11.kapitola

17. ledna 2012 v 19:42 |  Moments
Prepáčte, že som to nepridala skôr, ale vôbec som nepočítala s tým, že toho bude toľko (učenia). Niektoré známky stále nemáme uzavreté, a je toho naozaj viac než dosť, a teda sa učím stále od štvrtej do siedmej a potom od deviatej si to všetko ešte opakujem takže spať idem až okolo jedenástej...Prečo píšem svoj študijný program?! :D
To bolo len upozornenie, že táto kapitola nie je podľa mojich predstáv, takže vám výnimočne dám možnosť :D Ak by sa omylym nepáčila, ja ju prepíšem, ak bude čas ... Lebo mne sa teda nepáči :D Ale je to na vás :D
A ďakujem za všetky predošlé komenty, fakt to moc znamená :)*


"Hej, pusti ju!" počula som niekoho nahnevane zakričať, a čiernovlasý sa odtiahol. Opito zažmúril do diaľky a potom sa rozosmial a padol na zem. Nemohla som uveriť, čo sa práve stalo a už vôbec nie tomu, že všetci piati chalani stáli zrazu pri mne a ťahali ma do auta.
Celá som sa na tele triasla a bolo mi na zvracanie. Na tvári sa mi zjavili jemné pramienky studeného potu a bola som popolavá v tvári.
Dvere na veľkom čiernom aute sa silno zabuchli, a mňa to zrazu vtiahlo do reality.
"Ježiš, Eileen, si v poriadku?"
"Okamžite dupni na plyn Louis, inak z toho idiota vymlátim dušu!" Niall precedil cez stisnuté zuby.
Namáhavo som preglgla. "Nie, je tam Allie."
Harry sa zamračil. "Kto?"
"Moja najlepšia priateľka!" zvolala som. "Nemôžem ju tam nechať, veď...Preboha, prosím zastavte!"
"Aby ťa opäť napadol?!" zrúkol Niall, čo ma úplne ohromilo. Niall a kričať? Tie dve slová mi jednoducho nejdú dokopy.
Harry s Liamom svojho skoro-brata podporovali. "A svoju sestru si v Londýne mohla nechať? Prečo si odišla? Aby si zachraňovala svoju najlepšiu kamarátku, ktorá ťa ťahá do sračiek?!"
Srdce mi bilo ako keby malo každú sekundu vypovedať prácu, a len ťažko som vstrebávala slová, ktoré mi hučali do hlavy. Prečo sa hnevajú? Veď som len chcela pomôcť kamarátke...
"Eileen, počuješ nás?" spýtal sa Zayn.
Zamračila som sa. Prečo do mňa hučí, keď ho počujem?
V tom som si spomenula, že v Sereninom dome asi neexistuje čistá voda, ale musela som vypiť vodu s niečím, čo mi otupilo zmysli.
"Kde je Jane?" vysúkala som zo seba namáhavo.
"Museli sme ju zobrať domov," povedal jednoducho Harry, sledujúc ma s prižmúrenými očami. Potom to zrejme nevydržal, a opäť sa do mňa pustil. "Pretože si ju tam nechala! Toto bolo od teba nezodpovedné, dievča! Vieš aká bola vydesená, keď si sa neukazovala pekné štyri hodiny? Sľúbila si jej, že sa tam po ňu vrátiš, a dokonca aj nám si sľúbila, že zostaneš na tej party, ale nie, ty si zdrhla, aby si zachr..."
"Stačilo!" zvolala som, s tvárou v dlaniach. "Nevládzem! Prosím ťa na kolenách, už nič nehovor!" zakričala som vrcholne vytočená faktom, že sa neviem poriadne sústrediť. "Teraz nie som pri zmysloch, narev na mňa zajtra!"
Harry vyzeral byť prekvapený mojím náhlym vybuchnutím, a jediný, kto sa snažil uvoľniť atmosféru bol, ako inak, Zayn. "Nehovorila Jane, že ona nezvykáva byť nahnevaná?"
Chalani naňho pozreli a potom naspäť na mňa.
"Nie, kamoš, ja som povedal, že ona ani necekne," ozval sa Louis, ktorý práve zabáčal na moju ulicu.
"Tak si sa asi o trochu pošmykol," podotkol Harry, ako si ma premeriaval.
Niall sedel potichu, ruky zaťaté, až mal snehobiele hánky, ktoré sa teraz krásne vynímali na jeho opálenej pokožke, a Liam ho objímal - zrejme...Neviem prečo.
Jedno som vedela, ak nebudú chlapci ticho, ja sa zbláznim.
"Tak, rezidencia Wattsových!" zvolal natešene Louis, vypol motor a otočil sa k nám dozadu. "Zlato, vyzeráš byť zničená," prihovoril sa mi, a na jeho tvári bol namaľovaný súcitný výraz.
Zdvihla som k nemu uslzenú tvár. "Ďakujem," zašepkala som, horko-ťažko som sa predrala k veľkým dverám dúfajúc, že čo najskôr môžem opustiť toto miesto, ale nevedela som ani za svet otvoriť dvere. Nebola som schopná nájsť kľučku, a keď si Niall - jediný sediaci blízko - uvedomil, s čím sa trápim, nebadane sa usmial (alebo sa mi to zdalo?) a jednoduchým potiahnutím otvoril dvere.
Zostala som chvíľku nechápavo sedieť a zízať naňho. Mala som hlúpe nutkanie ľahnúť si na jeho hruď a tam odpočívať navždy. Pri tej myšlienke ma jemne pošteklili v bruchu motýlie krídla, ale keď som sa uvedomila a zistila, v akej situácii sa momentálne nachádzam, chcela som sa vyvracať.
"To ju necháš len tak ísť?" počula som niekoho neveriacky zašepkať. Niall na to len pokrčil plecami a pokrútil hlavou.
"Ja sa za seba hrozne hanbím," začala som potichu, až sa ku mne všetci naklonili, aby ma počuli. "Vôbec som to takto neplánovala, ale viete, poznanie, že moja kamarátka je v tom stave, v akom som ju našla, ma nenechala len tak si pokojne vychutnávať váš úspech, aj keď som to chcela. Naozaj chcela. Ja absolútne chápem, že som vám zničila hádam najlepší večer vo vašom živote, a aj to pochopím, ak už so mnou nechcete mať nič spoločné, a že ste zo mňa znechutený..."
"Eileen!" zrazu mi do uší tvrdo prenikol dievčenský hlas mojej sestry. Prekvapene som sa pozrela ku vchodovým dverám do nášho domu a v nich bola Jane. Od pouličnej lampy som videla, že jej po lícach stekajú slzy, a v jej tvári sa jasne dalo čítať, že za toto všetko môžem iba ja. Za jej slzy môžem ja, za to, že päť milovaných chalanov je na nesprávnom mieste - pred mojím domom...Ja, ja, ja...
"Nechcete ísť dovnútra?" otočila som sa naspäť ku chalanom, ale nečakala som na odpoveď. Tackavým krokom som sa pobrala k nášmu domu, a keď som vyšla jeden schod, ktorý ma delil od mojej sestry, hodila som sa jej okolo krku. Slzám som opäť nechala voľný priechod, veď aj ony majú právo uzrieť svetlo sveta.
"Ani nevieš...Ako veľmi ma toto všetko mrzí," trhane som jej zavzlykala, na čo som pocítila, že sa jej na tvári roztiahol úsmev.
"Dosť som sa o teba bála," poznamenala. "Ale som rada, že si naspäť."
Od toľkého trhania spodnej pery sa mi pustila malá krv. Oblizla som si ju a pocítila ostrú chuť železa v ústach.
"Poďte ďalej," vyzvala Jane všetkých piatich chlapcov, keď sa so zmätenými tvárami prišuchtali k vchodu.
Zavrela som za nimi dvere, a v obývačke rozsvietila svetlá. "Kde je otec?"
Jane len pokrútila hlavou, a prisunula sa k pohovkám.
Chlapci si posadali, ale Niall zostal stáť a nervózne sa prechádzal sem a ta.
Zhlboka som sa nadýchla. Snažila som sa upriamiť zmysli na danú vec, ale cítila som sa ako po vyhúlení marihuany. Ja viem, nikdy v živote som marišku nehúlila, ale mám pocit, že sa ľudia po tom cítia približne takto.
Znervózňovalo ma Niallove neustále chodenie po obývačke, a ja som sa nevedela prinútiť začať rozprávať.
Louis si to očividne všimol. "Hej, kamoš, neuľahčuješ to," pomaly pokrútil hlavou.
Niall sa náhle zastavil, prekvapene pozrel na Loua a potom na mňa. Ja som automaticky sklopila zrak a snažila sa neočervenieť ako pri každom jeho pohľade.
Keď si Niall konečne sadol a všetky pohľady sa otočili na mňa, nezostávalo mi nič iné, len spustiť poriadne vysvetlenie, prečo som sa musela na takéto mínus ponížiť.
"Ospravedlňujem sa vám..." začala som, a sledovala si topánky. "Ja ani poriadne neviem vyjadriť, ako veľmi mi je to ľúto, lebo - nebudem klamať - hrozne som sa na dnešok tešila, a tak veľmi mi na ňom záležalo, až som sa nechala spacifikovať a nechala sa vymaľovať. Ja viem, hrozný dôvod, no u mňa dosť nezvyčajný...Ja úplne chápem, že teraz sa so mnou ani jeden z vás nebude baviť, ste vrcholne urazení - a máte na to absolútne právo...Ale v poslednej dobe je toho na mňa príliš, a vám, chlapci, sa chcem ospravedlniť aj za to, že som na vás v aute tak vybehla..."
"Hm?" Zamračila sa Jane. "Ako vybehla? Snáď si ich nezmlátila..."
Pretočila som očami, na čo sa chlapci zachechtali. "Harry mi len čistil žalúdok..." Ako som chcela pokračovať, v tom to prišlo. Hrozné kŕče mi začali zvierať brucho, obrovský tlak plnou silou pritlačil moju hruď, a ja som bojovala o ďalšiu hrdosť: nepovracať sa pred najkrajšími chalanmi pod slnkom.
Ruku som si reflexívne priložila k ústam a rozbehla som sa ako o život do najbližšej kúpeľne. Vtrhla som do nej, ale už som nestihla poriadne zavrieť dvere, zvalila som sa k záchodu a vyprázdnila som svoje celodenné zásoby.
"Eileen, si v poriadku?" Janenin hlas sa rozliehal v kúpeľni, ale ja som len bezmocne ležala a predýchavala, čo sa práve stalo. Nenávidela som vracanie, bolo to také odporné!
Sťažka som sa vyšuchtala na nohy, podišla ku kohútiku a pustila studenú vodu. Vypláchla som si ústa, a potom pozrela na Jane. Vystrašene na mňa pozerala, aj s otáznikmi v očiach.
"Mala by si si ísť ľahnúť, nie si v poriadku," ozval sa Louis, a opatrne ma pohladil po ruke.
"Musím vám to vysvetliť," začala som, ale Harry ma prerušil. "Ako si už povedala, až zajtra si to vyjasníme."
Slabo som sa usmiala, a v bruchu som cítila, že sa toto ešte neskončilo. "Už je neskoro, zostaňte spať tu," vyliezlo zrazu zo mňa, ale bola som príliš otupená, aby som si dávala pozor na svoj drzý jazyk.
Zayn sa zasmial. "Tak to aby sme sa už prezliekli do pyžám."
Jane sa potmehútsky usmiala. "Otec má dosť veľké číslo."
Polnoc
Jane POV
"To si robíš srandu? Už zase?" Pošúchal si krk Niall, ako sme obaja čakali pred kúpeľňou.
Všetci sme už spali, ale Eileen tento malý vírus neopúšťal.
"Čo vypila?! Určite za to môže ten poondiaty debil..." začal Niall nadávať, ale prerušila som ho: "Kto?"
Nall si zhlboka vzdychol a hlavou sa oprel o stenu. "Mohol by som rovno povedať, že sme mali šťastie, keď sme tam dorazili. Ten ..." zaťal zuby. "Hajzel ju..."
Sťažka som preglgla. Nechcela som myslieť na to najhoršie skôr, než som to nevedela.
"Začal ju jednoducho surovo bozkávať. Myslím, že chcela odísť, ale on ju nepustil."
Vydýchla som si. "Och, takže to nie je až také hrozné."
Niall zdvihol hlavu a zhrozene na mňa pozrel. "Že nie? Veď dobre, že jej nezhltol celú tvár!"
V tom sa otvorili dvere z kúpeľne a vyšla snehobiela Eileen, skoro priesvitná.
"Už je ti lepšie?" podišiel k nej Niall a jemne ju chytil za ruku.
Eileen mu ju stisla. "To je také ponižujúce."
Usmiala som sa. "Tak toto je študentský život, zlato."
Keďže mi ani jeden z nich nevenoval pozornosť (aké priateľské!) rozhodla som sa, že pôjdem naspäť do izby a tam počkám. Ľahnúť by som si bez pomoci aj tak nevedela.
Potichu som za sebou zavrela dvere, a chcela som si premietnuť, čo sa práve teraz odohralo. Je naozaj možné, že Niall a Eileen...Spolu?
Jemne som pokrútila hlavou, aby som vypustila myšlienky, ktoré sa ma netýkali. Ale aj keby to tak náhodou bolo, tešila by som sa. Veď, pre pána, hovoríme tu o Niallovi Horanovi! Z One Direction!
A... Moment... Skupina One Driection práve prespáva u nás...Prisahám, ak sa teraz zobudím z tohto nádherného sna, spácham samovraždu.

Prosím, oboznámte ma s vašimi názormi, ďakujem :D
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Narry* Narry* | Web | 17. ledna 2012 v 20:40 | Reagovat

Kým nezabudnem tak z tej poslednej vety som skoro zinfarktovala :D som mala presne desať minútový smiech :DD Niall aký wrr nahnevaný :D :D Ale strašné ňuňu :) Božéé toto je to najlepšie čo som kedy čítala ( myslím celú story , nie túto konkrétnu časť )Proste fakt krásne , máš talent úplne ti ho závidím dievča :) Ani nevieš ako sa teším na pokračovanie ... :))

2 Májuš Májuš | Web | 17. ledna 2012 v 20:44 | Reagovat

Náhodou moc pěkný dílek! :) Líbí se mi. :D :) Jenom chudák Eileen. Je mi jí líto. :) Honem další, prosíííím! :)

3 Pattie Pattie | 18. ledna 2012 v 22:53 | Reagovat

Echúďa Eileen... :( ennávidím grcanie minimálen tak ako ona... nepríjemné, nechutné. A Niall jaký zlatý ňuu. :) bože! áá to je cutee. :)
a tá poslednáá veta ma zabila. :DD "Prisahám, ak sa teraz zobudím z tohto nádherného sna, spácham samovraždu." :DD toto je tak dokonalá veta. :DD aj ja to chcem povedať raz. :DD

4 Melita Melita | 19. ledna 2012 v 22:31 | Reagovat

to by bola grcka, keby bola voňavá, farebná a ešte by sa na nás usmievala, čo ? :) inak, som zomrela keď sa Louis prihovoril Eileen, že : Zlato :) no bolo to minimálne krásne :))
btw, Narry totálne vystihla moje nadšenie z Nailla :) ňuňu :))

5 Lenka Lenka | 4. října 2012 v 20:50 | Reagovat

nádherné,to jak sa Niall o ňu bál♥:D moc to prežívam:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama