10.kapitola

13. ledna 2012 v 22:32 |  Moments
Táák a je tu aj k tomuto pokračovanie :) Som veľmi rada, že sa pýtate, kedy sem pridám kapitoly k tomuto príbehu :) Veľmi si to cením :) A prepáčte, že je to tak neskoro, ale doteraz som to písala :D


Jane POV
Keď Eileen odbehla, viac som sa na One Direction sústrediť nevedela. Bola som veľmi vyplašená, nevedela som, čo mám robiť. V prvom rade som sa bála o Eileen, lebo ako poznám moju sestru, je nepozorná a do všetkého sa pustí bezhlavo. Vedela som (aj keď mi to na rovinu nepovedala), že sa na toto dosť dlho tešila, a nevšimnúť si ju a Nialla bolo nemožné.
Na druhú stranu som sa bála, že sa nebudem mať ako dostať domov. Prespať v hoteli som si nemohla dovoliť, a ísť s busom by bolo v mojom prípade nebezpečné. Jednoducho tieto hlúpe nevýhody byť invalidkou.
Svoje pocity som sa snažila zamaskovať bezstarostným pohľadom na chlapcov, ktorí vyzerali maximálne spokojne, aj keď si všimli, že Eileen zmizla. Preto som sa tvárila, ako keby bežala na záchod, a nie zachrániť svoju kamarátku pred jej vlastnou nezodpovednosťou.
Tak perfektne sme sa na túto príležitosť s Eileen pripravili, a teraz sa to takto pokazí. Cítila som hroznú a ťažkú vinu na srdci, akoby to všetko mala byť moja chyba. Ale kebyže niet mojej choroby, nič z tohto by sa nestalo, a ja by som tu teraz nesedela a nevyťahovala svoje najlepšie herecké skúsenosti, aké som stihla nabrať za posledných pár rokov.
Dievčat sa veľmi (ale veľmi) pomaly míňalo, až som začínala byť poriadne unavená, a tak som sa rozhodla poobzerať sa po obchodnom centre, a nájsť nejaký bufet, kde by predávali extra silnú kávu.
Na úplnom konci som našla café bar, kde som si kúpila viedeňskú kávu, a prisadla si k voľnému stolu. Keďže sa na tomto mieste odohrávala veľká udalosť, väčšina ľudí bola momentálne pri CD-shope a nie v tejto kaviarni, čo ma nehorázne uspokojovalo. Bola som taká nervózna, až som si myslela, že začnem klopkať nohou o zem, ale to by sa musel stať zázrak.
Minúty pomaly plynuli, ja som sa snažila čo najpomalšie piť kávu, aby som zabila čo najviac času, a čakala som na nejaké známky kontaktu.
Eileen POV
Strmé schody na buse som brala po dvoch, až sa moje conversky dotkli bristolského asfaltu.
Utekala som ako mi nohy stačili, pretože moja matikárka nebývala ďaleko od autobusovej stanice.
Čo nevidieť som bola na tej ulici, a rozpoznať Serenin dom vôbec nebolo ťažké. Z toho jediného domu sa ozývala ohlušujúca hudba a výkriky a pišťania teenagerov.
Zaťala som päste, a zabúchala som ňou po vchodových dverách. Dosť som pochybovala, že niekto to počul, a už keď som sa zberala na odchod, že nájdem inú cestu, mi otvorila vysoká, štíhla blondýnka a držala v ruke pohár s červenou tekutinou. V duchu som nad tým prevrátila oči.
"Ahoj, je tu Allie?" vybalila som na ňu, netrpezlivo čakajúc na odpoveď.
"A - hik - ty si kto?"
"Eileen, tak ma vpusti dnu," zamumlala som otrávene, a pretisla som sa popri nej do domu.
Vôbec mi nezáležalo, či to bolo slušné alebo nie. Išlo o princíp. Bola som nehorázne nahnevaná na seba a na Allie. Ako mi to mohla urobiť? A Jane? Potajomky som sa tešila na dnešok, a ani vo sne by mi nenapadlo, že skončí práve tu na tomto mieste, a v tejto situácii.
Všade boli omnoho starší chalani a dievčatá, a ja som hľadala tú najmladšiu a najnezvyklejšie opitú. Každý možný človek na tejto party mi dýchal do tváre, a mňa napínalo od prehnaného alkoholu. No jasné, napodobňovať americké party - to je také čisto anglické. Veď my nemáme vlastný štýl...
"Eileen? A kde si nechala ostatných?" Niekto ma potiahol za rukáv, a ja som sa prudko otočila, aby som sa v prípade nevyhnutnosti bránila.
"Allie!" zrevala som vrcholne vytočená (čo je u mňa obrovský nezvyk). "Kde v pekle si bola?! Ako si si mohla myslieť, že to tu bude skvelé, keď si totálne na mol?!" vypľula som jej milión otázok do vymletej tváre, a ona sa len zaksichtila.
"Kde si nechala chlapcov?"
"Akých chlapcov? Spamätaj sa, ideme domov!" zvolala som, a hrubo ju schmatla za lakeť. Ťahajúc ju čo najskôr von, som sa zrazu o niečo potkla a padla som na zadok.
Všetci na okolo sa začali rehotať, a mne bolo zrazu príliš horúco. No jasné, to mám preto, lebo strkám nos do niečoho, do čoho nemám! Nemala som nikam chodiť...Dobre ti tak, Eileen, svätyňa.
"Hups," zachechtala sa Allie, a podala mi ruku na pomoc. Prijala som ju, lenže Allie bola na míle ďaleko od zmysloch a sile svalov, a tak padla vedľa mňa.
Toto len rozprúdilo ostatných ľudí, aby si z nás začali robiť posmešky. Dokonale som to ignorovala, a robila som sa, že mi je na zemi dobre, až kým ku nám nepodišiel vysoký, čiernovlasý chlapec, a nepodal mi priateľsky ruku.
S hlbokým vzdychnutím som ju prijala, a on ma svižne vytiahol zo zeme, a pritlačil k sebe na hruď. Automaticky som sa chcela odtiahnuť, ale on ma oblapil okolo pásu, a nepúšťal ma.
"Hm, dík, už som v pohode," zamumlala som mračiac sa na neho.
"Nezdáš sa," zasmial sa, a k ústam si priložil pohár. Napil sa piva, a potom sa na mňa zahľadel.
"Si mi povedomá," skonštatoval nakoniec.
"Možno chodíme na tú istú školu," povedala som, snažiac sa mu opatrne vytrhnúť.
"Ako sa voláš?" spýtal sa ma, pevnejšie ma stisnúc.
Srdce mi vyľakane poskočilo. "Nič ťa do toho," odsekla som, a pevne so sebou trhla, aby som sa konečne vyslobodila z jeho silného zovretia.
Ignorovala som jeho nahnevaný výraz a otočila sa k Allie, ktorá ešte stále sedela na zemi, a priblblo sa smiala a pri tom popíjala víno.
Podišla som k nej, pohár jej vytrhla z ruky a položila ho na najbližší stolček. Schmatla som ju pod pazuchy a horko-ťažko ju vytiahla na trasľavé nohy.
"Ideme domov, ihneď," zavelila som, keď sa na mňa spýtavo zahľadela.
"N-nie!" zaprotestovala, ale nebránila sa. Opatrne som sa s ňou prebojovala až ku vchodovým dverám cítiac sa víťazoslávne, že som prekonala túto odpornú party a že sa môžem vrátiť do Londýna skôr, než som si myslela, ale ten čiernovlasý chlapec sa mi postavil presne do cesty, ako som sa načahovala za kľučkou na vchodových dverách.
"Už ideš?" spýtal sa, a prekrížil si pri tom ruky na prsiach.
Nahodila som kyslí výraz. "Áno, tak láskavo uhni."
"Prečo by som to robil? Chcem, aby si zostala."
Pretočila som očami a potichu zamumlala: "Och, Bože, to si zo mňa robíš srandu, že mi takéhoto debila podstrčíš?"
"Prečo si so mnou nedáš drink a neprehovoríme si?"
Zamračila som sa. "Už som ti povedala, že idem preč," povedala som a otočila sa, že vyvediem Allie, ale tej zrazu niekde nebolo. Panika prebehla celým mojím telom ako nečakaný hrom počas obrovskej tropickej búrky. Zalial ma studený pot, a opäť som sa zahľadela na preplnený dom. Nemala som šancu, aby som ju v tej hroznej tlačenici našla.
Jane POV
"Boli ste úžasní!" zvolala som so širokým úsmevom, keď chalani skončili.
Vrátila som sa len pred pár minútami, takže piť hodinu jednu kávu sa celkom oplatilo.
"Chalani, naša prvá autogramiáda nášho prvého albumu," zvolal hrdo Liam, a chalani si vymenili obrovské objatie.
Bola som taká rada, že už nie som sama, až to ani možné nebolo. A plus k tomu vidieť týchto päť šťastných tvárí mi pripadalo ako bonus.
"Kde je Eileen?" spýtal sa Niall, keď pustil Zayna a Harryho. Líca mal jemne ružové a oči plné očakávania.
Srdce mi pokleslo. "Hm, ona sa hneď vráti."
Harry sa zamračil. "Odišla už pred peknými dvoma hodinami."
"Troma," opravil ho Niall a prebehol si rukou po strapatých vlasoch.
"Hm, tak ideme na tú afterparty?" spýtala som sa, aby som zmenila tému. Ak by Eileen náhodou dorazila skôr do Londýna, a my by sme tu neboli, tak by mi určite zavolala, takže to bol najmenší problém. "A kde vlastne je? A nie ste unavení?"
Zayn sa zasmial. "Ja mám energiu za všetkých piatich."
Zaynove oči doslova žiarili a jeho krásne dlhé mihalnice tomu dodávali stokrát krajšie čaro, čo vo mne vzbudzovalo očarenie. "No jasné! Je čas oslavovať."
"Tak poďme," zvolal Harry a všetci sme sa teda pobrali zadným vchodom von na ľadový novembrový vzduch. Neviem prečo, ale hneď, ako sa studený vánok dostal pod moje tričko a nohavice, a milióny malých nožíkov sa zabodávali do mojej kože, mi priniesli zlú predtuchu.
Na sekundu som zastavila, a snažila sa predýchať náhle negatívne myslenie, a keď som sa ako-tak prekonala, pokračovala som za chalanmi.
Niall ma počkal. "Kam išla?"
"Hm, kto?" robila som sa na "nevzdelanú".
"Vieš veľmi dobre, Jane. Prečo tak náhle odišla? Sľúbila, že tu bude."
Oblizla som si pery. "Nerob si starosti, Niall. Ona príde..."
"To dúfam. Je už pomerne neskoro, dúfam, že sa jej nič nestane."
Liam a Harry sa otočili. "Kamoš, keby bol problém, Eileen by už zavolala, nie?" otočili sa ku mne s otázkou v očiach.
Zhlboka som sa nadýchla. "No jasné. Čo ju nepoznáš? Nedramatizuje ako ja," odpovedala som, aj keď vnútri v sebe som mala inú odpoveď. Ja som sama veľmi dobre vedela, že Eileen sa nikdy nenahnevá a keby bola v problémoch, popasovala by sa s nimi sama, až kým by nebola úplne bezvládna.
"Tak to ju potom ešte nepoznáš," povedal Louis, ktorý sa zrazu objavil. "Ona ani len necekne."
Zasmiala som sa. "Astronomický rozdiel, Louis."
Ukázal na mňa ukazovákom a pri tom žmurkol. "To si píš. A čo si myslíš o tejto autogramiáde? Eileen to celé režírovala."
Zakašľala som. "Ona to celé režírovala?! To ako vážne?"
Louis prikývol s úsmevom a Niall sa zasmial. "Kebyže vidíš jej tvár, keď sme sa jej opýtali na názor o prebiehaní toho celého."
Zamyslene som prikývla. "To kebyže vidím..."
Eileen POV
Hrozne sa mi točila hlava, a keď som vytiahla svoj mobil, aby som zavolala svojej sestre, nevedela som prečítať vôbec nič. Bolo mi na vracanie, a len veľmi matne som si uvedomovala, že vedľa mňa spí čiernovlasý chalan, ktorého meno vôbec neviem.
Keď som sa napila vody, všetko bolo fajn, a len som sa snažila čo najrýchlejšie prežiť svoju prítomnosť na tej party, len aby čiernovlásko dal pokoj.
Odvtedy mi je takto na nič. Allie som vôbec nikde nenašla, a keď som sa chcela vytackať von na čerstvý vzduch, vždy sa mi postavil do cesty tento hňup. Obchytkával ma ale ja som ho vždy odstrčila.
Hodiny ukazovali 22:53 a ja som začínala byť zúfalá. Chcela som ísť domov, a skryť sa pod perinku, ale musela som sa vrátiť po Jane do Londýna.
Žmúrila som oči na display, keď som videla rozmazane meno podobné niečomu ako Jane. Rýchlo som stlačila vytáčať, a keď som sa poobzerala okolo seba a všimla si, že ten chalan nie je na blízku, začínala som sa tisnúť pomedzi veľký húf ľudí, ktorý na mňa prekvapene pozerali.
Už som opäť stála pri vchodových dverách, a tentoraz sa mi ich aj podarilo otvoriť a vykĺznuť von, mobil som si silno držala pri uchu a modlila sa, nech za mnou nikto nejde. Počula som na konci ulice zabočiť nejaké auto, a aj som premýšľala, že mu skočím do cesty, len nech ma zoberú naspäť do Londýna, ale čiernovlasý chlapec sa ako na zavolanie dostal ku mne, schytil ma surovo za pás, otočil k sebe a cez zaťaté zuby zamumlal: "Ešte sme sa nerozlúčili!" A začal ma bozkávať. Jazyk mi vopchal do úst, až ma naplo, a v ústach som mala hroznú pachuť alkoholu, keď to auto zrazu ostro zabrzdilo a z neho vyskočilo päť nahnevaných chalanov.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Májuš Májuš | Web | 13. ledna 2012 v 23:09 | Reagovat

takhle to utnout, že se nestydíš! :D Honem další, napínavý to je! :D :) Dokonalýýý! :)

2 Pattie Pattie | 13. ledna 2012 v 23:23 | Reagovat

nič v zlom ale tebe hrbae... takto to ukončiť? no ty si neni normálna... brutálne, úžastné nevim čo všetko.. ako vždy... :) super.. :)

3 Narry* Narry* | Web | 13. ledna 2012 v 23:30 | Reagovat

Akože morééé ten koniec to čo ? Ja chcem pokračovanie šak toto néé !! Nezaspím od zvedavosti :D Inak pekné pletky metky :) Akože toho černo vlasého chalana tak to som ani len nečakala :D Parádna časť  strašne pútavý dej . A tej pusy prvej medzi "niekym" konečne sa nedočkáme už ? :D :D :D Krásna kapitola , fakt sa neviem dočkaj pokračovania , máš proste talent :)

4 Sisi Sisi | 14. ledna 2012 v 8:34 | Reagovat

Veľmi sa mi páči ako t to viešodseknúť v tom najlepšom. :D
  Super

5 Sim:-* Sim:-* | 14. ledna 2012 v 20:31 | Reagovat

Já prostě tudle povídku Miluju!!:D..A tak to to ukončit?Že se nestydíš!:DDD..Honem další je to napívaví jak..jak ja nevím co!?!:DD Noo prostě rychle další!:DDD

6 Melita Melita | 15. ledna 2012 v 19:55 | Reagovat

wtf ?! :D to čo je toto ? :D dávam ti bojovú úlohu : ako ďalšiu napíšeš Moments :) aj DM2 mám rada ale to je nehorázne takto to ukončiť :D už si predstavujem Nialla, muhaha :D ale aký je starostlivý, móój zlatý :)) dúfam, že túto poviedku len tak rýchlo neukončíš :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama