9.kapitola 1/2

10. ledna 2012 v 20:17 |  Moments
Ááh, dne hodiny som sedela nad týmto EXTRA dlhým dielom a sama som nechcela veriť, že je to na 9 A4 :DDD Tak to vyzerá, že to budem musieť opäť rozdeliť :D Dúfam, že sa vám to bude páčiť, už ma z toľkého sedenia bolí chrbát, ale už bolo na čase sa poriadne vypísať! :* :) A ďakujem za komentáre - youre the best :)
Dnes nerpidám pokračovanie k DM2 lebo som moje voľné dve hodinky využila na toto :D Nečakala som, že to prejde do tohto extrému takže ďalšia časť bude...v blízkej budúcnosti :)




Zo skrinky som si vybrala obrovský oranžový pomaranč a pobrala som sa do školskej jedálne. Allie s Lucy nebolo ťažké nájsť, lebo na mňa mávali ako zmyslov zbavené.

Prišla som k nimi a klesla na stoličku. "Čo sa deje?"

"Júúj!" zapišťala natešene Allie, a jemne potľapkala stôl. "Serena nás pozvala na jej party!"

Bez nadšenia som si začala šúpať pomaranč. "Kto je Serena?"

Lucy pretočila očami. "Teliatko, veď tá basketbalistka!"

Stále som nevedela, o kom stále hovoria. "Viete koľko basketbalistiek je na škole?"

"Lenže ju všetci poznajú..." začala Allie, ale Lucy ju prerušila.

"Zrejme nie všetci." Pozrela neveriacky na mňa.

"No čo? Tak ju nepoznám. Mám iné starosti. Ale k veci. Čo je s tou Serenou?" spýtala som sa, a otriasla si ruku od pomarančovej šťavy, ktorá veselo vystrekla von. Milovala som tú zázračnú vôňu.

"Pozvala nás na jej obrovskú party!" začala Allie. "Jej rodičia že vraj odchádzajú do Škótska, takže má voľný úplne celý dom! Teda, vilu."

"To znie ako z amerického filmu," skonštatovala som, a slastne si zahryzla do osviežujúceho ovocia. "A viete ako sa to väčšinou skončilo? Buď že na nich zavolali políciu, alebo niekomu došlo zle, a museli volať záchranku. Ponaučenie? Nelez tam, kde sú problémové deti."

Lucy pretočila očami. "Vieš že preháňaš? Je to len nevinná oslava. A vôbec, ty si pozvaná tiež."

Moja ruka s kúskom pomaranču sa zastavila na polceste. "Ja? Keď ja ju nepoznám pochybujem, že práve ona ma bude poznať."

"Hej, ale videla tú fotku, kde si odfotená s jej idolmi," žmurkla na mňa Allie.

"No tak ju videla, svet sa nezrúti. Ja som sa do záberu dostala omylom," usmiala som sa pri tej spomienke.

"Omylom? Alebo ťa tam niekto vtiahol?" nadhodila majestátne Lucy.

"Odkiaľ máte, že by ma tam niekto vtiahol?" spýtala som sa, celá červená v tvári.

Pokiaľ som si dobre pamätala, nehovorila som nikomu, že ma Niall vtiahol na poslednú chvíľu do záberu. Alebo som to povedala? Teraz z tých chlapcov dostanem ešte aj sklerózu.

"Niall ťa tam drží za ruku," povedala Allie, a od nadšenia až naskakovala na stoličke.

"To ešte nič neznamená!" obhajovala som sa ignorujúc splašené búšenie srdca.

"Úú, niekto sa nám červená!" zvolala Lucy a ja som jej opätovala vražedný pohľad.

Zakryla som si tvár do dlaní, z ktorých sálala príjemná pomarančová vôňa. "Nechajte ma!" zamumlala som tlmeným hlasom.

Počula som hihúňanie, a šepkanie sa, zase hihúňanie...

Vstala som, a pobrala som sa vyhodiť šupky.

- - -

V nedeľu podvečer som sa snažila Jane urobiť aspoň nejaké vlny na vlasoch pomocou žehličky.

"Jane, ono to jednoducho nechce natočiť!" zvolala som, keď som už asi desiatykrát obtočila vlasy o horúcu žehličku, a vlasy zostali ešte rovnejšie, než boli pred tým.

"Lebo to robíš zle," povedala pokojne, a tvárila sa á la módny profesionál.

"Ja to vzdávam," vzdychla som si. "Prečo nechceš, aby som Ťa zobrala k normálnej kaderníčke, ktorá by z teba spravila poriadnu slečnu?"

"Pretože tu sú kaderníčky drahé," povedala potichu, a smutne na seba pozrela do zrkadla.

"Jane! Nehovor takto! Čo nás učila mama? Že na ženskú krásu sa má míňať najviac! A má pravdu. Si dievča, musíš tak aj vyzerať."

Jane namrzene otočila ku mne hlavu. "A ty zajtra ako ideš? Len jednoduché vyťahané džínsy, jedno tričko a na to vetrovka. Kto bude vyzerať ako vydedenec? Ty!" zvolala, a pri tej predstave sa zasmiala.

"Ale ja sa nemám komu páčiť," zaprotestovala som, a rukou si nervózne prešla po vlasoch.

Jane sa náhle otočila ku mne, schmatla žehličku a následne moje vlasy. O chvíľku ju už pomaly ťahala do absolútnej dĺžky mojich vlasov, a keď aj posledný pramienok prešiel žeravým zovretím, na pleca mi dopadli dlhé veselo sa krútiace kučery.

Neveriacky som pozerala na tie krásne vlasy, a potom na Jane. "Ako si to urobila? To som len ja taká ľavá?"

"Áno, zrejme len ty," pripustila Jane so smiechom v očiach. "Tak, a teraz ma sleduj v zrkadle, ako ti tie kučery robím, aby si sa to naučila. Budeš to veľmi potrebovať do života, na to nezabudni. Pre ženskú krásu treba urobiť veľa," víťazoslávne sa usmiala, keď po mne zopakovala vetu.

O pätnásť minút

S vypleštenými očami ako golfové loptičky, som sledovala môj najkrajší účes, aký som kedy mala.

Moje hnedo-zlaté vlasy boli teraz ako hniezdo z ornamentov. Jane ešte dorábala posledné nedostatky na mojich vlasoch, a potom sa pobrala ešte do kúpeľne po niečo.

Opatrne som si prešla rukami po vlasoch a cítila sa omnoho lepšie. Nikdy pred tým som nevedela, že nejaký hlúpy účes by toľko urobil. Dodá vám to toľko sebavedomia...

Jane sa vrátila aj s kozmetickou taštičkou v lone.

"Na čo ti to je?" spýtala som sa nechápavo, sledujúc každučký jej pohyb.

Sestra na mňa fľochla. "Veď ťa idem doladiť."

"A s čím?"

Pretočila očami. "Make-up, mihalnice, tiene, všetko!"

Otvorila som ústa, že budem protestovať, ale nič z nich nevyšlo. Až o minútu som bola schopná zo seba niečo vydolovať. "Nechcem, aby si ma vymaľovala. To už nebudem ja, a bude to pôsobiť vtieravo a..."

"Bude to pôsobiť dievčensky."

"Ale nie u mňa!" protestovala som ako malé decko.

"S tebou vôbec nie je reč! Čo si myslíš, že sa robí na dievčenských prespávačkách? Tam sa baby maľujú, prezerajú dievčenské časopisy a obdivujú telá sexy modelov, radia si a hovoria svoje najnovšie zážitky so svojimi idolmi a podobne. Ani si nevieš predstaviť, aká budeš krásna, keď ťa trošku prikrášlim."

"Veď práve. Nie som pekná bez make-upu," povedala som, a sklonila som hlavu.

Jane si vzdychla. Zrejme sa dostala k inému bodu, než plánovala. "Si krásna taká aká si. A čo je ešte lepšie, vnútri si dokonalá! Buď spokojná sama so sebou, buď na seba hrdá a pyšná, že máš aké krásne a krehké telo, buď viacej sebavedomá ale nie príliš."

Nechcelo sa mi veriť, že moja sestra mi robí prednášky o "dievčenstve". Je odo mňa len o štyri a trištvrte minúty staršia, ale správa sa, akoby bola vyspelejšia minimálne o päť rokov. Ale veď čo iné sa od nej dalo čakať? Vždy bola takáto, a teraz, keď má konečne za sebou tie ťažké časy, už môže byť opäť vo vlastnej koži, aj keď bez nôh.

Preglgla som. "Dobre, ale až zajtra ráno. Teraz idem robiť ja teba," žmurkla som na ňu, a už som mala celú Jane predstavenú pred sebou. Vedela som, že ak si v mysli zachovám myšlienku, že chcem, aby sa Jane zapáčila chalanom, urobila by som svoju prácu na tisíc percent (ale počkať...možno z matiky a fyziky...).

Jane sa na mňa usmiala. "Tak predsa len si ma počúvla."

Nadýchla som sa, a s pevným odhodlaním som jej začala robiť frizúru, akú si zaslúži.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama