Bojový večer

3. prosince 2011 v 21:35 |  Jednorázové poviedky
:D Toto som našla v počítači, už je to trochu staré ale ak to mám už napísané, tak to zverejním :D Je to moc krátke a pointa je ... ani sama neviem :D Veď si vytvorte vlastný názor :D Ale uznávam, že to za veľa nestojí, ale comment aj tak prosím zanechjate ;)



Vracala som sa domov z dlhšej prechádzky, keď som začula z nášho bytu trieskanie.

Smutne som si vzdychla. Už sa opäť hádajú. Už bolo načase, veď sa dva dni nepovadili.

Snažila som sa ísť čo najpomalšie, aby som sa vyhla kričaniu, ale keď som zastavila pred naším bytom, nič som nepočula. S domnienkou, že to boli asi susedia, som otvárala dvere do bytu. Vstupnú malú izbu tlmene osvetľovalo svetlo, ktoré dopadalo z obývačky, kde sedeli obaja moji rodičia a s úsmevom na tvári pozerali predpoveď počasia v podaní Juraja Mokrého. Podľa slov, ktoré ku mne doľahli som usúdila, že opäť preplieta jedno s druhým. Musela som sa usmiať.

Pozdravila som sa rodičom, aby vedeli, že som prišla načas domov a pobrala som sa do kúpeľne, kde som si poriadne umyla ruky a opláchla vlažnou vodou tvár.

Keď som si utierala suchým uterákom tvár, počula som, ako niekto zažal svetlo v hale.

"Chyť ju!" zvolala zrazu mama.

"Áá, už ju skoro mám!" pišťal otec.

"Nooo, tam je! Počkaj!" Počula som silné tlesknutie rukami a nasledovne víťazoslávne zvolanie: "Mám ju!"

S prekvapením na tvári som vyšla z kúpeľne, aby som sa pozrela, čo sa to deje.

Rodičia chytali mole. Stále jeden z nich vykrikoval: Mám ju. A tu je ďalšia a tu ďalšia! Atď...

Radšej som sa nezúčastňovala masívneho vyvražďovania molí v našom byte (asi by som mala, ak si ešte chcem obliecť na seba niečo) a pobrala som sa do detskej izby, aby som si dala pohodlné domáce oblečenie, keď v tom okolo mňa preletela moľa.

"Aj tu je jedna!" skríkla som a začala skackať do vzduchu, aby som ju chytila.

Obaja rodičia sa vrútili do izby, otec s mopom a mama s takým špeciálnym lepiacim papierom pre hmyz.

"Ja som už chytila päť!" natešene povedala mama.

"Ja som chytil tri," povedal hrdo otec.

"Nie, Dušan, ty si chytil len jednu! Aha, ja tu mám ešte tri živé a teraz som chytila dve."

"Ja som stále nechytila ani jednu a žijem," usmiala som sa na nich.

Nakoniec sa mi podarilo chytiť aj tú poslednú nezbednú molu. Dúfam, že už ich u nás nikdy viac neuvidím, inak si v izbe zasadím levandule.

COMMENT :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | 6. prosince 2011 v 17:02 | Reagovat

náhodou, aj som sa zasmiala. :) dobré to je. :) také síce bez pointné, ale taký je život. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama