15.kapitola

16. prosince 2011 v 18:32 |  Dôveruj mi 2
Trochu kratšia, ale bude aj dlhšie :D



"Čo tu robíš?" spýtala som sa, a cítila som sa, ako keby na mňa vyliali ľadovú vodu.

Oswald sa pousmial. "Problémy so srdcom."

Ospravedlnila som sa Kris a jej mame, a pomaly sa pobrala k Oswaldovi. Vôbec sa mi nechcelo veriť, že ho po toľkých rokoch opäť vidím. Pri pohľade naňho sa mi vynorili staré spomienky...Teda, hrozné spomienky, na ktoré nerada spomínam...Pochopili ste, nie?

"A...to si...ehm, kto ťa sem doniesol?"

Zasmial sa. "Ak narážaš na to, či mám manželku, alebo priateľku, mýliš sa. Moja mama."

"Vlastne nie, nenarážala som na to..." Aby som pravdu povedala, nevedela som, že má matku. A keď už, tak takú, ktorá ho za jeho správanie vyhostila z domu.

"Kde bývaš teraz?" spýtala som sa nakoniec.

"Tam, kde vždy."

"V tom dome?" spýtala som sa ohromene.

"No, áno. Kde inde? Ten dom mi dala tvoja mama, za čo si ju hrozne cením. Neviem, kde by som bol teraz, niet jej."

"Ona ti ho dala?"

"Ani trochu si sa nezmenila...Vlastne," zmĺkol a chvíľku si ma premeriaval. "Opeknela si."

Nadýchla som sa. "Hm, no tak...Rada som ťa videla," zamumlala som, a pomaly sa pobrala ku Kris, keď zrazu jeho ruka oblapila tú moju a pritiahol si ma k sebe.

"Neodchádzaj," potichu precedil.

Srdce mi začalo pracovať ako o obrátky a nevedela som, čo robiť...Veľmi som sa zľakla.

"Čo to robíš?" spýtala som sa zmätene takým tónom, aby si ostatný nič nemysleli.

"Došla si, už neodídeš."

Vytrhla som sa mu. "Nedošla som za tebou. Dotkni sa ma, neprejde ti to už."

Oswald prižmúril oči. "Vekom ti pribúda mozog, Lia. To by som si o tebe nepomyslel. Vždy si bola chudinka, ktorá sa nechala zvýrazniť slávnou popovou hviezdou."

Zaťala som zuby. "Čo si ty o sebe vôbec myslíš?" spýtala som sa potichu. "Ako si vôbec dovoľuješ po tom všetkom, čo si mi spravil, to opakovať? Nehanbíš sa? Máš vôbec nejaké svedomie? Zrejme nemáš problémy len so srdcom, môžeš mi vliezť vieš kam!" vpľula som mu do tváre.

Oswalda to ale nijako nevyviedlo z miery, práve naopak. "Len počkaj, zlatko, aby sa to aj nestalo."

Cítila som, ako mi lezie do hlavy hnev a zároveň taká dievčenská hanblivosť. Neviem inak popísať svoje pocity...Každopádne, musela som sa veľmi ovládať, aby som mu jednu nevylepila.

"Mám devätnásť, nie pätnásť. Vzchop sa," odsekla som mu a odišla.

"Počkám vonku," zašepkala som Kris s falošným úsmevom a potom sa pozrela na jej mamu.

"Prajem vám skoré uzdravenie, teta, ešte sa zastavím," jemne som ju pohladila po ruke a odišla z izby.

Nervózne som sa prechádzala po chodbe, a snažila sa nemyslieť na to, čo sa práve udialo. Je to vôbec možné? Zase tá istá rozprávka? Všetko je to už moc otrepané na to, aby sa v tom pokračovalo.

Vytiahla som mobil a automaticky začala vytáčať Justinove číslo. Bol to reflex, nie potreba. Keď som sa uvedomila, hneď som to aj vypla a potom len upierala oči na jeho fotku.

Naozaj sme si dali pauzu?

Začal mi zvoniť mobil, no Justin to nebol.

"Prosím?" zdvihla som, nervózne poklepkávajúc nohou.

"Ahoj, Lia," ozvalo sa z druhej strany. "Kam si zmizla?"

S úsmevom som vydýchla. "Čau, Eric...Ja...No som v New Yorku."

"Dúfam, že si nezmenila školu," zasmial sa.

"Nie, len som na návšteve jednej známej a asi tu chvíľočku pobudnem."

"Aha," počula som sklamanie v jeho hlase. "Takže von asi nepôjdeme, že? Mal som na mysli, na kávu alebo niečo také."

Nechcelo sa mi to veľmi hovoriť, ale musela som. "Prepáč, zrejme to teraz nevyjde ale veľmi rada by som išla. Čo tak o týždeň? Máš čas?"

Na chvíľku nastalo ticho, potom sa ozval. "Musím ísť na Hawaii."

Zarazene som sa oprela o stenu. "Na Hawaii? Prečo?"

"Žeby moja rodina?" nadhodil.

"Oh... no jasné, prepáč, ja neviem, kde mi hlava stojí. Na ako dlho tam chceš ísť?"

Vzdychol si. "Vôbec neviem. Dúfam, že nebudem musieť prerušiť kvôli tomu štúdium."

"Čože? Prerušiť štúdium? To nie..." zašepkala som.

"Rodina ma teraz potrebuje...Lia, prepáč, nebudem ťa už zaťažovať, uži si to tam, maj sa."

"Eric, počkaj," rýchlo som povedala, ale už bolo neskoro. Zrušil ma.

Pomaly som si odložila mobil do kabelky a zošuchla sa na zem, opierajúc sa o stenu.

Justin, Eric, Oswald...Tak toto si zo mňa musí niekto strieľať!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | 16. prosince 2011 v 22:43 | Reagovat

Ja by som sa na jej mieste neudržala, a udrela ho. ta pekne aby mu ostala aj pamiatka, bud zlomený nos, vybyté zúbky, alebo keby mal štastie, tak len trvalejší mae-up. :D A Eric-> chudáčik čo sa mu stalo? :O A cítim sa ako by jej chýbal Justin. či sa mílim? inak DOKONALÁ!

2 Pattie Pattie | 16. prosince 2011 v 22:46 | Reagovat

ach bože. :D nevšímaj si moju gramatiku prosím. :D

3 Sisi Sisi | 17. prosince 2011 v 12:53 | Reagovat

Oswald... mám  pocit, že sa tu ešte objaví no neviem to je  na Tebe...
   ale pekne sa to zamotáva. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama