12.kapitola

21. ledna 2012 v 21:58 |  Moments
Ajááj, ďalšia časť :) Prepáčte, že to tak dlho trvalo, ale mala som povinnosti vyše hlavy, a aj toto mi trvalo chvíľku napísať, lebo mi - ako som už spomínala - na tomto dosť záleží. Tak dúfam, že sa vám to bude ľúbiť :)


Eileen POV
"Lepšie?" spýtal sa ma Niall, keď som opäť vyšla z kúpeľne celá bledá a bez síl.
Už len slabé prikývnutie hlavou ma stálo viac sily, než bolo obvyklé.
"Jane sa nezobudila?" spýtavo som zachrapčala.
Niall pokrútil hlavou. "Spí akoby nespala týždeň. Bolo toho na ňu dnes priveľa."
Vzdychla som si. "Ja si toto asi nikdy neodpustím. Ako som len mohla byť taká hlúpa?! Bože!" zvolala som pošepky, a zošuchla sa po stene na zem.
"Ale nie, takto nehovor," povedal pokojne Niall, a prisadol si ku mne. "Každý robíme chyby, z ktorých sa potom poučíme. Podľa mňa je toto sranda," zasmial sa.
Zmätene som naňho pozrela. "Že zvraciam každú pol hodinu?"
Pokrčil plecami. "Zrejme si vypila viac, než bolo nutné."
Zamračila som sa. "Ja som nepila alkohol."
"O čom to hovoríš?" Zmätok sa objavil aj na jeho tvári.
"Len som si dala vodu, v ktorej asi niečo bolo. V tom dome bolo všetko toxické."
Pri pomyslení na to sa mi zdvíhal žalúdok (ako keby to nerobil už celú noc). Zrejme som naozaj neurobila správne, že som tam išla, aj keď to bolo z čistými úmyslami.
Chytala ma hrozná únava, a nenachádzala som síl vyštverať sa na nohy. Bolo mi úplne fajn sedieť vedľa Nialla, ktorý sa očividne snažil odľahčiť situáciu. Z jeho tela vyžarovalo lákavé teplo, a tak mi hlava poklesla na jeho plece, a zavrela som oči.
"Neboj sa, tam ťa už rozhodne nepustíme," zamumlal Niall, s humorom v jeho hlase.
Pousmiala som sa. "Myslíš, že bude nejaké nabudúce?"
Chvíľku neodpovedal, až som prekvapene k nemu musela zdvihnúť hlavu.
Jeho krásne oči ako oceán sa vpíjali do tých mojich a ja som ani dýchať poriadne nevedela.
"Bude. Som presvedčený, že zažijeme viac než dosť dobrodružstva," povedal nakoniec, a usmial sa.
Už som spomínala, že má najzlatší úsmev pod slnkom? Nie? Tak teraz to hovorím...
"Dúfam, že nie takýchto," zamumlala som, opäť opierajúc hlavu o jeho plece. "Ak by ste vy dnes nedošili, neviem, kam by to celé spelo. Je to taký debil!"
"Takže si už vytriezvela?" zasmial sa Niall, a ja som ho jemne štuchla.
"Som len viacej pri zmysloch. Ale keď si pomyslím, že mi ešte Harry má vyčistiť žalúdok - teda opäť, tak sa mi moja "chorôbka" hneď vracia."
"Neboj sa, Harry ti už nič nepovie. Len bol dosť vydesený, aby som bol úprimný. Nie je zvyknutý zachraňovať dievčatá z krachujúcich večierkov."
Pretočila som očami. "Že si chcel povedať opité dievčatá z krachujúcich večierkov?"
"Hmm," Niall sa usmial. "Nie, vlastne nechcel. Ale dík za nápad."
Zasmiala som sa. "Aj nabudúce."
"Vidíš? Aj ty si myslíš, že bude nabudúce."
Zahryzla som si do pery. "Dúfam, že bude. Bez vás by môj život asi nenabral také obrátky, ako nabral. Ste vážne super."
"Súhlasím s tebou. To isté môžeme povedať aj my z našej strany. Niet teba z Jane, asi by sme si ani neuvedomovali hodnoty zdravia."
"Aj za jej poruchu sa cítim zodpovedná," povedala som potichu.
Niall sa opatrne odtiahol, aby mi lepšie videl do tváre. "Čo? Eileen, nemôžeš si pripisovať všetku zodpovednosť na seba. Aj ty si len človek."
Pokrútila som hlavou a zhlboka vzdychla. "V ten deň, keď sa to všetko stalo...Bol veľmi upršaný deň, a mali sme ísť do Manchesteru na futbalový zápas. Otec, mama aj Jane boli neuveriteľne nadšení, veď nie každý dostáva možnosť ísť na futbalový zápas Manchester United, ale ja som nechcela. Mala som v ten deň niečo iné na práci, a preto sa všetci rozhodli, že nepôjdu," povedala som, tuho zvierajúc oči, aby mi ani omylom neunikla slza.
Niall ma bez prerušovania a trpezlivo počúval, objímal, upokojoval...
Keď som bola pripravená pokračovať, opäť som sa zhlboka nadýchla. "Začala som sa s nimi hádať. Vedela som, že im na tom veľmi záležalo, a že to rozhodne nechcú prepásť, ale v našej rodine sme sa odjakživa opätovali pre toho druhého, a v ten deň to nemali v pláne celé pokaziť.
Jane sa na to celé vyparádila, všetkým sa v škole tým vychvaľovala...A bolo mi to ľúto celé nechať, a tak som ich prehovárala všemožnými výhovorkami, hlavne nech idú. Trvalo mi to dobrú hodinu aj niečo, kým sa spamätali, že nie som veľmi na šport, a že už mám niečo iné na pláne. Tak sa teda všetci traja pobrali, a mama šoférovala.
Ten deň musel byť súdení byť nešťastným, pretože si požičala luxusného mercedesa od tety z Francúzska.
A ako som už spomínala, bol to upršaný deň, takže sa cesty šmýkali ako na ľade. Mama vždy jazdila opatrne, ale vo vedľajšom pruhu išiel veľký kamión, ktorý dostal šmyk..." Prestala som, aby som na chvíľku ovládla svoje pocity. Toto je prvýkrát, čo o tom niekomu hovorím a práve Niallovi...
Utrela som si slzu. "Kamión narazil presne tam, kde sedela mama, a za ňou Jane...Otcovi sa skoro nič nestalo, len mal zlomenú ruku a nohu, a nejaké oškreniny. Mama...ehm, mama bola na mieste mŕtva a Jane...ochrnula na dolné končatiny," dokončila som, a zaborila som si tvár do Niallovej hrude.
Potichu som vzlykala a natriasala sa. Jediné, čo ma v tej chvíli upokojovalo, bolo Niallove tuhé objatie.
"Bože, ako veľmi ma to mrzí," zašepkal smutne Niall, a ešte pevnejšie ma stisol. "Eileen, toto nie je tvoja vina. Toto sa mohlo stať tak či tak."
"Kebyže ich nikam neposielam, nestalo by sa to," tlmene som protestovala.
"Chcela si im len dobre. Odkiaľ si predsa mala vedieť, že sa niečo také mohlo stať? Prosím, Eileen, neplač."
"Veľmi mi chýba mama...A veľmi ma toto všetko mrzí! Nič z toho som nechcela."
"Neviň sa. Zlato, nie je to tvoja chyba, šš." Hladkal ma jemne po hlave, a z jeho hlasu bolo cítiť ľútosť a zároveň lásku.
Zdvihla som tvár. "Je mi o niečo lepšie, že to niekto vie. Doteraz som o tom nikomu nepovedala."
Niall na mňa hľadel ohromene. "To vážne?"
Prikývla som. "A ďakujem ti, že si si ma vypočul. Veľa to pre mňa znamená."
Opatrne nadvihol jeden kútik úst. "Hocikedy."
Oprela som si hlavu o studenú stenu, a prešla si voľnou rukou po tvári. "Som tak unavená...Mali by sme ísť spať."
Niall sa pousmial. "Toto rozprávanie ma prebudilo. Zrejme ani nezaspím."
Úkosom som naňho pozrela. "Budeš unavený, hlavne ty potrebuješ dobrý spánok."
Aj on si oprel hlavu o stenu. "A čo ak nechcem ísť spať? Čo ak by som chcel zostať pri tebe, aby si bola v pohode?" spýtal sa potichu, až som zapochybovala, či som dobre počula.
Srdce mi poskočilo, a na tvári sa mi nepatrne roztiahol úsmev.
"Alebo si už v poriadku?" dodal s úsmevom, vpíjajúc sa do mojich očí.
Nasucho som prehltla. Prosím, teraz sa nepovracaj, Eileen, nie je ten správny čas!
"Asi to ešte príde..." začala som, ale nevedela pokračovať. Nechcem, aby som sa mu zdala nechutná kvôli neustálemu vracaniu. Prisahám, že ak stretnem toho čiernovlasého, zaškrtím ho vlastnými...rukami! Na nič iné nechcem ani len pomyslieť... "Ale zvládnem to. Choď si ľahnúť. Ráno aj tak nepôjdem do školy, z tohto všetkého sa ešte musím poriadne spamätať."
"V tom prípade zostávam. Teraz v sebe nosím aj tvoje tajomstvo. Už nie sme len kamaráti," povedal, chytil mi ruku a pokračoval. "Sme už dobrí priatelia, a niekto ti musí podržať vlasy..."
Pretočila som očami a rozosmiala sa. Vážne práve povedal, že nie sme len kamaráti? Ehm, Eileen, on aj pokračoval...Ste dobrí priatelia, spomínaš?
Potriasla som hlavou, aby som vyhnala všetky myšlienky. "Ďakujem ti."
...
Počas ďalších dvoch hodín som asi ešte trikrát zvracala. Bola som na pokraji svojich síl, a keď som sa ráno zobudila, bola som v posteli.
To musel byť Niall - pomyslela som si, a cítila v žalúdku ešte väčšie prázdno, ako keď je prázdna izba...Lebo v prázdnej izbe sú aspoň steny, to sa počíta, nie?
Lakťami som sa podoprela, a videla, že Janenina posteľ zíva prázdnotou.
Vymotala som sa z prikrývky, a položila nohy na koberec, ktorý pošteklil moje prsty.
Po toľkom zvracaní - už som to prestala počítať po štyroch - som sa musela dať do poriadku.
Poriadne som sa vysprchovala, vyumývala, ponatierala a vyvoňaná som sa pobrala dole, kde to žilo veselou debatou. Janenin smiech sa rozliehal v celej obývačke a kuchyni, a mne sa pri ňom roztiahol úsmev po tvári. Ako dlho som čakala na takéto úprimné prejavenie jej pozitívneho stavu...
Vtedy som vedela, že to bude jeden z dní, na ktoré rozhodne nezabudnem - a nepýtajte sa ma prečo. Je to jednoducho pocit, ktorý uvíta každý človek s aspoň trochou potreby na šťastie.
"Dobré ráno, pani nechajte-ma-musím-letieť-na-záchod," zasmial sa Louis a vstal, aby ma objal.
"Ha-ha, veľmi vtipné, Boo Bear," vrátila som mu to, na čo mu z tváre zmizol úsmev, a vystriedal ho ohromený výraz.
"Čo? To máš odkiaľ? Alebo presnejšie," opravil sa, a mrkol na Nialla. "Od koho?"
Niall pokrčil plecami. "Nemám tušenie, o čom hovoríš."
Podišla som k nemu a objala ho. "Podľa mňa si v noci rozprával zo sna, Louis. Všetci sme ťa počuli."
"Už je lepšie?" spýtal sa potichu Niall.
Prikývla som. "Áno, ale som hrozne hladná."
"Ideš včas, lebo práve robíme hrianky a čaj s mliekom," zvolala so širokým úsmevom Jane a Harry so Zaynom prikyvovali.
"Fú, to je trochu ťažké jedlo," zamumlala som. "Zostanem len pri suchom rohlíku...Mimochodom, kde je Liam?"
"Ále, dievčenské záležitosti," zacmukal jazykom Zayn.
Vypúlila som naňho oči. "Zayn, čo to vravíš?"
Harry sa zasmial. "Hodina telefonovania s jeho mamou, a priateľkou."
"Óh," usmiala som sa. "Ešte sa musím naučiť váš jazyk."
" Super, tak kedy začnú naše hodiny?" spýtal sa s úsmevom Niall, objal ma cez plece a všetci sme sa zasmiali.
"Dúfam, že čoskoro."

Comment :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | 21. ledna 2012 v 22:35 | Reagovat

moja prvá reakcia po dočítaní?
"ňúúúú to je jaké ňuňu Niall ňuuu.... to je jaké cute ach bože." a rozhadzovanie rukami jak šibnuté 10ročné decko. :D Ale tak zlaté to je. :) a Niall je tam strašne zlatý bože ách ňuňu.. :) nemám slov. :D

2 Melita Melita | 21. ledna 2012 v 23:17 | Reagovat

zatiaľ najmilšia kapitola zo všetkých :) Naill je odvážny a to sa mi páči :) už to má niečo do seba :) len pokračuj :))

3 Narry* Narry* | Web | 22. ledna 2012 v 9:00 | Reagovat

Musím súhlasiť s Pattie ,, To bolo také ňúúúú!" :D Nie ale fakt v dobrom ,  táto kapitola bola celá zlatá a v niektorých okamihoch som myslela že sa strepem z postele od smiechu a v niektorých mi prišlo až smutno ! A Niall bože nemám na neho slov , taký cute a ňuňu a fufu a tiež by som mala prestať lebo si dávam o päť rokov menej jak mám :D :D Proste dokonal ako vždy :) Teším sa na ďalšiu :)

4 Májuš Májuš | Web | 22. ledna 2012 v 15:22 | Reagovat

uáááá, já nevím co říct! úplně dokonalý!!! <3 :D ten Niall, ahhh. takové zlatíčko to je! <3 :D :) A Zayn, Harry a Louis... no comment... :'D honem další dílek, prosíííím! <3 :)

5 Lenka Lenka | 4. října 2012 v 21:12 | Reagovat

Woooow! Ja umriem! :) Nádhera,dokonalosť :) Niall je tam jak anjel♥:D Proste nemám slov:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama