7.kapitola

23. října 2011 v 19:17 |  Dôveruj mi 2
Po dlhšom čase o5 :) Toto je trochu dlhšie...Nejak som sa rozpísala no :P Ďakujem za komentáre, veľmi mi pomáhajú takže prosím aj naďalej komentujte :))


Bolo podvečer a ja som si na intráku nacvičovala tanec, ktorý som mala predviesť na druhý deň. Išlo mi to naozaj skvele a moje dve diváčky Sarah a Charlotte boli unesené.
"Ty sa vôbec nezdáš, Lia," uznala Charlotte. "Normálne si myslím, že ty preskočíš niekoľko tried."
"Ale čo by," povedala som a urobila piruetu. "Len sa mi darí v mojej vášni."
"Ale to nie je vášňou," namietla Sarah. "To je tým, že si jednoducho dokonalá."
Zasekla som sa v strede prenesenia váhy na špičky a pozrela som na Sarah. "Šibe ti? To absolútne nie je pravda. Nie som dokonalá. Nikto nie je dokonalý."
"Ale...Neexistuje niečo, čo by si nevedela."
"Nie, prosím, takto nehovor, nemám rada, keď ma niekto preceňuje."
"My ťa nepreceňujeme...Ja sa tomu Justinovi vôbec nedivím, že si ťa takto ponechal," zachichotala sa Charlotte.
Vzdychla som si a pokračovala v tanci, keď v tom niekto zaklopal na dvere.
"Ja otvorím!" zvolala Sarah a rozbehla sa k dverám.
Chvíľku nič nebolo počuť, a zrazu som počula, ako padol sklenený pohár na podlahu.
Nerobila som si z toho nič, koniec koncov, včera som práve ja rozbila omylom tanier.
"Ahoj, je tu niekde Lia Back(ová)?" počula som ako sa niekto pýtal. Ten hlas som ihneď spoznala a vyplašene som prestala tancovať a prudko som sa otočila smerom ku dverám, v ktorých už stál Justin.
"Ahoj, moja," rýchlym krokom prederavil vzdialenosť medzi nami, a ihneď ma chytil do náručia.
Bola som stále v šoku. "J-Justin? Čo tu robíš?"
"Netešíš sa, že som ťa prišiel pozrieť? Už som to dlhšie nevydržal. Musel som ťa vidieť."
"Oh, nie, nie, ja sa teším..." vydýchla som a oblapila ho okolo krku. "Veľmi si mi chýbal. Mal si mi dať vedieť, že prídeš."
"Chcel som ťa prekvapiť," usmial sa a pozrel mi vysmiatymi očami do tých mojich.
"Tak to sa ti podarilo," zamumlala som.
"No, kde máš knihy? Čo si robila, keď som prišiel?" spýtal sa a porozhliadol sa po izbe.
"Eh...No...Premýšľala som."
"Hej? A nad čím?"
"Hm...Vlastne...Som pozerala von oknom."
Zasmial sa. "Čo si sa učila?"
Preglgla som. "Ja...No, vieš, haha, celý čas som premýšľala nad tým, no veď vieš, a potom som rozmýšľala, že čo budem robiť, keď ťa uvidím a hľa! Teraz si tu," falošne som sa zasmiala a cítila, ako ma zalieva červeň.
Zmätene na mňa pozeral. "Všetko v poriadku?"
"Ale isteže."
"A nechceš mi niečo povedať?"
"Ľúbim ťa," povedala som.
Očividne túto odpoveď neočakával ale zjavne sa jej potešil a vlepil mi jeden krásny dlhý bozk, z ktorého sa mi zatočila hlava.
"Aj ja teba...Každým dňom viac a viac..." zašepkal a zopakoval to. Nechcela som ho pustiť. Chcela som ho v tomto momente len a len pre seba. Chcela som byť s ním osamote...
"Čo si to tu vyvádzala pred dvoma týždňami?" spýtal sa ma.
"Čo som vyvádzala?" spýtala som sa proti otázkou.
"Boli toho plné noviny...Plná televízia, ako si to tu roztočila."
"Oh, ták! No, len som tancovala, to je všetko."
"Videl som jedno video, niekto to natočil a dal na Youtube. Ako som videl, nešetrila si svojimi výnimočnými schopnosťami," žmurkol na mňa a jemne ma pohladil po líci.
"Chceš tým povedať, že som to nemala robiť?"
"To som nepovedal. Nemala by si sa učiť?"
Odtiahla som sa od neho a nahnevane naňho pozrela. "Čo týmto chceš povedať? Že mám byť pod zámkou s knihami a drviť sa nejaké stupídne zákony fyziky či chémie či čo to je?" sprísnila som svoj hlas.
Justin pokrútil hlavou. "Nie, Lia, len ... Nechcem, aby si..."
"Aby som čo?" Založila som si ruky na prsiach.
"Jednoducho, viacej popularity ti len bude škodiť pri tvojom učení."
"To si zo mňa strieľaš, Justin?"
"Nie," vážne pokrútil hlavou. "Nestrieľam si. Je najvyšší čas dospieť a začať sa učiť."
Teraz som sa cítila tak, ako keby Justin schytil vedro vriacej vody a vylial to v plnej paráde na mňa.
Nechcela som to ani trochu urobiť ale toto bol vrchol vrcholu. "Počúvaj ma! Choď naspäť do Los Angeles alebo mi okamžite daj pokoj s týmito stupídnymi rečami!"
"Ja ti chcem len dobre," povedal a vyzeral nešťastne.
"Nie, Justin...Ty ma chceš pod kontrolou ale ja ti to nedovolím. Už mi to lezie na nervy! Vážne," dodala som už jemnejšie, schmatla som bundu, ktorá ležala na posteli a odišla som preč z intráku.
Počula som ešte, ako za mnou kričia dievčatá a Justin ale naozaj ma to netrápilo. Hnevalo ma, že som si nemohla stáť za svojím. Čo to sakra vošlo do toho chlapca?! Prečo mi to robí?
Vonku už bola tma a svetlá z okolitých vysokých budov veselo svietili, a lákali ma do živého nočného života. Neváhala som ani minútu, okamžite som vbehla do podzemia a metrom som sa nechala odviesť na námestie, kde bolo plno drahých a značkových obchodov.
Veľmi som sa potešila tomuto "vrelému privítaniu" a tak som vošla do burácajúceho baru, kde ľudia spievali karaoke a vyhrávali na nástrojoch.
Sadla som si k voľnému stolu a čašníčka mi doniesla automaticky vodu.
"Dáš si niečo?" spýtala sa ma s úsmevom a ja som ako keby cítila, ako v nej prúdi krv a nadšenie z toľkých zákazníkov a z tej zábavy, čo tam panovala.
Zamračila som sa a porozhliadla okolo seba. Ľudia vôkol mňa vyzerali šťastne a ako keby vôbec nemali problémy. Uvidela som, čo to majú na stoloch a akú spoločnosť.
Zamračila som sa a vyťahujúc mobil som odvetila: "Dvakrát pivo."
"Hneď to bude." A s úsmevom odišla.
Rýchlo som vyťukala esemesku Erickovi, nech príde za mnou do baru.
Odpísal mi, že tu bude za päť minút.
Potešila som sa tej odpovedi a skutočnosti, že sa teším na jeho veselú tvár. Hlavu som si oprela o ruky a smutne prijímala realitu.
Rozpadá sa nás vzťah s Justinom? Kto za to môže? Obaja...Alebo skôr to budem asi ja. To ja som celý čas podráždená, keď viem, ako dobre mi chce, keď viem, že mu záleží na poriadnom vzdelaní, keď viem, že nechce, aby ma paparazzovia sledovali. Ale bol by takýto dobrý aj v smere, čo sa týka Ericka? Možno nie. Rozkrájal by sa od žiarlivosti. Teda...Niežeby som mu to zazlievala...Počkať! Ja tu už riešim niečo, čo sa vlastne vôbec neudialo.
Bola som taká pohrúžená do svojich myšlienok, že som nadskočila na stoličke, keď si ku mne prisadol Erick.
"Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť."
"To je v pohode," zamumlala som. "Och, ja ťa tak rada vidím!" zvolala som a vstala, aby som ho objala.
Erick bol z tohto asi mierne vykoľajený. "Čo sa stalo?"
Pokrútila som hlavou. "Ja neviem. Niečo sa pokazilo...A ja neviem, čo mám robiť."
"Takto," začal Erick a zarazil sa, keď predo mňa postavila čašníčka pivo. "Čo má byť toto?" spýtal sa zdvíhajúc to do ruky.
Pokrčila som plecami. "Chcem to vyskúšať. Ešte som také nepila - aby som bola úprimná...A chcem to okusiť. Každý sa tu z toho cíti šťastne..."
Erick rázne pokrútil hlavou. "Ani náhodou, Lia. Toto ti nedovolím."
Zvraštila som obočie. "Ako to myslíš? Aj ty mi snáď ideš diktovať vlastné pravidlá?"
"Nie, to by ma ani nenapadlo. Len ti chcem dobre, a viem, kam toto všetko smeruje. A hovorím ti...Nie je to dobrý nápad."
Zobrala som mu pivo z ruky a napila sa z neho. Chuť to malo horkú a od tej nechute som sa zakuckala.
"Tak vidíš," vzdychol si Erick. "Toto nepotrebuješ. A teraz ma počúvaj...Povedz mi pekne po poriadku, čo sa také hrozné stalo, že to až sem viedlo."
Vzdychla som sa a pretrela si tvár rukami. "Jednoducho cítim, že sa rozpadá náš dlhoročný vzťah s Justinom...A ja to nechcem, ale aj proti svojej vôli pociťujem potrebu voľnosti od neho."
"Aha..." Na chvíľku sa odmlčal. "Tak si dajte pauzu," navrhol nakoniec.
Srdce mi smutne poskočilo pri tej predstave. "Čo? Myslíš...Och, ale..."
"Je to na tebe. Ja som ti len povedal svoj názor. Teda, tak to vyznelo a nijaké iné riešenie nepoznám."
"Veď ani ja," zahundrala som a nato začali hrať dobré diskotékové pesničky, ktoré ma nútili vstať zo stoličky (a zo svojich problémov) a poriadne sa vyblázniť.
"Dobre teda. Nechám si to prejsť hlavou, ale ty ideš teraz so mnou!" potmehútsky som sa usmiala, schytila jeho ruku a vyštartovala som medzi desiatky veselo sa šantiacich ľudí.
"Nie, Lia, ja na takéto nie som," protestoval s úsmevom Erick.
Zasmiala som sa. "Ale choď! Teraz všetko zahoď za hlavu, sme tu len my dvaja a ideme si to užiť!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | 23. října 2011 v 19:31 | Reagovat

čo ti dáááva. :) uplne geiáálna. :))

2 Sisi Sisi | 25. října 2011 v 13:47 | Reagovat

tešila som sa a teším na  ďalšiu  kapitolu. :)

3 Ellie* Ellie* | 25. října 2011 v 21:00 | Reagovat

Uplne úžasná. :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama