Osudný deň (FF-1D)

14. ledna 2012 v 20:25 |  Jednorázové poviedky
Hmm :) už som do tejto rubriky veľmi dávno nič nepridala, a už zopár dní mám toto uložené v PC a nič som s tým neurobila...
Je to len niečo krátke, dosť vadne napísané :D takže ma za to neodsudzujte :D Došla som na to, že neviem písať z autorovho pohľadu čo nie je v kostolnom poriadku :D Veď ak si toto prečítate, uvidíte že som si tam opäť prepla na pohľad dievčaťa :D hrozné :D No nič, prečítajte a prípadne zanechajte názor. Ak sa to bude ľúbiť, môže z toho vzniknúť niečo viac :D


Vonku bol zvyčajný upršaný deň, keď Sasha prebehla cez cestu, a vpálila do obrovského londýnskeho paneláku.
Vybehla pár poschodí, a zastavila sa pred dverami z luxusného tmavého dreva, cez ktoré by neprešiel ani zvuk gitary napojenej na zosilňovači.
Oblizla si vysušené pery a váhavo zaklopala. Myslela si, že jej slabé "ošúchanie" jej jemných malých prstov po tvrdom dreve nikto v byte nepočul, keď sa zrazu otvorili a v nich stála osoba, s ktorou dnešok mala stráviť.
Chlapec sa zoširoka usmial a vydýchol. "Sasha, tak si prišla!"
Sasha nechcela dávať najavo svoju ohromnú radosť, ale nepodarilo sa jej to. "Harry," zašepkala a objala ho.
"Som rád, že ťa vidím," zamumlal jej do vlasov, a Sasha zaklonila hlavu, aby videla do jeho očarujúcich modro-zelených očí.
"Aj ja."
"Poď ďalej, nestojme tu vo dverách," zvolal veselo a vtiahol ju do luxusného bytu.
Ako Sasha jej orieškovo-hnedými očami hladila okolie svojím pohľadom, začínala sa cítiť nesvoja. Koľkokrát bol Harry u nej, a nevyzeralo to ani len zo štvrtiny takto, ako teraz u neho.
"Tento tvoj úspech," zamumlala uznanlivo a pokrútila pri tom hlavu. "Kto ti byt navrhoval?"
Harry sa vrátil z kuchyne aj s vínom v ruke, a dvoma vyleštenými pohármi.
"Ja určite nie," zasmial sa.
"Nerob si starosti," ozvala sa Sasha, keď videla, čo Harry nesie v rukách.
"Prosím ťa, aké starosti. Konečne sa vidíme po dlhej dobe, musíme si to užiť."
Sasha si nervózne prešla po hnedých vlasoch. "Áno, po dlhej dobe..."
S Harrym sa spoznala cez jej najlepšiu kamarátku Kristin, ktorá je tiež blízka priateľka Harryho. Bolo to všetko na Kristininej party a celé to bolo zo Sashinho pohľadu trápne. Vtedy mala len úbohých trinásť a Harry pätnásť. Ten deň vyzeral úplne inak. Bol viacej pribratejší, mal kratšie vlasy, no kučery stále dosť výrazné, a na tvári prevládali skôr detské črty.
"Sash, toto je môj verný kamoš Harry," oznámila so širokým úsmevom Kristin. "Harry, toto je moja BFF Sasha."
Sasha nahodila kyslí ksicht, no podala si s Harrym ruku. Bolo príliš hlučno, aby si prehodili zopár slov, no keď sa party blížila k záveru, a všetky decká v dome utíchli, Harry sa dal do reči so Sashou, a ani sa nenazdali, a zarozprávali sa. Na Sashu veľmi pôsobil Harryho šarm, a jeho flirtujúca osobnosť, ale nikdy to nedávala najavo. Mala pred sebou vybudovanú stenu, cez ktorú sa nemohol len tak každý prebojovať, čo bola pre Harryho výzva.
Vymenili si telefónne čísla, a začali sa stretávať častejšie. Ani jeden nikdy nenamietal, keď ho ten druhý niekam pozval, dokonca boli schopní aj zrušiť kvôli tomu pôvodné plány, ale ani o tom ani jeden z nich nehovoril.
Raz, v ten osudný večer, keď boli vonku v parku, sa neovládli a pobozkali sa. Bol to ten typický detský bozk, ktorý síce znamenal veľa, ale nedonútil ani jedného pokračovať. Začali spolu chodiť, ale Sasha ho nechala kvôli presťahovaniu sa do iného mesta. Harry si snažil nahovoriť, že sa cez to prenesie, no nech bol s kýmkoľvek, vždy videl pred sebou jej tvár.
Sasha opäť zavítala do mestečka, aby navštívila svoju kamarátku Kristin, u ktorej bol práve Harry. Sasha si až dodnes myslí, že Kristin to mala celé naplánované, ale nemohla nič urobiť s tým, že bývala v inom meste, a bola dosť ďaleko od Harryho na to , aby sa nemohli stretávať tak často, aby to každému vyhovovalo.
Kristin mala v ten deň aj iné plány, a tak slušne vyhodila svojich kamarátov, a Harry so Sashou opäť zostali spolu sami. Ponúkol sa, že ju odprevadí do domu jej starých rodičov, a hnedovlasé dievča veselo súhlasilo. Dali si krásny bozk pred jej starými rodičmi domom, a Harry tajne dúfal, že by to mohlo zabrať, ale Sasha mu už druhýkrát schmatla jeho nádeje, a podupala ich, aj keď si to ona nepriala.
Odvtedy sa nevideli. Až do dneška. Ubehlo odvtedy dosť rokov nato, aby obaja zabudli na jeden druhého, a na plno sa začali venovať svojim snom a cieľom.
Dvadsaťročná Sasha sedela na koženej pohovke krémovej farby, a dvadsaťdva ročný Harry si sadol na druhý koniec, aby si od seba udržali bezpečnú vzdialenosť.
"Tak, porozprávaj mi niečo," vyzval ju s úsmevom, keď si obaja odpili z bordového vína.
Sasha sa zhlboka nadýchla. "Je toho viac než dosť, ale nie je to ani zďaleka také skvelé, ako niečo nové o tebe."
Harry si pošúchal krk a potom rozhodil rukami. "Niečo skvelé o mne? Že nemám už žiadne súkromie, a nemôžem si ísť ani len sem na roh po kávu bez toho, aby ma nejaké dievča nezhodilo na zem..."
"Myslím, že to má aj dobré stránky," Sasha sa naňho usmiala. "Napríklad vypredané koncerty, vysnívaný album, knihy, rozhovory," menovala, a pritom počítala na prste.
"Áno, je to vážne skvelé. Len by som bol najradšej, keby som sa každý deň nemusel o sebe dozvedieť nové veci, o ktorých som nemal ani tušenia."
Sasha sa zasmiala. "To s tým predsa chodí. A čo vaši? Ako sa má mama?"
"Skvele. Je ako v nebi, len ma dosť trápi, že s ňou nemôžem tráviť toľko času, koľko by som si želal."
Zamračila sa. "Áno, to ti verím. Minule som bola u deda, a stretla som ju. Chválila ťa až do neba!"
"Ona ľúbi preháňať," Harry mávol s úsmevom rukou. "Ale počul som, že ty pilne študuješ."
Sasha na chvíľku zmĺkla, potom povedala: "Áno, nie je to ani zďaleka prechádzka ružovou záhradou. Je to dosť peňazí, a tiež mám menšiu šancu vidieť rodinu. Ale nesťažujem sa. Na internáte každú noc niečo vyvádzame, takže je to celkom pecka."
Harry hľadel s úsmevom na Sashu. "Tak som rád, keď sa ti tam ľúbi."
Sasha len nervózne zdvihla kútiky úst, a nevedela čo viac má povedať. Ak by tu bola Kristen, rozhodne by sa postarala o srandu. Ale oni sú opäť sami...A ako sa vôbec dostala do jeho bytu? Čo tu vlastne robí? Už dlho nepatrí do jeho života, a ona sa mu tam zase votrela. O jej citoch sa rozhodne dalo povedať to isté.
"A čo priateľ? Máš nejakého?" spýtal sa Harry, tváriac sa nezvyčajne pokojne.
Sasha nechcela, aby sa došlo na túto tému. Vedela, že Harry ju skôr či neskôr nadhodí.
Odvrátila oči od jeho spaľujúceho pohľadu, a sledovala svoje ruky. "Hm, mám priateľa."
Nastalo ticho. Bože, ako veľmi toto nechcela! Ale mala klamať? A potom by sa to Harry dozvedel od niekoho iného, a to ona nechcela. A nechcela ani touto odpoveďou zraniť akékoľvek city...No moment, veď ich "láska" je už dávno zakopaná.
"A-a ty?" zakoktala sa Sasha, a smutne naňho zdvihla pohľad. Harry z nej celý ten čas nespustil oči.
"No, ja nemám chlapca," nadhodil po chvíľke, na čo sa Sashi roztiahol úsmev po tvári.
"Vieš, ako som to myslela," zamumlala zahanbene.
Harry si vzdychol. "Viem, a nemám nikoho, veď pri tejto práci sa dá ťažko niekomu veriť, to vieš."

Nebadane prikývla. "Áno, a čo tvoji kamaráti? Ani oni si nevedia nájsť spriaznenú dušu?"
"Každý z nás si vie nájsť nejakú dušu, len či spriaznenú, o tom by som chvíľku popremýšľal. Stačí, keď poviem čas a miesto, a hneď sa mi tam nahrnú tisícky dievčat."
Sasha sa snažila potlačiť tú sprostú žiarlivosť, ktorá sa drala na povrch z hlbokého kúta jej srdca.
"Nehovor mi, že sa ti toľká pozornosť neľúbi," povedala nakoniec tvrdšie, než mala v úmysle.
"Poznáš ma dobre," smutne sa pousmial. "Ale sú to dievčatá, ktoré ma poznajú len menom, a mojimi pesničkami. Ani jedna z nich skutočne nevie, aký vlastne som. Ani jedna z nich nepozná moje slabé stránky a s ani jednou z nich nemám také skvelé spomienky, ako práve s tebou," zašepkal nakoniec, čo Sashi vyrazilo dych.
Zmätene k nemu zdvihla hlavu a s bolesťou v tvári sa naňho zahľadela. Prečo musel tie príjemné chvíľky týmto pokaziť?
"Harry," začala potichu, no Harry ju zastavil.
"Nie, nič nehovor. Zabudni na to, čo som povedal. Vykĺzlo mi to, nerozmýšľal som."
"To je v poriadku, neospravedlňuj sa," odpovedala, a cítila, že by mala niekam zdupkať. Možno vôbec nemala chodiť k Harrymu, koniec koncov, o jeho pozvaní sa dozvedela od Kristin.
Sasha si vzdychla. Čakala, že sa bude perfektne u Harryho zabávať a že sa odreaguje, ale opäť sú tam, kde vždy.

Po troch hodinách
Sasha POV
"Bože, ako nenávidím horory," zašomrala som, a keď došlo k najhoršej scénke, skryla som si tvár do Harryho hrude - na čom sa on náramne bavil. "Si fakt milý," povedala som ironicky.
"Tak prepáč, ale tento film je dosť primitívny," skonštatoval s hravým úsmevom, keď stíšil hlas na veľkej plazma telke.
Pomaly som sa postavila, a poriadne si natiahla chrbát. Zopár puknutí mojich kostí narušilo ticho, ktoré medzi mnou a Harrym nastalo.
Otočila som sa k nemu, a s ospravedlňujúcim výrazom povedala: "Už budem musieť ísť."
Harry si prešiel rukou cez kučeravé vlasy. "Odprevadím ťa aspoň dole," zamumlal, zrejme otrávený, že som pokazila dobrú atmosféru.
Obliekla som si vetrovku, a vyšli sme von na studenú chodbu. Ani jeden z nás celú cestu nič nepovedal, až kým som si nesadla do auta.
"Dávaj si pozor, cesty sa šmýkajú," povedal Harry, ako mu dážď zmáčal vlasy, a potom tvár.
Prikývla som. "Dobre, ďakujem ti za všetko," nesmelo som sa usmiala, a opatrne ho pobozkala po jemnom líci.
Harry na chvíľku privrel oči, a otvoril ich, až keď som zabuchla dvere do auta, a ihneď naštartovala auto. Potešila som sa, že konečne mám za sebou túto trápnu situáciu, až kým auto nezačalo protestovať, a nezdochlo. Srdce mi poskočilo od strachu, a ja som opäť vyskúšala naštartovať auto, ale vôbec to nešlo. Jednoducho vypovedalo prácu.
Surovo som zanadávala a udrela do volanta. Potom som sa váhavo pozrela na chodník, kde som videla Harryho smiať sa. Hladina krvi sa mi pri tom ešte viac zdvihla, a bola som nútená vystúpiť z auta, a vykročiť k nemu.
Prekrížil si ruky na prsiach, a čakal čo poviem.
"Rozumieš sa do áut?" spýtala som sa, tešiac sa, že studená voda mi steká po vlasoch, až na čelo, potom na nos, bradu, a dole pod moje tričko.
Pokrútil hlavou. "Nie, ale keď chceš, môj kamarát sa ti na to môže pozrieť."
V mojom srdci sa vznietila nová nádej. "Vážne? To je skvelé! Tak mu teda zavolaj...prosím."
"Dobre, ale nestoj v tom daždi," povedal a potiahol ma za rukáv kabátu, špeciálne, aby sa nedotkli naše pokožky.
Vytiahol dotykový iPhone a niečo tam chvíľku robil, až si konečne mobil priložil k uchu a čakal.
"No čau," zvolal Harry, keď na druhej strane zdvihli telefón.
Ticho.
"Super, díky. Volám ti, lebo mojej kamarátke sa pokazilo auto. Vedel by si sa na to mrknúť?"
Kamarátke.
Zhlboka som sa nadýchla, aby som si ovlažila pľúca. Nerozumiem, prečo ma vyviedlo z miery, že povedal kamarátke. Bože, Sasha, čo mal povedať?! Frajerke? Veď spolu nechodíte, si hlúpa!
"Hej? Super, to vôbec nevadí. Zajtra sa mi ozvi, keď tu budeš, ahoj," povedal Harry a zložil.
"No?" zdvihla som k nemu zrak.
Harry si nervózne prešiel po vlhkých vlasoch. "Príde sa pozrieť, ale až zajtra, dnes nepracuje, a je v Canterbury."
"Aha." Nálada mi poklesla. "Super, tak teda sem prídem zajtra. Ešte raz díky, maj sa," odzdravila som sa, a pomalým krokom som sa pobrala von do dažďa, ale Harry ma nenechal.
"Kam ideš?"
"Do hotela." Zastavila som, aby nemusel vychádzať von. To posledné, čo sme chceli boli jeho bláznivé fanúšičky.
"Ale neblázni, veď môžeš prespať u mňa."
"Nechcem ťa zaťažovať, máš svoje starosti."
"Neblbni, poď, u mňa to máš aspoň zadarmo," žmurkol na mňa a úprimne sa usmial.
Vzdychla som si. "Fajn, čo mám s tebou robiť."
- - -
Keď som vyšla zo sprchy, obliekla som si veci, ktoré mi Harry požičal na noc.
Jeho obrovské tričko mi siahalo do stredu stehien, a v pohode mi stačili Harryho krátke basketbalové gate.
Vyšla som von do obývačky, kde bola úplná tma. Bolo už pomerne neskoro, a Harry povedal, že by sa mal vyspať, a tak odišiel do svojej izby.
Z celej sily som sa snažila potlačiť sklamanie, že nie je tu vonku, a nečaká na mňa. Nemohla som sa ubrániť myšlienkam, ako veľmi mi chýba, a ako moc po ňom túžim. Ale veď máš priateľa, spomínaš?
Zaťala som zuby, a pobrala sa do luxusnej hosťovskej izby, kde ma čakala veľká posteľ.
Keď som si na ňu ľahla, moje končatiny a chrbát zapriadli od spokojnosti. Posteľ bola pohodlná a pružná, vankúše mäkučké a perfektne so všetkým v izbe zladené.
Stále ma otravovala otázka, kto mu zariaďoval byt. Harry v skutočnosti nikdy nemal bohvieakú zmyselnosť pre zlaďovanie, a nemohla som si odpustiť domnienku, že toto všetko je práca ženy.
No a čo, ak je to práca ženy? Tak je to práca ženy!
Prehadzovala som sa v posteli, a snažila sa zaspať. Nie a nie čo i len oči prižmúriť. Fakt, že spím v Harryho byte ma nehorázne tešil, ale nič z toho som aj tak nemala. Len viacej potrhané srdce.
Musela som sa pekelne ovládať, aby som sa mu nehodila okolo krku, a nevybozkávala ho, ako to bolo ešte pred pár rokmi, keď sme boli mladší, a po dlhej dobe sme sa prvýkrát videli.
Rozhodla som sa, že nemá cenu sa povaľovať v posteli, a tak som sa pobrala von z hosťovskej izby sadnúť si do obývačky. Keď som vyšla, prekvapila ma silueta sediaca na pohovke.
Počkala som, kým si môj zrak zvykne na tmu, v ktorej bolo svetlom len mesačný svit, prenikajúci cez ľahké záclony, a polovytiahnuté rolety.
Na pohovke sedel Harry, a na ušiach mal slúchatka a pomaly sa mu mykala hlava do rytmu hudby, ktorú počúval so zavretými očami.
Opatrne som pristúpila k nemu zozadu, a stiahla mu jemne slúchatká, aby som mu nijako neublížila.
Nasadila som si ich a započúvala sa do huby.
Vôbec som ju nepoznala, ale keď v nej zaznel známy hlas, žiarovka nad hlavou sa mi rozsvietila.
Harry medzi tým dvakrát zinfarktoval a podráždene na mňa pozeral.
"Vieš, ako veľmi si ma vydesila?" zachrapčal.
Zasmiala som sa. "Nehovor mi, že počúvaš sám seba!"
"No a čo? Je to celkom sranda," povedal už miernejšie, a ja som mu podala slúchatka.
"Nie je to zlé, ak chceš vedieť môj názor."
"Díky," pousmial sa a vzdychol. "Čo ťa privádza sem v takúto neskorú hodinu?"
"Len neviem zaspať, tak som myslela, že si sem sadnem, nasadím slúchatka a budem počúvať samú seba," usmiala som sa, a potom vyplazila naňho jazyk.
S úsmevom pokrútil hlavou. "Tak si pusti niečo, vypočujem si ťa rád."
Srdce sa mi prudko rozbúchalo. "To by sa ti neľúbilo."
"Ešte si nič neskúsila," zasmial sa.
Všimla som si, že nás oddeľovala len tá pekná kožená pohovka. Nič viac. Delí ma od neho len tak málo!
Prehodila som si nohy cez opierku, a posadila sa na ňu.
"Teba sem čo láka? Chcel si sa ma len zbaviť vtedy, keď si mi povedal, že sa potrebuješ vyspať?" usmiala som sa, a dychtivo čakala na jeho odpoveď.
Prešiel si rukou po vlasoch a sadol si. "Potreboval som premýšľať."
Prikývla som, a potom som sa mu zahľadela do tváre. Mal ju vždy takú peknú. A keď sa usmieval, jamky sa mu pýšili na lícach a oči mu žiarili.
Všimol si, že naňho pozerám, a tak mi pohľad opätoval. Neregistrovala som to, len som naňho hľadela. Ani neviem, ako sa to celé stalo, no zrazu som sa k nemu naklonila a opatrne ho pobozkala.
Harry bol prekvapený, ale spolupracoval. Bozk mi opätoval, aj keď bojazlivo. Zrejme nevie, čo to do mňa vošlo, a ani ja to neviem.
Naklonila som sa ešte viacej, až som bola v jeho rovine, nohy pokrčené podo mnou.
Bozk som prehĺbila, a snažila som sa zahasiť obrovskú sopku, ktorá vo mne vybuchla, len čo sa nám konečne dotkli pery.
Doslova som po ňom smädovala, a Harry zrejme cítil to isté, a už nedbal na to, či sa mi to ľúbi alebo nie. Aj on ma chcel tak veľmi, ako aj ja jeho.
Vášnivo som mu opätovala bozk za bozkom, a ruku som si zaborila do jeho jemných vlasov.
Harry sa naklonil a ja som klesla na chrbát. Nevedela som sa od neho odtrhnúť, aj keby som chcela. Jednu ruku som vsunula pod jeho biele tričko, a pocítila svaly. Toto vo mne vyburcovalo ešte viacej lávy.
Harry mi bozkával krk, bradu, nos...
"Harry," zašepkala som zadychčane.
Pozrel sa mi do očí a čakal čo poviem.
Zahryzla som si do pery a oblapila som ho okolo krku. Stratil rovnováhu, a zošuchol sa na mňa. Skoro mi vyrazilo dych, ale nevadilo mi to.
Harry sa zasmial a hebkými rukami sa podoprel.
V očiach mu blčala túžba a radosť.
"Chcem ťa," zašepkala som nakoniec.
Zahryzol si do pery a chvíľku ma sledoval pohľadom, až sa nakoniec zoširoka usmial, postavil sa a mňa si vzal do náručia a odniesol do jeho izby.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sisi Sisi | 14. ledna 2012 v 21:10 | Reagovat

prestala som dýchať... perfektné nemám slov...

2 Narry* Narry* | Web | 14. ledna 2012 v 22:24 | Reagovat

Toto bolo brutálne ! A ten koniec ! Och si mi silno vyrazila dych dievča zlaté ! Toto nemôže byť len jednorázovka , ako fakt nie a hlavne nie po tom konci ! Neskutočná poviedka , fakt úžasné to bolo :)

3 Májuš Májuš | Web | 15. ledna 2012 v 22:09 | Reagovat

Damn! Já tu mám asi zástavu srdce, pomozte mi někdo! :D Ahh! dokonale napsané! Ten Harry mě ubijí, ahhh! :D ♥ fakt krásný, moc se ti to povedlo! :D

[2]: Souhlasím! :D Chtělo by to pokráčko! :DD Fakt je to bombastický!!

4 Melita Melita | 15. ledna 2012 v 23:13 | Reagovat

no, teraz si medlím ruky a čakaj kritiku ale aj pochvalu :) takže ten začiatok - pohľad nikoho - bol naozaj trochu chaotický, no nebol zlý :) nič si z toho nerob, mne napríklad nejdú také tie romantické veci ako prechádzky po parku a držanie za ručičky a večere a takéto hlúposti a úprimne - nemám to ani rada :D no ale tento koniec sa mi veľmi páčil :) a je fajn, že si tú druhú časť zmenila zase na ja-rozprávanie :) ale hádaj, čo mám ešte radšej :D to, čo pokračuje v Harryho spálni :D nie, ja nie som úchylná :D ..a keď to zhrniem, tak to bola vážne mega-super-bomba-milá poviedka :)) a určite už poznáš môj názor na pokračovanie ;D :))

5 Sim:-* Sim:-* | 16. ledna 2012 v 7:03 | Reagovat

To je perfektné!Todle nemůže být jednorázovka!Pokračování ihned!:D Toto je naprosto fantastické!Si mi vyrazila dych!:D

6 Pattie Pattie | 16. ledna 2012 v 21:43 | Reagovat

umrem.. uplne dokonalééé. :) wow. :)) jedine soms i všimla, už ked sa ti pomali menili phlady, bolo také ako keby strpnuté, jak keby si nevedela č chceš napísať, potom to bolo chvílu tak potom tak, to som si dosť všiml, ale asi hlavne preo že si to poznamenlala na začiatku. :) ale inak uplne úžastnéé. :) a prense, tá Hattyho spálna by ma zaujímala. :)) :DD

7 S-A* S-A* | Web | 18. února 2012 v 15:40 | Reagovat

úžasný, nevím co říct, nejkrásnější, bude pokračování ? :-O:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama