2.kapitola

16. prosince 2011 v 19:20 |  Moments





Vo štvrtok, na mojej ceste domov, som pred nejakým domom uvidela záchranné auto. Nevedela som s istotou určiť, pred ktorým domom stálo, ale vo všeobecnosti to nie je nič príjemné a preto som v duchu súcitila s tými ľuďmi, ktorý ho boli nútení zavolať. Ale ako som sa približovala k nášmu domu, už mi to nebolo tak jedno. To auto totiž stálo pred naším "baráčikom" a mne z toho bolo skoro na odpadnutie.

Okamžite som sa rozbehla a cez otvorené dvere vletela dovnútra. Zhora som počula nejaký hovor a tak som sa pobrala tam. V našej izbe nakladali nakladali moju sestru Jane a pri nej stál zronený otec.

"Ocko? Čo sa stalo?" spýtala som sa trasľavým hlasom.

Pozrel na mňa a pretrel si oči. "Dostala záchvat...Nejaký čas bude musieť pobudnúť v nemocnici," oznámil mi a pobral sa za sanitármi. Nasledovala som ho, až sme zrazu boli v Janinej nemocničnej izbe, ktorá jej bola pridelená.

"Bude to v poriadku, ale musíme si ju tu nechať pre istotu. Má veľmi kolísavý krvný tlak," oznamoval nám doktor, sledujúc papiere.

"A...na ako dlho?" spýtal sa otec.

Doktor odtrhol pohľad od papierov a pozrel na naše tváre zdrvené od obáv. "Týždeň, možno viac. Jej stav je vážny, a ak sa niečo stane, nemusí to prežiť a preto si ju tu necháme," vysvetlil a sťažka si vzdychol. "No múdrejší budeme až zajtra, keď budú výsledky." A odišiel.

Pozrela som na otca. "Čo budeme robiť?"

Chvíľku bol nehybný, až nakoniec rozhodne pokrútil hlavou. "Neviem, ale budem musieť niečo vymyslieť...Inak to nezaplatíme."

"Nájdem si brigádu," vychrlila som.

Pozrel na mňa. "Nie, Eileen, ty sa budeš učiť."

"Ale ako to všetko zaplatíš?" spýtala som sa zúfalo.

Zdvihol ruku. "To je moja záležitosť. Ty buď teenagerkou, ja budem rodičom."

Zahryzla som si do pery. "Otec, toto je veľmi tvrdohlavý prístup. Veď, nájdem si nejakú brigádu po škole a budeme mať menej problémov."

"Pozri, máš len šestnásť a dosť si toho prežila. Chcem, aby si bola medzi svojimi rovesníkmi a bavila sa. Za iných okolností by som ťa nútil, ale niekto sa aj o Jane musí postarať a užívať si."

Nechcelo sa mi veriť, že toto hovorí. Chcem mu pomôcť a on to takto berie? "Ocko, nepozeráš sa na to zo správneho pohľadu."

"Jane potrebuje dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Už sa so mnou nehádaj, choď radšej domov."

Ešte som naňho chvíľku odsudzujúco pozerala, no nič som nepovedala. Potom som pohladila Jane po ruke, keď vtom ma napadol jeden brilantný nápad, ktorým by som Jane určite rozveselila.

"Dobre, ja teda idem, čau," odzdravila som sa. Počula som otca ešte povedať "prepáč" ale ja už som bola na pol ceste dlhou chodbou. Ako som prechádzala, naskytoval sa mi pohľad na ostatné deti, ktoré mali zrejme podobné problémy, ako Jane. Dosť ma to bolelo sledovať to, počuť všelijaké zvuky...Človek by si možno pomyslel, že keď je na detskom oddelení, tak nemôže počuť nepríjemné ozveny, ani pohľady...Ale práveže to je na tom to najhoršie, že sa vám naskytne pohľad na deti s takýmito problémami.

"Dovidenia," odzdravila som sa vrátničke a rýchlym krokom som sa pobrala domov, a dúfala, že počas dlhej cesty ma nezastihne dážď.


***

Keď som dorazila, rýchlo som si sadla na Janenin notebook a vyhľadávala si nejaké inzeráty. Keďže v tomto zapadákove, kde som bývala, neboli dobre platené miesta, (ale jedno som už vyhliadnuté mala) len tak pre zvedavosť, som naťukala práce v Londýne. Ihneď mi vyskočilo tisíce ponúk, a ja som sa im potešila.

Umývačka riadu - 2,50£ za hodinu

Predavačka v CD shope - 5£ za hodinu

Roznášač buritos - 5,50£ za hodinu

Recepčná v hotely LONDON - /vyžaduje dobrú prácu s počítačmi a jeden cudzí jazyk/ 17£

Bolo tam toľko možností, ale vybrala som si recepčnú v hotely. Je to dobre platené miesto...Ach, počkať! Tam treba cudzí jazyk - po nemecky neviem bohvieako - a dobrú prácu s PC? Viem len zapnúť internet, to mi stačí. Okej, tak toto mažem...

Už som začínala byť zúfalá. Roznášačka byť nemôžem, lebo nemám vodičák a ani vek. Umývačka? Som zrejme prehnane náročná, ale do nehygienického prostredia nepôjdem...Jediná prijateľná ponuka bola predavačka v CD shope. S pokladnicou sa naučím raz-dva narábať a to je v podstate všetko a nie je to ani zle platené.

Napísala som si adresu toho obchodu a následne pozrela odchody autobusov z nášho mestečka.

Dnes by som to už nestihla a zajtra odchádza presne vtedy, keď končím v škole. To by sa stihnúť dalo. Aj to som rýchlo naškrabala na papier a vypla notebook. Budem aj ja zarábať peniaze a tým toto napätie odľahčím...Dúfam.

Na druhý deň som v škole povedala svoj "plán" mojim kamarátkam.

Ryšavá Allie s kučeravými vlasmi a žiarivými zelenými očami na mňa s úžasom hľadela. "Teda, Ei, ty sa nezdáš. Si schopná to risknúť? Tvoj otec nebude ani trochu nadšený."

Pokrčila som plecami. "Ja viem, ale nemôže byť nahnevaný za to, že sa mu snažím pomôcť, no nie?"

Druhej kamoške Lucy sa to nepozdávalo. "Eileen, narobíš z toho len zbytočný problém. Nemáte toho beztak dosť?"

"Ale Lucy, ty to nechápeš. Chcem pomôcť. Baby, moja sestra je v nemocnici! S ťažkou poruchou!"

Obe sa na mňa so súcitom pozreli. "My vieme...Ale skús myslieť na následky."

Nechcelo sa mi veriť, že mi toto robia. "Takže pri mne stáť nebudete?"

"Ale to sme nepovedali!" namietla Allie. "Len ti vravíme svoj názor, to si od nás chcela, nie?"

Vzdychla som si. "Nechajme to tak. Dnes pôjdem do Londýna a basta. Prácu potrebujem, inak nevyžijeme a Jane chcem urobiť radosť."

"Tým, že sa namočíš do problémov?"

"Ale aké problémy? Veď nejdem vykradnúť banku!"

"Podľa mňa to neriešme. Ty vieš najlepšie, čo treba a my ťa budeme podporovať, aj keby sme neviem kam mali ísť," odvetila oduto Lucy a Allie prikyvovala.

"Vážne?" spýtala som sa s úsmevom.

"Áno a nenúť ma to ešte raz opakovať," zasmiala sa Lucy a nato ma obe objali.

***

Nervózne klepkajúc nohou som stála na autobusovej zastávke, v sprievode Allie a Lucy. Niečo si veľmi horlivo šepkali, ale ja som nemala nervy zapojiť sa. Nevedela som vôbec, čo očakávať. Určite robím správnu vec, veď chcem pomôcť. Ale Londýn je tak obrovský!

Keď som si pomyslela, ako to všetko asi približne bude prebiehať, po celom tele mi prebehol mráz. Čo ak tam netrafím? Čo ak to miesto už nebude voľné? Čo ak ma okradnú? Som predsa zvyknutá na pokojnejšie mestá, ako je napríklad to naše - Bristol.

"Ouou, zdá sa, že nám ide autobus," vyhlásila varovne Lucy. "Si si istá?"

Pozrela som na ňu výrazom á la: Nech ti ani nenapadne sa to ešte raz spýtať, inak bude zle. "Jasné, že si som. Prečo by som nemala?"

"Fúha, je nervózna," zašepkala "nenápadne" Allie Lucy.

Pretočila som očami. "Ste hrozné. Povedali sme si, že je to uzavreté."

"Okej," zamumlali naraz, a vtom pred nami zastal moderný autobus, a my sme nastúpili. Zaplatili sme a šli sme si hľadať miesta na sedenie. Chcela som byť sama, a tak som odpovedala na otázku dievčat (Nebudeme sedieť všetky tri na jednom sedadle? - Allie): "Nie, vy si len štebocte, ja potrebujem rozmýšľať."

Nespokojne prikývli a posadili sa predo mňa.

Ja som sa hodila za nich na sedadlo pri okne a vybrala si mobil spolu so slúchatkami. Pustila som si náhodnú pesničku, ktorú som najprv nespoznávala, ale potom mi začínala byť známa.

Skies are crying, I am watching

Catching teardrops in my hands

Only silence, as its ending, like we never had a chance

Do you have to make me feel like theres nothing left of me?

Z driemania ma vyrušilo tiché zapišťanie.

Ihneď som vedela, kto to bol, a tak som si vybrala slúchery z uší a čakala, kedy sa ku mne Allie otočí.

"Áh, Ei, tak za toto ťa zbožňujem!!!"

"Huh?"

Na vysvetlenie mi podstrčila jej iPhone, lemovaný ružovými trblietkami.

Zmätene som ho vzala do ruky a čítala webovú stránku, ktorú na ňom mala zapnutú.

Novinky: Londýn : One Direction: autogramiáda ich úspešnej knihy Dare to dream o 7pm...

Ďalej som sa nenamáhala čítať, pretože mi skoro vypadol Allie-in mobil, ako som sa silno plesla po čele.

"Doparoma! Veď Jane veľmi chcela ísť na tú poondiatú autogramiádu! Ako som len mohla zabudnúť?!"

Allie si opatrne zobrala jej mobil, a neodtrhla pri tom odo mňa pohľad. "Aj tak by si ju nevedela zobrať..."

"Ja viem, ale ona tie podpisy veľmi chce!"

"No tak to je potom perfektné načasovanie," žmurkla na mňa Lucy. "Kebyže Allie na toto nepríde, tak normálny plán by bola len tvoja práca, ale keďže sme sa to dozvedeli, tak tam ráčime zavítať."

Vzdychla som si. "Dobre, ja vám dám nejaký kúsok papiera, a vy ho dáte podpísať, môže byť?" spýtala som sa celá zúfalá.

Lucy rozhodne pokrútila hlavou. "Ani náhodou, ideš s nami," usmiala sa na mňa.

"Lenže ja sa nemôžem zdržať, otec bude nervózny, že kde som."

"No, ak ti to pomôže, zavolám mojej mame, aby mu zavolala, že si s nami vonku," navrhla Allie a doslova ma hladkala pohľadom.

"Baby, ja vám neviem," zamumlala som. "Bude tam milión vreštiacich báb."

"Milión dva!" opravila ma Allie ukazujúc na ňu a Lucy.

Zasmiala som sa. "Tak fajn. Ale sľúbite mi, že tam nebudete otáľať ani nič podobné. Za iných okolností by som sa k vám rada pridala, ale toto všetko je pre moju chorú sestru."

Prikývli. "Akoby sa už stalo."

"Dobre, ďakujem vám...Niet vás, zabudnem na to..."

"Ale nezabudla si...A ide sa za One Direction!" zapišťali a otočili sa naspäť.

Musela som nad nimi pokrútiť hlavou. Kebyže ich nemám, neviem, ako by som všetko zvládla, a zdá sa, že ma čakajú dnes asi len dobrodružstvá.


Comment, comment, comment :)
Btw. ďakujem veľmi veľmi ale veľmi pekne za tie minulé komentáre, moc som sa im potešila :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Májuš Májuš | Web | 16. prosince 2011 v 20:49 | Reagovat

krásný! :) Těším se, až se tam kluci ukážou! :D Respektive ony na autogramiádě. ;) Honem další! :)

2 Pattie Pattie | 16. prosince 2011 v 22:38 | Reagovat

Ú.Ž.A.S.T.N.É!!!!!!! s milion výkričniov.! absolútne si nevie domyslieť čo tam chceš dalej dať. Ale nechcela by som si prežiť to čo ona. je mi jej lúto. Ale verí, že bude lepšie. :)

3 Narry* Narry* | Web | 16. prosince 2011 v 22:56 | Reagovat

Bohová časť .. :) Už sa nemôžem dočkať toho ked tam nabehnú chalani , vtedy to bude žúžo ! Inak celkom mi je ľúto hlavných hrdiniek .. :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama