10.kapitola

11. listopadu 2011 v 21:05 |  Dôveruj mi 2
Krásny dátum to dnes: 11.11.11 :) Dúfam, že každý ste mali pekný piatok - konečne weekend!! :) Ja som si vonku dosť užila, z učenia som tak vyšťavená, až to ani možné nie je :D Tak horko-ťažko som sa zmohla na túto kapitolu, tak dúfam, že pochopíte, ak tam budú hlúpe chyby :D a KOMENTUJTE :)


Vyklepane som ráno čakala pred mojím internátom na Erica. Lomcovala mnou nervozita, no ja som sa snažila upokojiť sa a nemyslieť na nič, len na tanec.
Prečo som si včera bola taká istá sama sebou? Veď budem tancovať balet a potom ma čaká spoločenský tanec. To sú také tance, že radšej ani nekomentujem. Teda, nie žeby sa mi neľúbili, ale chápete predsa, nemôžem sa zmeniť z teniskovej break dancer-ky na balerínu. Znie to veľmi divne, a nechcem radšej ani vedieť, ako budem vyzerať pred profesormi.
Na druhú stranu ma ešte trápil včerajšok. Ľutovala som každú minútu včerajška, či už sa to týkalo Justina alebo Erica. Začínam byť náročná, čo by som vôbec nemala...Ale prečo, kurník, ma tak priťahuje Eric? Nie! Nepriťahuje, už si myslím samé absurdnosti...UŽ IDEEE!!!
"Ahoj," pozdravil ma veselo. Vyzeral, ako keby práve vstal z postele. Vlasy rozcuchané do každej strany, očká krásne a žiarivé a líca trošku červené z nastávajúcej jesene.
"Ahoj," oplatila som mu úsmev a z celej sily ignorovala reakciu môjho pomäteného srdca. "Môžeme ísť?"
Prikývol. "Hádam nie si nervózna." Nebola to otázka.
Vydýchla som. "Nie...Áno."
Pozrel na mňa. "Počuj, ohľadom včerajška..."
Vedela som, o čom chce rozprávať, a tak som ho rýchlo zastavila. "Prosím, nechcem o tom rozprávať...Premýšľala som o všetkom celú noc a...Chcem to riešiť až keď budem mať po skúškach." Pozrela som naňho ospravedlňujúco a na znak som ho chytila pod pazuchu.
Ani trochu ho to nevyviedlo z miery. "Dobre, chápem. Len som ti chcel povedať, že mi je to ľúto."
Preglgla som. "Díky, ale nič to nie je, prežijem to. Budem musieť."
Eric chvíľku nič nehovoril, potom sa ozval: "Môžem byť v skúšacej sále aj ja?"
"Hm, prečo? Snáď ma nechceš vidieť tancovať," zasmiala som sa pri tej predstave.
"A prečo nie? Toľko som toho o tebe počul, až sa musím na vlastné oči ujistiť, či sú všetky tie veci pravdivé. Dnes už totiž nikomu nemôžeš dôverovať."
"Svätá pravda. Ja neviem, ako mi bude mama dôverovať po tomto všetkom."
"Ale neboj sa, ona to určite pochopí. Koniec koncov, je to tvoja mama. Má ti byť najbližšia, má ti pomôcť v tých najťažších chvíľach, ona je tvoja najlepšia kamarátka. Lenže, to už tak dnes nie je."
Celý čas som naňho civela s polootvorenými ústami. Tento chalan si zo mňa strieľa?
"Odkiaľ toto všetko vieš?"
Pokrčil plecami. "Veď mám sestry...Viem, ako to v dnešnom svete chodí."
Vtedy mi to docvaklo. Je to hanba, keď vám človek niečo rozprával, a keď o tom je reč o niečo neskôr neviete, čo trepe. Potom sa spýtate a on na vás hľadí odsudzujúcim pohľadom...Chvalabohu, to nie je môj prípad - čo sa týka toho pohľadu.
"Prepáč, ja som nejako zabudla..."
Eric len prikývol, no nič nepovedal.
"Všetko len kazím..." povedala som a zastavila. Otočil sa ku mne a nechápavo na mňa hľadel.
"Keď raz niečo dosiahnem, prestane ma to baviť...A potom robím každému navôkol zo života peklo!"
"Ale to tak nie je, prosím ťa! Lia, teraz nie je čas na zverovanie sa, zmeškáš!"
"Môže mi to byť jedno, aj tak ich neurobím..."
"Prestaň hneď teraz!" zvolal Eric a vyzeral byť mierne nahnevane.
Jemne ma zaštípali oči (už začínam byť hysterická). "Nechcela som to..."
Eric pristúpil ku mne a tuho ma objal. "Upokoj sa, všetko je v poriadku. Buď v pohode, som tu."
Chvíľku som len stála bez pohnutia, no po chvíľke som zdvihla ruky a aj ja som ho tuho stisla. Zacítila som veľmi príjemnú vôňu jeho parfému a zároveň oceán.
Asi dve minúty sme tam takto stáli, až napokon sme sa pomaly odlepili od seba a ja som sa zadívala do jeho krásnych očí. Ani jeden z nás nič neurobil, len sme sa na seba usmiali a potichu pokračovali v ceste na moju skúšku...
Spotená som vyšla zo sály, celá nervózna, aké budú výsledky. Zabočila som na hlavnú chodbu, kde ma už očakával Eric. Hneď sa postavil a s otáznikom v očiach na mňa hľadel.
Napila som sa poriadny dúšok vody a potom odpovedala na nevyslovenú otázku. "Neviem ako to dopadne, no všetko prebiehalo - z mojej perspektívy - bez problémov."
Eric sa usmial a posadil. "Tak vidíš, teraz už len čakať na výsledky. A neboj sa, určite si prešla, inak ihneď prestanem chodiť na vysokú."
Jemne som ho šťuchla a posadila sa vedľa neho. "Prosím ťa, takto nehovor. Ty tú školu dokončíš a tvoja rodina - a ja, samozrejme," dodala som s úsmevom. "budeme na teba hrdí. A všetci budú šťastní!"
"Nie každý príbeh má šťastný koniec. Väčšinou sa jedná o príbeh."
"No, ja viem, ale aj tak...Je zbytočné rozmýšľať negatívne, rozhodne nám to nepomôže."
"Tá pravá sa ozýva," žmurkol na mňa.
Prikývla som. "Ja viéém, ľahko sa mi to hovorí, ťažko sa mi to realizuje. Ale čo sa týka teba, som pozitívna vo všetkých stránkach."
"Ale čo. Čím som si to vyslúžil?"
"Že si taký skvelý chlapec," povedala som a sledovala jeho reakciu.
Neviem, ako som sa zmohla na tú vetu, no ona zo mňa jednoducho vyšla. A neľutovala som to.
Eric bol ticho a mala som taký pocit, že sa aj malinko zapýril. No nie je to milé, keď sa chlapec červená?
"Nejdeme si dať pizzu?" ozval sa nakoniec.
Srdce mi o niečo pokleslo - asi som čakala niečo iné ja krava, krava, krava. "To nie je zlý nápad," povedala som s hraným úsmevom, prijala jeho ruku a vyšli sme do najbližšej bostonskej pizzérie. Dali sme si pizzu Medúza - moja najobľúbenejšia.
"Celý deň som nič nejedla," povedala som, keď som si odhryzla z teplučkej pizze.
"Už bol najvyšší čas," Eric sa usmial a odpil si zo Seven up-u. "Pretože stále len stresuješ a stresuješ a pozri, čo z toho máme. Mohla si aj odpadnúť niekde. Alebo keby ťa bolelo brucho na skúške..."
"Dobre, dobre, Eric, ja som to pochopila," zasmiala som sa. "A za odmenu ťa potom pôjdem ja odprevadiť na tvoju školu."
"Super," zoširoka sa usmial a mne pri tom poskočilo srdce. Mala som strach, že to zbadal, ale potom som sa zahriakla, že to je nemožné. Človek predsa nevidí vnútornosti druhého, teda aspoň ja nevidím.
Rozprávali sme sa o všetkom možnom, smiali sme sa a potom mi zapípali hodinky na rukách, že už je najvyšší čas sa ísť pozrieť na výsledky.
So zamretým srdcom som kráčala po boku Erica k mojej škole a modlila sa, aby som uspela. Aj kebyže by som mala byť posledná, skákala by som meter päťdesiat.
Dorazili sme do školy, a ja som bežala dopredu k nástenke, kde už bolo niekoľko dievčat.
Našla som papier s výsledkami a horlivo hľadala svoje meno na zozname. Prvá, druhá, tretia, štvrtá... Hľadala som a hľadala...
Keď som sa dozvedela výsledok, otočila som sa k vzadu stojaceho Erica. Najprv som išla pomaly a smutne...
Potom som sa rozosmiala a rozbehla sa k nemu.
"Postúpila soooom!" smiala som sa mu do krku, ako som ho objala.
"Tak vidíš, hovoril som ti," smial sa so mnou spolu. Bola to veľmi pekná chvíľka, na ktorú určite nezabudnem. Všetko bolo absolútne bez chýb. Dievčatá, ktoré som z videnia poznala z internátu si nás s úsmevom pozerali a ja som im dokonca aj zakývala.
Otočili sme sa na odchod a smerovali k Ericovej škole. Všetko časovo pekne vyšlo, a kým Eric dorazil do školy, už aj sa mu začínala prednáška. Veselo sme sa rozlúčili objatím a potom som sa pomaly pobrala cez živé námestie na internát, aby som počkala na Sarah a Char a oznámila im skvelú správu.
Na konci námestia sa ale skončili moje plány. Bol najvyšší čas všetko od začiatku vysvetliť Justinovi, ktorý na ma čakal pri svojom čiernom aute aj spolu s Kennym.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | 11. listopadu 2011 v 22:30 | Reagovat

Nádhernééé:)) teším sa na dalšiu. :)))))

2 *Shawty* *Shawty* | Web | 12. listopadu 2011 v 19:51 | Reagovat

To oni sú .. :) Mimochodom som dnes akurát dočítala všetky kapitoli ktoré som premeškala ( prepáč ale nemala som priveľa času nato aby som čítala ) a musím povedať že sa to neskutočné zvrtlo ! Huf ! Ale stále píšeš neuveriteľne dokonalo , prosím si rýchle pokračovanie . :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama