6.kapitola

16. října 2011 v 12:59 |  Dôveruj mi 2
Ahojte. Veľmi ma mrzí, že som sem nemohla skôr pridať ale ako to už poznáte, veľa učenia, mali sme imatrikulačky a vďaka nim som zabudla na celý svet :D Tak dúfam, že sa vám to bude páčiť, je to narýchlo napísané :D


Po dlhom dni na zápise na vysokú školu, som celá zdrvená od tanca vliezla do svojej pohodlnej postele. Bola som šťastná.
"No, ako bolo?" vrútila sa do izby Sarah.
Spokojne som si vzdychla a pozrela na ňu. "Bolo to úžasné!" zvolala som nakoniec.
"Ííp!" potešila sa Sarah. "Som rada, že ti to vyšlo podľa tvojich predstáv."
"Áno, aj ja," posadila som sa s úsmevom. "Už sa neviem dočkať, kedy to poviem..." zarazila som sa a úsmev mi okamžite zmizol z tváre. "Poviem mame, ktorá ma za to vykrstí..." dokončila som smutne.
"Ale no ták," zatiahla Sarah a posadila sa vedľa mňa. "Čo keby si úprimne vyrukovala s pravdou von?"
S rozpúlenými očami som na ňu pozrela. "Hrabe ti? To nemôžem urobiť...Všetci by boli veľmi sklamaní zo mňa a hlavne Justin...Nechcem, aby sa na mňa hneval."
"Tak na to si mala myslieť skôr," povedala Sarah a súcitne ma pohladila po ruke.
"Ja viem...Som trdlo, ale tak on sám každému tlačí do hlavy, že si máme ísť za svojím snom. Nerozumiem teda, prečo ma nútil ísť na nejaký Harvard proti mojej vôli!"
"Chcel ti len dobre. Určite mu veľmi záleží na tom, aby si mala poriadne vzdelanie a aby si sa vedela dobre uplatniť."
"Ako keby som jeho počula," zahundrala som. "Každopádne, nesmiem dopustiť, aby sa to naši dozvedeli, inak bude veľmi zle. Budem sa robiť, že...Všetko mám pod palcom a budem sa snažiť čo najmenej rozprávať o škole."
"No, a čo ak sa preriekneš?"
Mávla som rukou. "To sa nestane."
Zrazu mi zazvonil mobil, a kým som ho vyťahovala z vačku premýšľala som nad tým, či sa mi to naozaj nemôže stať...
"Haló?"
"Ahoj, to som ja," ozval sa chlapčenský hlas na druhej strane.
"Eric, ahoj!" usmiala som sa.
"No čo, ako ide škola?"
"Hm, zatiaľ to nie je bohviečo, veď vieš, hlúpe učenie a bla bla bla."
"To vážne?"
"Áno...Hm, čo máš nové ty?"
"No, ja pokračujem v ďalšom roku, takže mi len pribudli nejaké tie predmety. Počuj, rozmýšľal som o tom, že by sme mohli ísť niekedy na vlny, čo ty na to?"
"Ú, znie to ako skvelý nápad. Kedy?"
"Podľa počasia by malo byť už čoskoro pekne. Čo hovoríš na piatok?"
"Perfektné! Kde sa stretneme?"
"Pri Bostonskom prístave, môže byť?"
"Jasné," prikývla som s nadšením - aj keď ma zrejme nevidel.
"Tak zatiaľ si užívaj, čau," povedal a stále bolo počuť, že sa usmieva.
"Maj sa pekne."
"Justin?" ihneď sa spýtala Sarah.
"Eh, nie, jeden môj známy."
"Tak...Čo budeme dnes robiť?"
Pokrčila som plecami. "Neviem. Vôbec sa v tomto meste nevyznám."
Charlotte strčila hlavu do dverí, a vlasy sa jej pri tom veselo hompáľali. "Dnes večer dávajú opäť nejaké predstavenie pri hlavnom námestí. Čo keby sme sa tam išli mrknúť?"
"Znie to ako dobrý nápad," uznanlivo som prikývla. "Čo si mám obliecť?"
Charlotte mávla rukou. "Niečo pohodlné...A v tvojom prípade nejaké coolové tepláky."
A už jej nebolo.
Pri hlavnom námestí bolo plno ľudí, ktorý utvorili obrovský kruh a v strede stáli nejakí černošskí chalani a rozcvičovali sa. Mali na sebe svietiace adidas tepláky a tričko nemali vôbec.
Charlotte sa prebojovala úplne dopredu a nám so Sarah nezostávalo nič iné, len ju nasledovať.
Stáli sme na úplnom začiatku, a keď som sa tam prebíjala, zrazu sa niekto uhol a ja som skoro vpadla do kruhu chalanov.
"Počujete ma všetci?!" zareval chalan v zelených adidasoch.
Všetci súhlasne začali pískať a hulákať.
"Dobre," povedal tichšie. "Potrebujeme dvoch dobrovoľníkov!"
Rozhostil sa hluk, a niektoré dievčatá si vzrušujúco začali šepkať.
"No? Nechcite, aby sme vybrali nedobrovoľne!"
Poobzerala som sa okolo seba. Jeden chalan v O'Neill šiltovke sa prihlásil.
"Skvelé, len smelo poďte k nám! Ešte jedného potrebujeme!"
Pozrela som zmätene na Charlotte, ktorá horela nadšením. "Čo tu bude?" spýtala som sa jej nervózne.
"Uvidíš. Je to pre teba ako stvorené," povedala a hneď nato ma vsotila do kruhu.
"Perfektné! Slečna, nech sa páči, postavte sa tuto, vedľa pána a počkajte na moje pokyny," povedal chlapec a jemne sa mi dotkol ruky.
Postavila som sa vedľa vysokého chalana a sledovala černochov.
Na niečom sa dohadovali, až sa k nám chalan v zelených adidasoch otočil, a so svietiacim úsmevom povedal: "Takže, budete len musieť tancovať, to je všetko. Prvá úloha je, aby ste ma len napodobňovali."
Zasmiala som sa, keď urobil pózu, a my sme ju museli napodobniť.
Zrazu celé námestie ovalila perfektne vypracovaná basová hudba, a mojimi "tanečnými reflexami" to pohlo.
To, čo robil "zeleňák" sa mi zdalo moc nudné na túto pesničku, ktorá si zaslúžila omnoho viacej pohybov, emócii, dynamiky! Nemohla som ale nič urobiť, a tak sme ho len napodobňovali.
"Dobre, teraz sme sa rozcvičili. Teraz budete improvizovať. Ukázal som vám zopár dobrých krokov, tak dúfam, že ste si ich aspoň zapamätali," povedal, a z tváre mu sálala posmešnosť.
Navonok som nedala nič najavo - aspoň si to myslím - ale vo vnútri vo mne vzbĺkol oheň hnevu.
"Súhlasíte?" spýtal sa nás "zeleňák".
"Máme na výber?" spýtal sa vedľa mňa chlapec.
"Vlastne nie, nemáte," zasmial sa zeleňák. "Takže, nech sa páči, poriadne to roztočte!" zareval a opustil nás. Celý kruh patril len nám, ľudia si šepkali a ja som mala sto chutí odtrhnúť tomu zeleňákovi hlavu.
Pustil hudbu a opäť tá istá hudba začala hrať. Zeleňák sa medzitým na nás pozeral so škodoradostným úsmevom. Venovala som mu škaredý pohľad a potom som sa už započúvala do rytmu bicích.
Všetko som si v hlave zorganizovala, medzitým som vnímala nervózny pohľad chlapca stojaceho vedľa mňa, a spýtavé pohľady divákov.
Už bol najvyšší čas začať a tak som neváhala, a ihneď spustila moju choreografiu.
Keď ľudia videli, že nie som troska, ktorá mala byť obeťou strápnenia, začali tlieskať a súhlasne pískať.
Cítila som sa dobre, pretože som si získala spoločnosť...Ešte lepšie som sa cítila preto, lebo som to poriadne natrela naivnému "zeleňákovi", ktorý si myslí, že keď zorganizuje niečo pri hlavnom námestí v Bostone, tak mu bude celý svet padať k nohám...Teraz ale padá k mojim.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ellie* Ellie* | 16. října 2011 v 20:45 | Reagovat

Krása. :)

2 Pattie Pattie | 20. října 2011 v 15:00 | Reagovat

geniááálna.!! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama