14.kapitola

27. ledna 2012 v 16:13 |  Moments
Oha, ďalšia kapitola! :D
Ospravedlňujem sa, že ste tak nezvyčajne dlho čakali, ale nejako som na to nemala čas, a včera, keď som došla domov z cvičenia, som dostala obrovskú chuť na písanie :) Takže už včera to bolo, ale nebola som nejako pri zmysloch a nechala som si opravu na dnešok, a teraz som ju dorobila.
V skutočnosti som túto pasáž vôbec neplánovala, ale moja fantázia ma vždy prkevapí lol :D Celkom sa mi to ľúbi, mohlo to dopadnúť aj hrošie, ale ja viem moc dobre na čo vy čakáte :DD A aj ja na to čakám :D A bude to, sľúbujem :D Bude ešte viac než dosť vecí, a ďakujem za tú veľkú návštevnosť, ktorá je aj keď som tu nebola :) A aj za kometáre :*



Sála bola veľká, s vysokými klenbami a zaplnená stovkami sedadiel z príjemnej červenej látky. Obrovská červená opona bola zatiahnutá, a v prvom momente sa mi zdalo, že v tejto oblasti niet živej duše okrem nás.
Všetci piati sme zaujali svoje miesta hneď v prvom rade, ako nám Louis povedal: "Máte tú česť, že som vám obsadil hneď prvý rad, tak si to vážte!" A teda hlboko poctení sme si sadli, a čakali na obrovský big bang!
Jane odišla spolu s Louisom do zákulisia, a keď som chcela ísť spolu s nimi, aby som mohla pomôcť ak bude treba, obaja ma rázne zahriakli, a poslali naspäť vyhovárajúc sa, že si len chcem potajomky užiť pozíciu slávnej herečky.
"Louis na tom dosť tvrdo pracoval, tak dúfam, že to nebude žiadna šašovina," zamumlal Liam šúchajúc si čelo. "Bol z toho až príliš nadšený, takže to zrejme bude niečo z Louisovej priveľkej fantázie."
Harry sa zasmial. "Ak si očakával niečo iné, tak ho poriadne nepoznáš."
"Niekedy si myslím, že ja som ten najstarší," ozval sa Zayn, ktorý sedel vedľa mňa zľava. "Správam sa z nás asi najvyspelejšie."
"Hej, spomaľ kamoš, asi si zabudol, že existuje aj takzvaný Zayn Malik," ozval sa Niall z pravej strany. "Ale počkaj, ja ti osviežim pamäť. Hm, napríklad fajčí, kreslí samé divné veci, ktoré vyzerajú ako..."
"Ha-ha, veľmi vtipné," Zayn zahral falošný smiech. "A ty poznáš Nialla Horana?"
Niall si priložil ruku k ústam. "Nialla Horana?! Oh, môj ty Bože, kto by ho nepoznal? Je taký sexy, vyšportovaný, atraktívny..."
"Kto ma spomína?" začudoval sa Harry, na čo sme všetci vybuchli do smiechu. "Čo sa smejete? A stále som nedostal odpoveď na predošlú otázku, vy ohovárači. Ale veď fajn, Eileen mi povie všetko," pozrel na mňa očakávane, na čo som sa musela poriadne ovládať, aby som nevybuchla.
"Eh, no jasné, ty a atraktívny," zachrapčala som, vyhýbajúc sa mu pohľadom.
Niall smejúc sa tleskol. "To bol taký dvojzmysel!"
Začervenala som sa. "Len som mu chcela urobiť radosť."
"Nezdám sa ti atraktívny?" zvolal prekvapene Harry.
Nemala som čas veľmi analyzovať odpoveď, ale mysľou mi aj tak prebehlo milión odpovedí, ktoré som mu mohla povedať, no aj tak som musela byť úprimná.
"Nie," odvetila som jednoducho neskoro si uvedomujúc, čoho som sa dopustila.
Eileen, ty jedna svätyňa! Mohla si mu povedať: "Ó, áno, Harry, si priam na zožratie!" (pri tom si stopercentne uvedomujúc, že vedľa mňa sedí Niall, ktorému by som to asi psychicky adresovala). A druhá možnosť mohla byť, že by som sa nebadane vyhla otázke. "No, chcem povedať, že každý človek je atraktívny svojím spôsobom, a to nikto neovplyvní..." Ale nie! Ja som trepla úprimnú odpoveď...
Nastalo krátke ticho, a všetci opäť vybuchli do smiechu, okrem Harryho, ktorý na mňa ohromene civel, zrejme si ťažko uvedomujúc, že po tom všetkom, čo pre mňa spravil, som mu vytasila krutú (ale pravdivú) odpoveď.
"Prepáč," zamumlala som, prikladajúc si ruky na ústa. "Ja som to vážne nechcela povedať. Ono to zo mňa len tak vykĺzlo, nerozmýšľala som..."
Harry sa spamätal. "Och, nie, to vôbec nerieš, bola si len úprimná."
"Veď práve," pokrútila som hlavou.
"Radšej by si mi klamala?" vytiahol obočie. "To by sa asi na teba nehodilo, že?"
Zaťala som zuby a sklonila hlavu. "Zrejme si to nechcel počuť, tak som ti nechcela poškvrniť tvoje ego, ale aj tak som to urobila, a fakt prepáč. Viem, že pri tomto povolaní, ho potrebuješ..."
Ostatní chalani pokašliavali a robili všetko preto, aby sa nerozosmiali na plné pľúca. Ja som sa naopak cítila trápne.
"Ak by si ma nepoznala, bola by si moja hater-ka?" spýtal sa ma zrazu Harry.
Poškrabala som sa na čele. "Určite nie. Na to by som musela mať naozaj pádny dôvod."
Harry si zahryzol do spodnej pery, a Niall sa rozhodol ozrejmiť mi situáciu: "Nechápe, prečo ho niektorý ľudia nenávidia, a znáša to dosť ťažko."
Nahodila som kyslý ksicht. "Harry, pre toto sa naozaj trápiť nemôžeš. Nech ťa akokoľvek zhadzujú, to jednoducho chodí s touto prácou, a myslím si, že naozaj každý má svojho hater-a a s tým nikto nič neurobí. Je to už proste tak, nikto ťa nemôže žrať a milovať. Sú to len ľudia, ktorí ti závidia tvoj príťažlivý vzhľad, a chcú mať tvoje neuveriteľné šťastie. Život ide ďalej, a je prikrátky na to, aby si sa zaoberal jeho zlými stránkami, keď on má aj milióny lepších. Takže, hlavu hore!"
"To bolo pekne povedané, a vlastne máš pravdu," zamumlal potichu Harry. "Asi by som mal byť len vďačný za tvoju mega úprimnosť."
Pousmiala som sa. "Chcem vám pomôcť so všetkým, ak viem. Toľko ste toho pre mňa urobili, že vám budem nadosmrti vďačná."
"Óh, táto vďačná chvíľka..." prehodil dievčenským hlasom Zayn, na čo sme sa zasmiali už všetci spoločne zasmiali.
...
Nakoniec sme zistili, že Louis vôbec nepracoval na scenári, ani na deji. Pravda bola, že on len zháňal dobrých a kvalitných hercov, ktorý hrajú v tomto divadle, a Louis spolu s mojou sestrou Jane hrajú komédiu od Williama Shakespeara Skrotenie čertice.
Nechcelo sa mi veriť, a dokázala to aj sánka, ktorá mi padla, keď som zistila, že Jane hrá slávnu Katarínu a Louis hrá jej pytača Petruchia. Všetci piati sme nechápavo hľadeli na túto hru, a snažili sa vstrebať fakt, že Louis si na tom dal naozaj záležať.
Na pódiu stálo viac hercov, než som mohla spočítať na oboch rukách a bola to ako pravá divadelná hra. Už len dav ľudí chýbal, a orchester, pretože keď sme len my tlieskali, nemalo to tú pravú zmyselnosť.
Jane s Louisom práve hrali koniec tretieho výstupu v štvrtom dejstve. Boli tam ešte dvaja herci, ale tým som vôbec nevenovala pozornosť, lebo ma uchvátilo nadanie týchto dvoch ľudí.
Jane sa doslova vžila do svojej hlavnej role, a Louis...O ňom sa mi niekedy ťažko rozmýšľalo, ako o vážnom človeku. Ostošesť sypal ťažký staro-anglický text, ktorý by som ja do svojej hlavy určite nenapchala, a Jane, aj keď mala v ruke papier s textom, hrala to obdivuhodne, ba priam bravúrne, až som sa pomaly ale iste začala hanbiť, že ja sa trápim s nejakou matikou, zatiaľ čo moja sestra by mohla žiariť na pódiu, čo pre ňu znamená svet.
Po dvoch hodinách, sme sa postavili so svojich ctených miest, a tlieskali našim hviezdam ako o život. Veľmi som si v sebe želala, aby potajomky vzadu sedel nejaký muž v čiernom, ktorý hľadá talenty, a ponúkol by Jane nejakú tú hereckú prácičku. Veď tak sa končí väčšina amerických filmov...Aha, áno, amerických. My sme v Anglicku.
Pobrali sme sa do zákulisia, kde to hemžilo neznámymi ľuďmi, ktorí si práve vyzliekali svoje kostýmy a odličovali sa. Jane som ľahko našla, a ihneď som ju objala.
"Bola si absolútne neuveriteľná, sestrička moja!" zapišťala som v úplnom nadšení. "Nemôžem stále uveriť, že si tam vonku hrala ako o dušu! Si absolútne famózna, úžasná, geniálna a ja už nemám slov!"
Jane sa zasmiala. "Eileen, nepreháňaj, prosím ťa. Ale cítiť to krásne čaro toho pódia je absolútne nenahraditeľné Som taká šťastná! A videla si Louisa? On je absolútne skvelý herec, ja som celá bez seba, že som mohla hrať s ním!"
Toľko prídavných mien, čo sme v ten deň vychrlili ani v skutočnosti neexistovalo. Ani jeden z nás nestíhal vynachváliť toľko talentu a empatie, čo vložili dnes Louis s Jane. Bola som si na sto percent istá, že Jane vie, že toto je to, čo chce, a tento deň to potvrdil aj u mňa. Celý čas som bola ako v príjemnej extázi z toho, že som práve bola svedkom zrodenia hviezdy, len škoda, že tí ostatný nebudú mať šancu ju uvidieť. Ale to už nie je môj problém, veď ja som, koniec koncov, pokrvný príbuzný s ňou.
Keď sme v ten deň odišli do hlavného domu One Direction, vôbec som nedbala na fakt, že nás niekto môže zachytiť, ani že to možno nie je správne.
Louis v dome na plné pľúca zareval hlavný "slogan" z Čertice, na čo sme sa všetci zasmiali. Postavil sa na malý stolček, ktorý bol v luxusnej obývačke, chytil sa za srdce a spustil.
Prežíval to ako vlastný príbeh, a to ma donútilo usmievať sa od ucha k uchu.
Keď skončil, zaburácali sme, a potom sme si všetci unavene posadali na sedačky. Objala som bavlnený zelený vankúš a snažila sa vnímať, čo hovoria ostatný.
Niall sa plesol po čele. "Vidíš! Už mi to totálne vyfučalo z hlavy. Najvyšší čas o tom rozmýšľať."
"Ja mám ešte robiť vodičák, takže to bude dosť na nervy," zamumlal Harry, a rukou si prešiel po vlasoch. "Ale myslím si, že nám to len prospeje. Nejaký ten pokojček..."
"Čo riešite?" spýtala som sa, keď mi téma nedávala zmysel.
"O Vianociach," usmial sa Liam. "Nikdy v živote to ešte pre nás nebolo svätejšie, než je to teraz v takejto situácii."
Chalani prikývli, a Niall pokračoval: "Rodinu som už celkom dlho nevidel, a cez telefón mi nestačí ich počuť. A, aby som bol úprimný, už mi aj dosť chýba Írsko. Síce sa v Mullingare moc vecí nedá robiť, túžim byť opäť tam. Aj keď to už nebude tak, ako predtým," dodal tichšie.
Jemne som sa zamračila. Ja s Jane nebudeme mať tieto Vianoce bohvieako skvelé. Bez toho najdôležitejšieho člena rodiny to už zrejme nikdy nebude to pravé.
Snažila som sa sústrediť na pekné veci, ale zbytočne, len čo to vo mne vyvolávalo pocit smútku. Veď, niektoré spomienky v nás často vyvolajú pocit, ktorý niekedy ani opísať nevieme. Ani len určiť nedokážeme, či je to príjemný pocit, alebo nanič.
Zrejme moje ronenie sĺz vyvolával fakt, že máme toľko krásnych spomienok, ktoré navždy zostanú len spomienkami, a už sa nestanú skutočnosťou, ani sa nezopakujú.
Pohodlnejšie som sa oprela a vankúš si pritisla na prsia čo najtuchšie, a skryla som si doň tvár, aby som sa vedela sústrediť. Zhlboka som dýchala, a myslela na stádo divokých koní, ktoré bežia po vždyzelenej doline plnej kvietkov a vtáčikov.
"Si v poriadku?" spýtal sa ma Niall.
Pozdvihla som hlavu a prikývla. "Áno, len sa snažím predýchať túto udalosť, to je všetko. Nikdy v živote som nebola pyšnejšia na svoju sestru, než som teraz."
Usmiala som sa na Jane, chytila jej ruku a stisla ju. Zrejme len ona jediná chápala, čo sa v skutočnosti deje.

Comment :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sisi Sisi | 27. ledna 2012 v 18:10 | Reagovat

Sánka dolu..... mám pocit že čítam niečo nejakú knihu, ktorá je úplne super. nemám slov len ťa obdivujem, Tvoju trpezlivosť aj všetko čo k tomu patrí. páči sa mi akým štýlom píšeš, je v  ňom humor, smútok, šťastie..
nemám slov. :)

2 Narry* Narry* | Web | 27. ledna 2012 v 19:08 | Reagovat

Vieš načo som si spomenula a čo ma rozplakalo ? Spomenula som si na Harryho v Year in the making či jak to bolo kde Harry plakal preto že ho ľudia nemali radi ... fúú šoky !! Akože parádna časť , úplne si viem predstaviť Louisa na javisku :DDD Ale ak sa už konečne tí dvaja nepobozkajú tak ma asi porazí alebo čo :DD JJ viem som strašná :D Ale časť ako všetky ostatné čiže - perfektná , geniálna , úžasná :) Teším sa na pokračovanie :)

3 Pattie Pattie | 27. ledna 2012 v 21:47 | Reagovat

ja ťa priškrtím asi. :D ja sa tu drhnem mojou dokonalou večerou.. doteraz som si myslela že nič dokonalejšie než to čo jem, a čo píšeš neexistuje, no ty sa neustááále prekonávaš. :O wow. :)

4 Melita Melita | 28. ledna 2012 v 20:45 | Reagovat

Ty potvorka ! :D z úvodu som myslela, že príde spomínaná pasáž, na ktorú sa čaká :D ale nie, grr ! :D btw Narry, vôbec nie si strašná :D všetky sme tu strašné :D veľmi pekná a dojemná časť :) :) btw nezabúdaš na justiho ? :) všetci trz žerieme 1D, ale práve som si spomenula na Bibiho :) v každom prípade sa všetky teškáme na pokračovanie :))

5 Nicole* Nicole* | Web | 29. ledna 2012 v 21:23 | Reagovat

skvělé jen tak dál! :) rychle další dílek! <3 :)
jinak opravu úžasně píšeš, uplně se do toho vždycky začtu a ten reálný svět vůbec nevnímám!:D:)

6 Májuš Májuš | Web | 29. ledna 2012 v 22:37 | Reagovat

Awww,dokonalý díl! :) To s tím Harrym mě dostalo. :D Chudák kluk, musel být v šoku, když mu řekla ne. :'DD honem další, fakt moc moc moc pěkný! :)

7 Lenka Lenka | 4. října 2012 v 21:27 | Reagovat

Krááááááááááááááááásne!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama