5.kapitola

1. října 2011 v 19:53 | Wanderer |  Dôveruj mi 2
Ospravedlňujem sa za chyby...Písala som to hrozne narýchlo ... Dúfam, že sa to aspoň bude ľúbiť a poprosím aj komentáre zanechajte. Ďakujem :)


"Maj sa mi tam krásne," zašepkal mi Justin a tuho ma objal.
Stáli sme na LAX letisku, kde sme boli pred pár dňami, ale vtedy nikto neodchádzal...Až doteraz.
"Aj ty," zamumlala som mu do pleca a cítila sa hlúpo, že bude mať mokrý sveter, kvôli mojim slzám.
V rozhlase zrazu zaznel môj let. Srdce mi smutne poskočilo, a začínala som sa cítiť nevoľne, kvôli tomu, že s nikým známym nebudem v tom menšom veľkomeste zvanom Boston.
Letuška mi so širokým úsmevom popriala šťastný let, a ja som sa pobrala hľadať svoje sedadlo.
Už jedna žena sedela na kraji, a keď ma uvidela, okamžite sa postavila a pustila ma.
"Ďakujem," zamumlala som a sadla si k oknu. Z tašky som si vyberala mp3 prehrávač a knihu, keď som si uvedomila, že žena nespúšťa zo mňa oči.
Zmätene som sa na ňu pozrela. "Môžem vám nejako pomôcť?"
"Oh, prepáčte mi, som taká nevychovaná...Ja som vás len chcela poprosiť o autogram pre moju dcéru."
Vypúlila som na ňu oči. Odo mňa?! Autogram?!
"Eh, určite ste si ma s niekým pomýlili," odpovedala som s vadným úsmevom.
"Ale nie, nie, dcéra mi vás neustále ukazuje v časopisoch. Je závislá na Justinovi Bieberovi, a tým pádom aj na vás."
To by bolo odo mňa hlúpe, kebyže jej poviem, že to nie som ja, čo chodí so slávnym princom popu.
Preglgla som. "Isteže, dám vám."
S nadšením vybrala z Prada kabelky papier a pero. "Nech sa vám páči." Podávala mi ho, ako keby ten papier bol zo zlata.
Trasľavou rukou som schmatla pero a podpísala som sa. "Meno vašej dcéry?"
"Kate," odvetila s hrdým úsmevom.
Len som prikývla, načmárala tam niečo osobne pre Kate, a vrátila som to mamičke.
"Ó, ďakujem veľmi pekne, ani neviete, akú radosť urobíte týmto môjmu dieťatku."
Vzdychla som si. "Áno, som rada, že mám takéto v moci, ale prosím vás, nepreháňajte to. V skutočnosti som nič nedokázala, zatiaľ."
Tomu poslednému slovu sa zasmiala. "Ale prosím vás, vy máte už v hrsti celý svet. Idete si predsa za svojím, ignorujete názory iných, a zrejme ľúbite niekoho naozaj a úprimne, a nie pre to, lebo je tým, kým je."
"Ako to môžete vedieť?" spýtala som sa a pohľadom som sledovala jej reakciu.
Ani na sekundu nezaváhala. "Je to na vás vidieť," povzbudzujúco sa na mňa usmiala a vytiahla Vogue.
Otvorila som dvere do mojej budúcej izby na internáte. V izbe sa nachádzali dve dievčatá, ktoré sa veselo o niečom rozprávali. Keď ma zbadali, obe vypúlili oči, a s rehotom sa ku mne rozbehli.
"Ahoj!" zvolali naraz.
Prekvapene som na ne pozerala - ako keby toho už nebolo dosť. "Ahojte."
"Keď nám oznámili, kto bude s nami bývať, nechceli sme veriť...až doteraz."
"Ale veď to nie je až také super," povedala som. "veď uvidíte."
"Pomôžeme ti," ponúkli sa a zobrali moje dva kufre (nezvyčajné, že mám viacej než jeden kufor, že?).
Zavrela som za sebou dvere a sledovala, ako mi položili kufre vedľa pekne upravenej postele.
"Wow, keď som si predstavila, ako môže asi vyzerať moja izba, tak to ani zďaleka nevystihovalo toto," priznala som s úsmevom a prezerala si steny polepené obrázkami a fotkami.
"No, máme jeden z tých lepších, chvalabohu...Oh, mimochodom, ja som Sarah," povedala hnedovláska s jemnými črtami tváre a s hnedými očami.
"Ja som Charlotte," predstavilo sa s temným úsmevom dievča, s čierno-modrými vlasmi a modrými očami.
"Ja som Lia," usmiala som sa a obe objala.
"Áno, vieme. Si ešte krajšia v skutočnosti," priznala Sarah a zapýrila sa.
Toto bolo hrozne divné počúvať. Áno, asi si teraz vravíte, že by som mala byť zvyknutá na takéto, keďže už päť rokov som s Justinom, ale verte mi, nezvykla som si. Nato sa jednoducho nedá...
"Eh, ďakujem pekne, je to od vás naozaj veľmi milé," začala som a potom som začala krútiť hlavou. "ale vážne by ste sa ku mne mohli správať ako k normálnej teenagerke. Aj keď už mi teenagerstvo končí za pár mesiacov, veľmi by som ocenila, ak by ste ma nebrali za niečo viac, než som."
Obe prikývli. "Áno, v poriadku. Budeme sa snažiť."
"Ďakujem," spokojne som si vzdychla. "Vy ste sestry?"
"Nie," odvetila Charlotte. "Sme rozdielne ako deň a noc."
"Uhm, v čom ste napríklad také, hm, rozdielne?"
"Ja som čisto dievčenská, zatiaľ čo Charlotte je goth."
Padla mi sánka. Aby som bola úprimná, doteraz som sa ešte nestretla s nijakým gothom. Len vo filmoch. A nikdy som o nich nepočula nič dobré.
"Počúvaš metal?" spýtala som sa Charlotte, keď sme si posadali na posteľ.
Prikývla. "Áno, ale skôr mám len rada čiernu a vyvolávanie duchov."
Okej. Spomínala som už, že mi pred tým padla sánka? Ak hej, tak to sa nepočíta, lebo teraz mi vážne padla. Plus, ma ešte striaslo.
"Vyvolávanie duchov?" zopakovala som neveriacky. "Ako?"
Pokrčila plecami. "Neviem, mám asi len nejaký dar alebo čo, jednoducho ich vidím."
Zmätene som si poškrabala čelo. "To akože..." Nemala som slov.
"Akože ich vidím. Viem sa s nimi aj rozprávať, privolať...No ťažšie je sa ich zbaviť."
"Ty brďo!"
"Ja som si už nato zvykla," zasmiala sa Sarah. "Síce je to niekedy vážne desivé, no časom si na to zvykneš."
"To dúfam," zamumlala som, stále nemajúc slov.
"Kam ideš na školu?" opýtala sa ma Sarah a bolo na nej vidieť, že chcela zmeniť tému.
Vzdychla som si. "No, mám v pláne jednu ale najprv tam musím zájsť a prihlásiť sa."
"Sem na Harvard?"
Pokrútila som hlavou. "Ani náhodou. Chcem ísť na umeleckú," priznala som a cítila sa vinná. Všetci sú v tom, že budem pilne študovať na Harvarde a ja ich oklamem a odídem na inú...Je to obrovský risk, ale chcem v živote dosiahnuť to, čo som si zaumienila.
"Oh, no samozrejme," plesla sa po čele Sarah. "Keď budeš potrebovať s niečím pomôcť, vieš, za kým máš ísť," žmurkla na mňa a Charlotte súhlasne prikyvovala.
"Ďakujem vám, no, toto budem musieť pretrpieť sama."
"Prečo by si mala?" spýtala sa Charlotte, monitorujúc ma očami.
Nadýchla som sa. "Nikto nevie, že chcem ísť na umeleckú."
"Takže si klamala doma?"
"Áno, aj tak sa to dá povedať. Viem, že som teraz mala byť ticho pred vami, ale aby som bola úprimná, je mi jedno, či to vykecáte médiám, alebo nie. Je to na vás, vy budete mať možno potom pocit viny, nie ja...No, aj ja, ale nie z toho istého dôvodu," zasmiala som sa na tom, ako som sa sama domotala.
Obe sa zamračili. "Nie, nevidíme dôvod, prečo by sme to mali vykecať niekomu. Nie sme také. Obe sme čudáčky na škole, preto nemáme nikoho."
"Akože frajerov?" vyletelo zo mňa.
"Charlotte má frajera," povedala Sarah. "No Char je z Washingtonu, takže sú od seba oddelení."
"A čo ty?" spýtala som sa Sarah.
Pokrčila plecami. "Ja som mala, ale museli sme sa rozísť kvôli môjmu odchodu sem."
"To mi je ľúto," zamrmlala som a ľútostivo na ňu pozrela.
"Bol to pako," usmiala sa Sarah. "Ja skôr závidím Char, ona sa pekne drží a jej vysnívaný tiež."
"To je fajn, držím vám palce," usmiala som sa na Charlotte, ktorá tiež vykúzlila úsmev.
"A čo ty?" spýtala sa ma.
"No, ja..." zamyslela som sa. Ako to vlastne vyzerá s nami? Posledné dni to bolo hrozivé...Divné...A sama som si za to mohla...Ale niečo mi tu už tie posledné dni nehralo. Niečo nebolo tak, ako zvykávalo. "Ja som sa zatiaľ s nikým nerozišla."
"No, chodíš predsa už poriadnu chvíľu s Justinom Bieberom. Zrejme ste obaja zvyknutí na to, že ste od seba dlhšiu dobu oddelení, že?"
"Ja ti už ani sama neviem, Charlotte," smutne som sa usmiala. "Ľúbim ho z celého svojho srdce, celou svojou dušou... Ale... Proste...Eh, no to je jedno. Nebudem to tu rozbaľovať. Nič sa neskončilo."
Obe si vymenili ustarostené pohľady. Nakoniec sa ozvala Sarah. "To akože ukončiť nemôžete, ste najsledovanejší pár v celej Amerike, možno aj na svete! Ja som nikdy nefandila takýmto párom, ale vy ste jednoducho jednotka!"
"Ehm, Sarah, to sa mi všetko vážne nádherne počúva, ale nie všetko trvá naveky. Možno len ja mám teraz taký hlúpy pocit, lebo sa toho veľa zmenilo..."
"Áno, to môže byť tým," pritakala Sarah. "Zavolaj mu neskôr, a potom uvidíš, aký z toho budeš mať pocit."
"Dobrý nápad," povedala som a vytiahla z vrecka mobil, na ktorom som mala tri zmeškané hovory. Jeden od mamy, jeden od Justina a jedno neznáme číslo. Neviem prečo, ale niečo mi hovorilo, že to neznáme číslo je od toho sexy surfistu, menom Eric.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ellie* Ellie* | 3. října 2011 v 20:37 | Reagovat

Úžas..:)
Chceme dalšiu. :)

2 Pattie Pattie | 20. října 2011 v 15:09 | Reagovat

brutáálna. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama