19.kapitola

13. ledna 2012 v 19:32 |  Dôveruj mi 2
No konečne niečo prispelo aj sem :D Nie je to bohviečo, ale je to súčasť, tak dúfam, že to nebude až také zlé :)


Sedela som na stoličke pri pracovnom stole na policajnej stanici, a stále som nemohla uveriť, že som tu. Práve ja! Vo filmoch a seriáloch som toto už toľkokrát zažila, a teraz, keď sa to všetko deje na vlastnú kožu, idem sa potrhať od strachu a od nenávisti.
Čakala som trpezlivo na svoju mamu, a dúfala, že ona mi pomôže všetko vyriešiť. Nevedela som sa na nič poriadne sústrediť a už som si obhrýzla všetky nechty na rukách. Veľmi som túžila, nech aspoň uvidím Kristen, ale v kútiku duše (vo veľmi hlbokom kútiku) som čakala, že sa zrazu objaví môj princ Justin na bielom koni. Alebo stačí, ak prifrčí na jeho Range Rovri, to mi bolo v tom momente úplne jedno.
"Nedáte si vodu?" spýtal sa ma policajt, ktorý toto čisté nedorozumenie vybavuje, a ešte k tomu je ku mne, k údajnej páchateľke, veľmi milý.
Odmietla som, aj keď mi v ústach narastala druhá Sahara. Nedostala mi som do seba ani kvapku, najskôr by som to všetko vyvrátila, a to by som už bola maximálne ponížená.
Hodiny ubiehali pomalšie, než pohyb slimáka, keď sa policajt opäť objavil.
"Niekto vás chce vidieť," oznámil, a pravou rukou sa dotkol obušku.
Prebehol mi mráz po chrbte, a strach mi preblesol cez mozog ako nejaký blesk.
Vstala som, a váhavo sa pobrala za policajtom, ktorý ma doviezol k tej osobe.
"Justin!" skríkla som, a okamžite sa rozbehla cez malú miestnosť a hodila sa mu do náručia. "Ani si nevieš predstaviť, aká som šťastná, že si tu!" šepkala som naliehavo, ako keby ma od neho mali čochvíľa oddeliť.
Justin ma pevne stískal, a hladkal po vlasoch.
"Už je dobre, som tu."
Od toľkého uvoľnenia som sa rozplakala a ešte pevnejšie ho objala. "Prosím, neodchádzaj. Nenechávaj ma už tu."
"Neodídem, kým ťa neprepustia," povedal, a aj on spevnil objatie. Moje slzy zmáčali jeho čiernu koženú bundu, ktorá voňala mne veľmi známou vôňou. Odkedy sme sa stretli, odvtedy vždy takto voňal, to je zrejme jeho prirodzená vôňa...
"Ako si sa tu objavila?" spýtal sa ma, keď sa jemne odtiahol.
Trasľavou rukou som si utrela slzy. "Ja neviem...Celé sa to stalo prirýchlo..."
"Neplač, zlato," tíšil ma, a s opatrným úsmevom mi utrel slzu. "Už je dobre. Kontaktoval som môjho právnika, dostane ťa z tohto. Ale ako si sa , krucinál, dostala do kontaktu s Oswaldom?! Myslel som si, že on už je z nášho života dávno vonku!" vybuchol zrazu od zlosti.
Silno som si zahryzla do pery, až mi od bolesti vystrekli ďalšie slzy do očí.
"Lia, odpovedz mi."
"Prosím, nekrič," zašepkala som, so sklonenou hlavou.
"Ja už nedovolím, aby ti ten buzerant stále ubližoval! Prečo som nebol vtedy s tebou?!" vzdychol si nahnevane, a prešiel si rukou po vlasoch. Potom na mňa pozrel, a keď si všimol, čo mi spôsobuje jeho výkyv nálady, ovládol sa.
"Prepáč, ale pri predstave, že ti niečo urobil, ma ide roztrhať," ospravedlnil sa, a jemne ma pohladil po líci.
Potiahla som nosom. "Bola som s Kristen navštíviť jej matku, a on ležal spolu s ňou na izbe. Má srdcovú poruchu, či niečo také, ja neviem. Zrejme ležal na zlom oddelení," zamumlala som nakoniec.
Justin sa usmial. "Určite ležal na zlom. A ako sa to celé stalo? Čo si vôbec urobila?"
Pozrela som sa von cez zamrežované okno. "Strelila som mu facku."
Justinovi unikol úškľabok, ale prekonal ho. "Tak aspoň niečo sa na teba nalepilo odo mňa."
Pousmiala som sa. "Ale...Už ho nechcem nikdy vidieť. Bolo to hrozné, aj keď v skutku nič zlé neurobil...Len mi to pripomenulo staré časy, na ktoré som už zabudla za tie roky," dodala som potichu, a sklonila hlavu pri tej predstave.
Justin ma opäť jemne objal, a ja som vedela, že už som mimo ohrozenia.

...

"Kde je moja dcéra?"
"Mama?" zvolala som zmetene, keď som počula hysterický hlas, za ktorým sa každý človek otáčal.
"Lia! Och, dievčatko moje krásne, si v poriadku?" spýtala sa mama, keď ma tuho stískala.
"Áno, už som. Ďakujem, že si prišla hneď ako si vedela. Viem, že keď ty zakročíš, Oswald ustúpi."
"Nemôžem uveriť, že zase hrá rolu v našich životoch, a je to celé len a len moja vina," povedala mama nešťastne, a ešte raz ma pevne objala.
"Nie, mamka, nepripisuj si to na seba, je to vlastne celé moja chyba..." začala som priduseným hlasom.
Pokrútila hlavou a v očiach sa jej zaleskli slzy a pozrela na Justina. "Ďakujem ti, že si tu s ňou bol."
Zahryzla som si do pery a mrkla naňho. Vyzeral byť poriadne uťahaný ale perfektne všetko maskoval.
"Ale Mary, prosím vás, prišiel som hneď ako som sa to dozvedel."
Mama si vzdychla. "Ja som vedela, že ti môžem veriť už od prvej chvíle, keď si stál u nás v kuchyni pred niekoľkými rokmi," slabo sa usmiala, a potom pozrela na policajta.
"Ste pripravená?" spýtaj sa jej prísne, a pristúpil k nám.
Mama len prikývla a potom odišla nasledujúc policajta. Ja som sa vydesene pozrela na Justina, a opäť sme len spočinuli v objatí, ktoré hovorilo samo za seba.
"Neviem ako celé toto dopadne," zamumlala som mu do ramena, ako som sa čelom oňho opierala.
"Dobre to skončí," odvetil Justin s tónom, ako keby sa o to snažil presvedčiť aj sám seba.
Pokrútila som hlavou. "Vyrazia ma zo školy hneď, ako sa to tie hlúpe noviny dozvedia."
"Nevyrazia ťa," precedil Justin. "Nič si neurobila!"
Zhlboka som sa nadýchla. "Ale urobila. Ublížila som niekomu na zdraví...Pôjdem sedieť do basy ako najväčší parchant."
Justin ma schytil za plecia, odtiahol od seba a pozrel sa mi hlboko do očí, až sa nám nosy skoro dotýkali. "Lianna, nič si nespravila! Ten hajzel si zaslúži päťkrát horší trest než len prenocovať pár dní v cele! Nemali ste byť s tvojou mamou tak zhovievavé k nemu pred tromi rokmi," povedal nakoniec, keď sa narovnal.
Poškrabala som sa po čele a premýšľala, či som naozaj v tejto situácii. Veď toto je život, ktorý nie je prechádzka ružovou záhradou, aj keď si to niekedy myslím...
S Justinom sme si opäť sadli na stoličky, ja som si oprela hlavu o jeho plece a čakali sme, čo mi osud tento krát nadelí.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sim:-* Sim:-* | 13. ledna 2012 v 20:37 | Reagovat

Krásnéé!!:DD..Kdy bude další díl s One Direction??!:DDDDD

2 Pattie Pattie | 13. ledna 2012 v 22:37 | Reagovat

ako inak, nemám slov. super úžastná!!! :)bože a s Justinom. áách. :) retardovaný osvald.. ách dokopala by som ho! :DDD ale no užastné ako vždy. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama