4.kapitola

21. prosince 2011 v 20:01 |  Moments




Pomaly ubehol týždeň od autogramiády One Direction, až som časom mala pocit, že všetko zastalo. V škole to bola doslova krutárňa, hlavne keď ma čakali testy z matematiky, keďže tú som chcela študovať ďalej.

Keď som prišla domov, vôbec nič som nestíhala, za Jane ísť do nemocnice už vôbec nie. Do Londýna som chodila každý utorok a piatok, niekedy som aj soboty musela brať, čo síce nebolo najlepšie (kvôli výhovorkám pre otca) ale aspoň som dostala peniaze za nadčasy.

Janenin stav sa veľmi nezhoršil - vďaka Bohu - ale ani nezlepšil. Doktor si ju chce nechať ešte na týždeň doma, a ak sa dovtedy nič neprihodí, všetko by malo byť v poriadku, a konečne by mohla ísť domov.

V jeden upršaný deň, keď nám v škole odpadli posledné dve hodiny, som rýchlo využila situáciu a šla za Jane do nemocnice. Vyzerala omnoho lepšie, farbu pleti mala viacej ľudskú a oči žiarivejšie.

Ako vždy, sadla som si k nej a bavili sme sa o rôznych záležitostiach, no väčšinou sme riešili tému chlapci. Vždy zo mňa ťahala, kto sa mi páči a podobne a ja som zase z nej ťahala, s kým chodila ešte pred nešťastím. Doteraz mi to nepovedala, tak už je najvyšší čas.

Jane sa začala rehotať. "Ále, ono to celé bolo vlastne úplne nevinné..."

Nadvihla som obočie. "Nevinné, hej? Vysvetli mi, prosím ťa, čo pre teba znamená "nevinné"."

Jane sa chichotala a bola úplne červená v tvári. "Tak fajn. Keď som raz išla domov, dobehol ma taký hrozne milý chlapec, volal sa Mike a..."

Počuli sme zaklopanie na otvorené dvere, a každý v izbe zbystril pozornosť. V hlave sa mi vynorili otázniky, prečo niekto klope, keď jasne vidí, že sú dvere otvorené a sú návštevné hodiny - síce je 12 hodín (teda úplne prázdno všade) ale aj tak. Logika!

"Nevyrušujeme?" spýtal sa hlboký chalanský hlas a následne dotyčný vstúpil.

Dievča, ktoré ležalo pri stene si chytilo ohromene ústa a vypliešťala oči na Liama z One Direction.

Najprv sa mi premietalo hlavou, že aká som hlúpa, že sa mi už aj s nimi zdá. Síce som pár dní po stretnutí s nimi mala sny, kde vždy niečo robili, ale potom to opadlo a teraz, voilá.

Za Liamom postupne vchádzali ostatní členovia kapely, a v izbe nastal obrovský rozruch.

Dve dievčatá, ktoré boli najbližšie ku dverám potichu pišťali a nechceli uveriť vlastným očiam.

Jane vedľa mňa skoro, pardon za výraz: skapíňala od šťastia.

Vo veľmi nepríjemnom stisnutí ruky som sa snažila zachovať neutrálnu tvár a potichu šepkala Jane, aby mi ju pustila, aby som nevyzerala ako grázel.

"Oni...Oni...Oni...Oni...To sú...ONI!"

Prikývla som. "Áno, Jane, sú to oni, len mi tú ruku už pusti!" precedila pomedzi stisnuté zuby.

"Ale...Ja...NEVERÍM!" Ešte silnejšie mi ju stisla.

Potichu som zastonala od bolesti a tvár som radšej sklonila. Tým pádom sa mi vlasy vhupli dopredu a zakryli tvár. Vtedy som bola vďačná, že mám dlhšie vlasy.

Počula som, ako sa chlapci milo a láskavo správali k dievčatám, až mi srdce praskalo. Nechcelo sa mi veriť, že práve teraz sem prišli!

V hlave som horlivo hľadala nejaké možnosti, ako uniknúť srdcovému záchvatu, ktorý mal opäť nastať, ale, bohužiaľ, neúspešne.

"A čo také ľúbiš robiť?" spýtal sa Harry s úsmevom jedného dievčaťa.

"Panebože," šepkala si Jane. "Čo ak sa to aj mňa spýtajú, a ja nebudem vedieť odpovedať?"

Nechápavo som na ňu zdvihla pohľad. "Nemusíš to preháňať, Jane. To je ich práca, aby chodili po nemocniciach, kvôli charitám, vieš?"

Pomyslela som si, že nemá cenu sa schovávať za vlasmi (aké primitívne!) a tak som si ich zastrčila za ucho a upokojovala Jane.

"Hlavne sa ukludni, lebo budem musieť zavolať sestričku, kvôli zvýšenému pulzu," zamumlala som, aj keď som veľmi dobre vedela, že oproti Jane je to bezpredmetný argument.

"Ja nechcem, aby odišli," šepkala si, stále s vypúlenými očami.

Prižmúrila som oči a nechápavo som sa spýtala: "Nevysušia sa ti oči, ak budeš takto zízať? Ak sa ti už nevysušili," dodala som.

Jane pozrela na mňa, ako keby si prvýkrát všimla, že tam som s ňou. "Prečo by sa mali?"

Plesla som sa jemne po čele, keď k nám pristúpil Zayn. "Hej," pozdravil s úškrnom a prežúval pri tom žuvačku. "Ja som Zayn."

Jane mala zuby zakvačené do spodnej pery a rýchlo prikývla.

"Tak, ako to ide?" spýtal sa a potom si aj mňa všimol.

Srdce mi poskočilo, až som mala pocit, že mi zatemní mozog.

"Už lepšie," odpovedala trasľavým hlasom Jane.

"Čo ti je? Teda, hm, akú máš chorobu?" spýtal sa a sadol si na kraj postele, čím sa Jane zvýšil pulz minimálne o ďalšiu stovku.

"Ja mám..." odmlčala sa a zrazu som jej videla na tvári absolútnu sústredenosť a premýšľanie.

Potom sa s vystrašeným pohľadom pozrela na Zayna. "Ja...ja neviem," zašepkala.

Zaťala som zuby, aby som zabránila tvorbe sĺz, ktoré sa chceli vydrať von, ale veľmi ťažko.

Zayn vyzeral byť zmätený a v tvári trochu červený, keď v tom k nám prišli aj ostatný chlapci.

"Ahoj," pozdravili naraz. "Ako sa volá toto krásne dievča?" spýtal sa so širokým úsmevom Louis, a mierne sa nahol nad posteľ s rukami vo vreckách.

"Jane," odpovedala sestra, ktorá bola vystrašená.

"Čo sa ti stalo, Jane, že si takto rozrušená? My nehryzieme," povedal Harry, ktorý si prisadol z druhej strany na kraj postele a vtom si ma všimol, ako sedím na stoličke pri Jane.

Na sekundu sa nám stretli pohľady, ale ja som ho okamžite odtrhla a sledovala svoju sestru.

Jane preglgla. "Ja sa vás nebojím. Milujem vaše pesničky. A moja dobrá sestra mi pred dvoma týždňami doniesla vaše podpisy," povedala teraz už v pohode, a vytiahla papier s podpismi.

Liam ho chytil do ruky a na moje prekvapenie zvolal: "Toto si pamätám! Jedno dievča bolo tam s menom Jane. To si nebola ty? Dosť sa podobáš..."

Niall mu skočil do reči (konečne som mala možnosť počuť naživo jeho ostrý írsky prízvuk) : "Ale to si nemôžeš pamätať, ako vyzerala. Náhodou tuto Jane urazíš."

Musela som sa pousmiať, ako "rozumne" konštatoval.

"Nie, nie," Jane pokývala hlavou. "Veď ona je tu pri mne," zasmiala sa ukazujúc na mňa.

Všetkých päť párov očí sa uprelo na mňa, a Liam tleskol. "Áno, presne tak vyzerala."

"Takže, ty si nám povedala, že sa voláš Jane, len aby si svojej sestre doniesla naše podpisy s jej menom?" spýtal sa Louis so záujmom v tvári.

Len som prikývla a cítila, ako nehorázne sa červenám.

Louis chápavo prikyvoval. "To je od teba veľmi pekné. Teba si pamätám, lebo ako jediná si sa neusmievala, nepišťala, nechcela po nás objatie, nepýtala si sa nás, či si ťa vezmeme za manželku..."

Chalani sa zasmiali aj spolu s Jane, ktorá to ihneď okomentovala: "Eileen sa nesmiala? To je neuveriteľné!"

Prosíííím, nech prestanú o mne hovoriť!

"Eileen?" spýtal sa Harry. "Tak sa voláš?" Otočil sa ku mne.

Preglgla som. "Áno."

"Ona prehovorila!" zaskočene zašepkal Zayn, na čom sa ešte aj ostatné dievčatá zachichúňali.

"No, pravda, veľa sme toho od nej nepočuli," priznal Liam.

Hlúpo som sa usmiala a už mi bolo na odpadnutie z toľkého tepla.

"Čo je vlastne Jane?" spýtal sa Niall, ktorý sa mi pozeral priamo do očí.

Musela som vstať a nejako sa vyteperiť z tej tlačenice a až vtedy odpovedať.

"Ochrnula na dolné končatiny." Ruky som mala prekrížené na prsiach a pozerala som von oknom. Videla som rozmazane kvôli slzám, ktoré sa mi kotúľali...Jedna za druhou...

Nikto nič nepovedal. Zostalo úplné ticho.

"To je nám veľmi ľúto," povedal nakoniec Harry.

To zrejme nemal povedať, lebo mne sa neovládateľne začali natriasať ramená v hrozných vzlykoch.

Počula som, ako aj Jane potiahla nosom.

Ježiš, čo tu robíme scény pred touto kapelou?! Chudáci, určite nevedia, čo majú robiť...

Rýchlo som si utrela slzy. "Prepáčte mi, ja som sa nejako nevedela ovládnuť."

"Neospravedlňuj sa, my to úplne chápeme," ozval sa so súcitným výrazom Liam.

"Už sa to viac nezopakuje," usmiala som sa.

"Ak bude nejaké nabudúce," zahundrala Jane.

Louis na ňu pozrel s výrazom: o čom to trepeš? "Akože ak bude? Jasné, že bude! O tom ani nepohybuj!" usmial sa a pohladil ju, na čo sa Jane smutne usmiala.

Vtom vošiel do izby fotograf, ktorý vyzeral ako pravý teploš. "No chlapci, šup-šup, ide sa fotiť!"

Všetci sa ihneď dali do rôznych póz a ja som sa s Jane s úsmevom prizerala.

Potom došla na rad Jane, a na chalanoch bolo vidieť, že sa poriadne odreagovali a chceli, aby si to Jane tiež užila tak, ako oni. Ja som sa opierala o parapetu pri okne, kde mala Jane posteľ, keď ma zrazu Niall schmatol za ruku a vtiahol ma do záberu. Potom som už len počula cvaknutie a fotka bola na svete.

"Perfektné!" fotograf ukázal vztýčený palec a potom s tanečným krokom opustil izbu.

"Chalani, najvyšší čas ísť!" zavolala jedna staršia žena, ako prechádzala okolo našej izby.

Harry posmutnel. "No, tak sme veľmi radi, že sme vás mohli poznať, určite sa ešte stretneme," žmurkol na Jane, ktorú to veľmi potešilo.

Nechcela som, aby odišli, ale sú to vychádzajúce hviezdy, ktoré majú toho na práci viac než dosť, a tak mi nič iné neostávalo, len to akceptovať a usmiať sa na rozlúčku.

"Hore hlavu," zašepkal mi Louis, keď odchádzali.

Niall odchádzal ako posledný a keď sa odzdravil s Jane, zastavil sa pri mne, usmial sa na mňa a daroval mi "medvedie" objatie. Zostala som len v šoku, a cítila sa fakt dobre.

"Drž sa," povedal mi a potľapkal ma po pleci. Potom odišiel.

Ja som len zostala nemo stáť a prijímala fakt, čo sa práve stalo.

"Eileen, si okej?" spýtala sa ma so žiarivým úsmevom Jane.

Pozrela som na ňu, stále mimo a pomaly prikývla. "Áno, len to predýchavam."

Jane sa na to začala rehotať a k nej sa pridali aj ostatné dievčatá.

Ja som tuho objala Jane a tešila som sa, že sa s nimi aj ona stretla naživo.

"Už budem musieť ísť," zamumlala som Jane do ucha.

"Fakt? Veď si tu ani poriadne nebola."

Zasmiala som sa. "Bola som tu, len si si ma pri toľkých krásavcoch nejako nevšimla."

"Vidíš? Na tom niečo bude," pousmiala sa. "Idem si to zapísať do denníčku."

"Okej, dávaj si na seba pozor."

Len prikývla a už aj sa nahýňala po zelený denník, ktorý mala na stolíku pri posteli.

"Baby, naozaj na ňu dávajte pozor," povedala som ostatným dievčatám, ktoré s úsmevom prikývli.

Pomaly som sa poberala po chodbe, keď oproti mne bežala nejaká osoba. Najprv som si myslela, že je to nejaký rodič, ktorý beží na návštevu svojho dieťatka, ale ako sa tá osoba približovala, spoznala som postavu Harryho.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | 21. prosince 2011 v 20:50 | Reagovat

juuu. :)) krásne. :))) ňuňu to je jaké zlaté od nich :)))

2 Melita Melita | 21. prosince 2011 v 23:36 | Reagovat

super kapitola :) palec hore, vážne :) som zvedavá koho ku komu priradíš :D :)

3 Narry* Narry* | Web | 22. prosince 2011 v 18:43 | Reagovat

Perfektná časť :) Som zvedavá čo chcel Harry a tak tiež ma zaujíma kto s kým nakoniec skončí :D

4 Sim:-* Sim:-* | 23. prosince 2011 v 19:21 | Reagovat

Úžasnéé...;DD

5 Lenka Lenka | 4. října 2012 v 17:15 | Reagovat

Wow,dokonalé maximálne!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama