké skúsenosti (hlavne tá posledná) a preto som si nebola úplne istá, čo pre chalanov znamená: perfektný večer. Mohlo to byť milión vecí, či už dobrých alebo zlých, ale snažila som sa presvedčiť samu seba, že nebudú vymýšľať.
"Okej, zahajujem súboj twister!" Liam vletel plnou rýchlosťou do obývačky, až to skoro vyvolalo tornádo, a hodil sa na sedačku.
"Hazza, ideš, rozprestri to." Šmaril do Harryho podložku na hru.
"Hazza?" spýtala som sa prekvapene, na čo sa Harry otočil s otázkou v očiach.
"Uhm, myslela som, čo to znamená. To je nejaká tvoja prezývka?"
Harry prikývol. "Prísne tajná."
"Takže o tom vie celý svet," dodala som s úsmevom.
"Len ty nie," pridal sa Louis s úškrnom. "Ale ako som už povedal minule. Postupne sa naučíš náš zakódovaný jazyk a všetko pôjde ako po masle!"
"Ale teraz už viem," pripomenula som mu, a pobrala sa k rozprestretému twisteru. Vyzeralo to celé ako dobrá hra, ale vtedy som ešte nevedela, čo ma bude čakať.
"Áno, na zelenú! Nie, Eileen, na zelenú na druhom konci," kričal Louis a mračil sa pri mojom neorientovanom hraní. Nemala som poňatia, čo odo mňa chce, a keď som si predstavila, v akých polohách sa ocitneme, prevracal sa mi žalúdok.
"Áno, a zaber! Ponaťahuj tie stuhnuté svaly!" kričal ďalej, a s úškrnom ma sledoval.
Aby som sa dostala k zelenej na druhej strane celej tej hry, som musela jednou nohou prestúpiť Nialla, a tak som skončila nad ním. Bolo mi to celé trápne, ale kvôli zábave som sa snažila z toho nič nerobiť.
Keď došiel na rad Harry, to bol ešte len začiatok. Nenamáhal sa brať ohľad na tých menej skúsenejších (teda na mňa) a bez problémov si sadol na môj chrbát, aby sa cítil pohodlnejšie, keďže ja som bola v póze, akoby som robila kliky.
"Och, Harold, si ťažký!" zakňučala som od jeho váhy, ale ignoroval ma obrovským smiechom.
"Zlomíš ju," varoval ho Niall. "A bude bomba!"
Mňa od smiechu už bolelo brucho, a ruky sa mi začali triasť. V telocviku som nikdy nebola jednotka, v tom bol niekto iný. Niekto, kto sa teraz už len mohol prizerať, ako blbnú teenagery.
Mrkla som opatrným pohľadom na Jane, ktorá sa tiež náramne zabávala. Aspoň niečo.
"Okej, Harry, pravú ruku na červenú, a hmmm..."
"Nech ťa ani nenapadne povedať," začal výhražne Harry, a Louis dokončil vetu s o to väčším nadšením.
"MODRÚ!" zapišťal natešene a vyskočil z miesta.
"A ty si hovoríš kamarát a frajer?!" zvolal rozzúrene Harry, ale nakoniec sa aj on zasmial a učinil svoju úlohu.
"Tak to vyzerá, že niekto čoskoro vypadne," zažmurkal naňho Zayn, ktorý bol v najjednoduchšom postavení. Ľavá noha na zelenej.
"Zayn, neteš sa, ešte som ani len nezačal," ubezpečil ho Louis a s detským nadšením roztočil malú šípku na hernej doske. "Takže! To vyzerá, že ľavá ručička ti poputuje na červenú hore, a pravá ručička pôjde na modrú úplne dole," dokončil hrdo, a mrkol ostražitý pohľad na mňa.
Kým sa totiž Louis nepozeral, rýchlo som si kľakla na kolená, aby som si aspoň trochu odpočinula od záťaže. Harry bol príliš zabavený sledovaním Zayna, a Niall sa snažil udržať rovnováhu na svojom tele, a Liam...
"Nemali by sme určiť nejaký trest pre toho, kto podvádza?" spýtal sa zrazu a potmehútsky sa usmial.
Zaťala som zuby a odvrátila pohľad. Už len toto mi chýbalo.
Louis sa spýtavo zamračil. "Prečo? Hádam sa nikto neopováži podvádzať pod mojím velením!" zakričal zrazu, až sme sa všetci mykli. Pretočila som očami. Už sa opäť hrá na niekoho. Zrejme na vojenského veliteľa.
Liam sa zasmial. "To bola len kontrolná otázka. Mmm, ako na upozornenie, že sa nemá podvádzať." Veľavýznamne sa na mňa zadíval.
Nahodila som prosebný výraz, a pritom som sa snažila tváriť akože nič.
Louis si poškrabal bradu. "Prečo mám taký pocit, že tu niekto porušil pravidlá?"
"Lebo niekto porušuje," odvetil prosto Zayn, a jeho póza bola á la spiderman.
"A prečo mám pocit, že ten niekto je dievčenského pohlavia, a tvári sa ako anjelik, no pri tom je to diabol?"
"Louis, ty si predsa chlapec. Od kedy o sebe hovoríš v dievčenskom pohľade?" nechápavo sa spýtal Niall, a pridržiaval sa jednou rukou, aby nepadol.
Zasmiali sme sa, no Louisova tvár bola stále v strehu. "Eileen, okamžite vstaň!"
Pri spomenutí môjho mena som skoro padla na bradu. Pozviechala som sa na nohy, a predstúpila pred Louisa.
"Ako si sa opovážila spochybniť moje reflexy?!" zareval.
Nebezpečne mi začalo šklbať tvárou. "Ja som nespochybnila tvoje, ehm, reflexy, Boo Bear."
Louis zaťal zuby, ale aby zakryl úsmev.
Pozrela som obviňujúco na Liama. Natriasali sa mi plecia, ale snažil sa zachovať vyrovnanú tvár, keď sa v tom otočil k nemu Louis, ktorý sa už-už smial. "A ty budeš potrestaný za bonzovanie!"
Liam s úsmevom vytrieštil naňho oči. "Ja? Veď som nepovedal, že to bola Eileen!"
"Ale naznačil si to," povedal Louis tichšie, a opatrne, aby si to nikto nevšimol, chytil vankúš.
Mala som už prichystané na jazyku: pozor, má vankúš! Ale Louis ho hodil do Liama skorej, než som si stihla vôbec uvedomiť, že chcem niečo povedať.
"Za trest!"
Liam schmatol vankúš a vpálil ho naspäť do Louisa.
"Tak hráme, alebo sa bijeme?!" zvolal netrpezlivo Harry, ktorého opúšťali sily.
Otočila som sa k nemu a výsmešne sa zasmiala. Harrymu nebolo treba dvakrát hovoriť, ihneď stál na rovných nohách a už aj chytal do rúk vankúš.
Z celej sily ho hodil do mňa, aby vôbec priletel ku mne, a ja som ho s ľahkosťou chytila a vyplazila naňho jazyk.
"Na mňa nemáááš!" A utekala som preč. Keď to videli aj ostatný členovia kapely, rozbehli sa za mnou.
"Hej, to je nespravodlivé, aj na Liama choďte niekto!" zapišťala som, ako som sa uberala k schodisku.
"Ha! Liam je už náš! Premenili sme ho na jedného z nás! Je to vlkolak!" kričal Louis strašidelne, čo vo mne vyvolalo maximálne smiech.
Vybuchla som od smiechu, a vbehla do prvej izby, ktorá sa nachádzala pri schodisku. Bola tam obrovská posteľ, a neváhala som ju preskočiť, a padnúť za ňu.
Chalani boli na chodbe, kde váhavo zaspätkovali.
"Super, našli sme prvú nevýhodu mať tisíc izieb v dome," zvolal Louis a prehadzoval si vankúš v rukách.
"No, neviem, koho nápad to bol mať päť miliónov izieb v dome," mrkol Harry na Louisa. "Ale môj určite nie. Bol to Niallov."
Niall sa prekvapene naňho zadíval. "Lebo ja som toto celé navrhoval."
Harry vytiahol obočie. "Nie, to robil Zayn."
Zayn sa usmial pre seba. "A vieš čo je na tom úplne najlepšie? Že všetko sme spočítali, a rovná sa to...Harrymu! Ďakujeme Harry za vyberanie tohto skvelého domu, myslím, že ako praví kamaráti by sme mali pokľaknúť a bozkávať zem, po ktorej chodíš."
Vystrčila som hlavu. Nevedela som, že sa nachádzajú presne pred dverami, a bolo už neskoro, aby som sa stiahla. Uvideli ma a vrhli sa do izby, kde ma zvalcovali vankúšmi. Potom víťazoslávne odišli, aby to isté spravili aj Jane.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama