V "raji" - 3.kapitola

11. září 2011 v 14:41 | Wanderer
Ach to bolo. Povedala som o sebe asi päť viet a keď si učiteľ všimol, že je to už beznádejné, usmial sa na mňa a posadil ma. Po hodine som mala biológiu.
Keď som prišla do laboratória, kam ma zaviedla Kaori, všetky pohľady boli na mne. Cítila som sa trápne a neodvážila som sa poobzerať po triede. Sadla som si do voľnej lavice, a síce som bola napätá, snažila som sa zachovať pokoj. O tri minúty nato vkročil do triedy asi ten najkrajší chalan možno aj na celom svete. Bol vysoký, asi meter osemdesiat, vlasy blond a tak mierne dlhé, že chalani si ich hádžu na stranu(:D) a prisahala by som, že oči mal čierne. Nevidela som ho zblízka ale dalo sa to spoznať. Keď prechádzal okolo mňa, stretli sa naše oči. Srdce mi urobilo salto. Totálne sa mi stiahlo brucho a rýchlo som odvrátila zrak. Všimla som si, že sa nežne usmial ale neviem, či na mňa, alebo na iné dievča. Nemyslím, že bol teplý...Nie... Rozhodne na neho nevyzeral. Takže späť k... neviem meno. Super. Nevadí. Určite cez hodinu povedia jeho meno a bude.
Vyzeralo to, že budem sedieť sama. Dovolila som si pozrieť za seba - čo ak sa mi podarí ho zachytiť. Našťastie sa bavil s chalanmi a ani oni neboli najškaredší ale rozhodne mu nesiahali ani po päty. Ja som sedela v druhej lavici v rade pri dverách. Predo mnou sedeli dve dievčatá ale aj ony boli plne zamestnané rozprávaním. A ten krásny chalan sedel vo vedľajšom rade v tretej lavici... Asi to vyzerá, že nezapadnem a budem mať len jednu kamarátku. Vzdychla som si a otočila som sa naspäť. Vybrala som si učebnicu a poprezerala som si ju. No tééda povedala som si v duchu, všetko čo tam bolo napísané, som sa ja učila už ani nepamätám. Ocko mal pravdu, keď hovoril, že so stredoškolským vzdelaním sme my v predšie. No dobre, my sme to už minule preberali, takže to tu bude sranda. Zavrela som učebnicu a civela som do blba, keď sa ku mne otočili obidve dievčatá predo mnou. Jedna sa na mňa usmiala a druhá si ma prezerala. Opätovala som úsmev a snažila som sa na ne nehľadieť. Potom sa mi jedna pozdravila (tá ktorá sedela na pravej strane - ja som sedela na ľavej).
"Ahoj, ty si Lith, však?"
"Áno a ty si voláš..."
"Samantha. Ale volaj ma len Sam alebo Sammy." Usmiala sa.
"Áno jasne. Teší ma Sam."
"A ja som Lucy." Usmialo sa na mňa aj druhé dievča.
"Teší ma." Tak to vyzeralo, že si budeme rozumieť. Vyzerali byť veľmi milé a priateľské.
"Takže odkiaľ si to prišla?" Zaujímala sa Lucy.
"No..." Preboha, oni ani nebudú mať potuchy, kde vôbec Slovensko leží! "Zo Slovenska."
"Ahaa." Povedali jednohlasne a tvárili sa veľmi chápavo ale bolo na nich krásne vidieť, že nemajú šajnu, čo splietam.
"Tam majú dobré mená potom. Lith je zaujímavé meno. Aké vtipné!" povedala Sam a zachichotala sa.
Poškrabala som sa na hlave. Ako vysvetliť, že také meno, aké mám ja, nikto nemá? Bože, to je trápne. A tak som spustila najväčšie klamstvo, aké ma kedy postihlo.
"No... Lebo rodičia vedeli, že raz prídem sem a nechceli, aby si ostatný mysleli, že budem ako piate koleso na aute."
"Aha...Je to celkom zaujímavé. Ale tuto sa o tebe veľa hovorilo. Takže sa neboj lebo ten kto ťa tu nebude mať rád sem nepatrí. Neboj sa. Nie sme ako napríklad, ehm, nacisti. Síce trochu hlúpy príklad ale aj tak. Takže sa nemusíš obávať. Naša škola je celkom známa a preto sme si už zvykli na ´cudzincov´," povedala Lucy a usmiala sa. Ja som si toto rozhodne nemyslela ale moja mama mala presne takýto rozum.
"Aha.. Jasne. Ďakujem. Som rada, že ste to povedali, lebo mám nejako pocit, že nezapadnem."
"Ale chóóď," zatiahla Sam.
"A čo pracujú tvoji rodičia?" spýtala sa Lucy.
"Otec je ortopéd a mama je psychológ. Čo vaši?"
"Táákže, môj ocko je architekt a mama farmaceut."
"Aj moji sú obaja lekári," povedala Sam. Nato zazvonilo a hneď dovnútra vkročila profesorka. Postavila sa vedľa katedry a porozhliadla sa po triede. Zrakom zastavila na mne a povedala: "Vitajte, slečna Sunsetová. Ja vás budem učiť biológiu a dúfam, že si my dve budeme perfektne rozumieť. Poďte ku mne na chvíľku."
Totálne som sa vyľakala, že bude ďalšie týranie -teda predstavovanie- ale našťastie sa so mnou chcela o niečom pozhovárať.
"Kým tu niečo vyriešim, ostatný si začnete čítať nové učivo a kto tak neurobí, vyskúšam ho a zapíšem mu F-ko!" Pohrozila, potom sa milo usmiala a venovala sa už len mne.
"Takže, ako to u vás chodilo v škole?"
"No..." Zamyslela som sa. "Tak ja som si prezerala učebnicu z biológie a väčšinu z toho sme už preberali," priznala som neochotne.
"Tak to je perfektné! Ak vám všetko pôjde dobre, tak vás zahlásim na súťaž. Budete reprezentovať školu," veľmi srdečne sa usmiala, ako keby to bola moja mama. "Môžete si sadnúť." To bolo všetko?
Celú hodinu bolo ticho, a zrazu mi niekto niečo hodil do hlavy. Naštvane som sa otočila a chalani za mnou sa chichúňali. Nasadila som nechápavý pohľad a otočila som sa späť.
Predo mnou bol zožmolený kus papiera. Otvorila som ho a bolo tam niečo načmárané. Lenže toto by nikto nevylúštil. Skúsila som ho vyrovnať a potom sa už dalo čo-to vidieť.
Ahoj! Chceme sa ti predstaviť! Thomas, Jake, Nirsen a Chad. Po hodine dáme reč! ;)
Vyvaľovala som oči na ten papier a bola som totálne zmätená. Snáď to nie sú úchyláci! Dali sa rozoznať písma jednotlivých mien. Jedno škaredšie ako druhé. Nechala som to tak. Zo mňa si nikto nebude robiť dobý deň! Pozrela som sa späť na chalanov a všimla som si, že to bola taká štvorica. Ale nevedela som, či je medzi nimi aj ten chalan. Ale sedel pri nich, takže to je viac ako isté. Super! Ak je to pravda, mám sa načo tešiť, no nie?
Pozrela som na hodiny a za päť minút malo zazvoniť. Potom už len telesnú, zemepis a angličtinu prežiť.
Trvalo celú večnosť kým zazvonilo. Potom, ako sľúbili chalani, sa mi prišli predstaviť. Ale len traja. Štvrtý nikde.
"Tak ahoj! Ja som Thomas." Pozdravil jeden z nich a usmial sa. Vyzeral tiež pekne. Bol tak normálny, ničím až tak výnimočný. Hnedé vlasy, vyšportované telo (ale to mali skoro všetci) ale pekné zelené oči.
"Eh, ahoj...."
"Ja som Jake." Jake bol trošku tmavší než ostatný, čierne vlasy vygélované nahor a svojím spôsobom aj zlatý. A mal krásne hnedé oči.
"Ja som Chad." To bol posledný a bol to černoch. Tééda ešte som nikdy nevidela takto černocha. Rýchlo som sa usmiala. Mal normálne dredy po plecia a tiež hnedé oči a bielka mu pekne svietili. Bol poriadne vysoký a vyšportovaný.
"Ahoj, Chad." Vyzerali byť tiež veľmi milý a priateľský takže nakoniec mali Lucy so Sam pravdu.
"...ak ma oči neklamú podpísali ste sa štyria..." Začala som s úsmevom.
"Hej, Nirsen ale utekal na telocvik, takže sa ti asi inokedy predstaví," povedal Jake.
Sklamalo ma to ale nič som na sebe nedala vedieť.
Po dlhšej debate ma odprevadili na telocvik a oni si išli na svoje hodiny.
Pánabeka tak toto by som nečakala, že to tu bude takéto dobré - pomyslela som si. Našla som si dokonca aj kamarátov, takže som ako v siedmom nebi.
Išla som do šatne. Tam sa mi všetky dievčatá bez problémov pozdravili a ďalej si robili svoje..
Keď sme mali ísť do telocvične, hneď som stretla aj svojho profesora.
"Oh, tak tu ste slečna Sunsetová," zvolal. Tento muž bol neuveriteľne mohutný a svalnatý. Tak som sa len chabo usmiala a nevinne pozerala naňho.
"Viem, že tu nemáte úbor, keďže ste nevedeli, že budete mať telocvik ale dúfam, že patríte medzi ten športový typ..."
"Áno! Ja šport milujem a u nás som aj chodila na zápasy z basketbalu takže bez problémov," rýchlo som spustila s nadšením. Na moje šťastie sa úplne rozžiaril a povedal:
"To je perfektné! Keď u vás budem vidieť, že ste naozaj dobrá, môžete patriť do tímu."
"Áno, ale ja..." A vtom vkročili do telocvične aj chalani a medzi nimi aj...Ten chalan. Skoro som omdlela. Pozrel na mňa, letmo sa usmial a potom sa už venoval lopte. Všimla som si, že učiteľ čaká, tak som sa rýchlo spamätala.
"Ešte uvidím, lebo už som mala v pláne iné krúžky a nechcem aby toho bolo na mňa priveľa..." Ospravedlňujúco som sa usmiala a sklopila oči.
"To nevadí ja to úplne chápem. Ak chcete, môžete aj teraz cvičiť lebo máme v skrini náhradný dres, ak by ste chceli..."
Porozmýšľala som nad tým a zvažovala, čo sa môže stať, ak budem cvičiť. Veľmi som chcela, takže jednoznačne budem cvičiť.
Prikývla som.
"Dobre, tak môžem vás ohodnotiť už hneď na tejto hodine. Nasledujte ma." Usmial sa a šla som za ním. Vošli sme do telocvikárskeho kabinetu a tam boli ďalšie dvere ktoré viedli do skladu.
Boli tam veľké poličky so všelijakými loptami, sieťkami, tyčami a ešte všeličo možné. Potom otvoril skriňu a tam boli dresy. Jeden mi podal.
"Nech sa vám páči. Choďte sa prezliecť a potom poďte do telocvične. Dnes si zahráme basket." Usmial sa a ja som rýchlo vyšla aby som sa stihla ešte pred zvonením prezliecť. V šatni bolo ticho ako v hrobe. Okná boli pootvárané, takže dovnútra vchádzal svieži jarný vzduch. Milovala som tú vôňu prírody. A vôbec. V zime je tiež všetko pekné, keď je biele ale inak ju moc rada nemám. Milujem jar a leto. Západy slnka pri mori, aj tú vôňu mora... Počkať! Ja som v Amerike- presnejšie povedané v Springfielde! Je to síce ďalej od mora ale aj tak. More tu je! Jááj som celá happy! Už sa neviem dočkať. Veď ja už ocka nejako prehovorím, aby sme vyšli na pláž.
Prezliekla som sa a trielila do telocvične. Práve zvonilo a učiteľ prišiel k nám, aby sme sa zoradili. Všetci už boli v pozore a učiteľ spustil.
"Takže dneska si zahráme basketbal. Chlapci proti dievčatám. A chcem..." rozprával ďalej ale mne sa trochu scvrkol žalúdok. Ja proti nemu?...Vyzerá byť dobrý a keď niečo neurobím dobre, určite sa na mne bude zabávať a vysmievať sa mi: "Bože tá je taká trápna." Ale potom sa učiteľ opravil...
"...takže to radšej zmeníme. Určíme dvoch kapitánov a oni si vyberú, či už je to chlapec alebo dievča. Takže, kapitáni budú...Z dievčat..." zaváhal. Rýchlo som cúvla aby si ma nevšimol. Našťastie povedal inú.
"...Amber a z chlapcov bude jednoznačne Nirsen!" Usmial sa a cúvol, aby si mohli začať vyberať. Pozrela som, že ktorý to je (že či náhodou nie on) a...Dopredu sa postavil on!!!!! Vnútri som totálne stuhla. Veď, ježkove oči, to on sa mi podpísal na ten papier!...Jáj to je tak...skvelé! A už mám s nim dve hodiny. Ach on je tak neuveriteľne krásny, príťažlivý, milý a ja tak škaredá. Počula som, ako začal vyberať.
"Jared poď." povedal Nirsen.
"Sarah," povedala Amber.
"Paul" Všimla som si, že Amber naňho zo srandy zagánila.
"...Lith!" Niekto vykríkol. No super. Teraz kto? Prosím nech to bol Nirsen.
"Hm? Prosím?" Rýchlo som vysypala.
"Poď sem," milo povedala Amber. Srdcový pokles som nedala najavo...Vybrala som sa teda k dievčatám a odtiaľ som sledovala, ako si Nirsen vybral jedno dievča, ktoré sa ihneď rozžiarilo. Aj ja by som chcela mať to potešenie - pomyslela som si a vo svojom vnútri som robila všetko preto, aby ma niečo nahnevalo a tým pádom by som hrala tvrdo a nezaujímalo by ma nič...

*Comment*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sisi Sisi | 11. září 2011 v 20:05 | Reagovat

Veľmi  podarené a teším sa, tá  škola vyzerá inak ako u nás. :)

2 Pattie Pattie | 16. září 2011 v 0:13 | Reagovat

uplne brutáálne to je zase. :))chcem mať tvoju fantáziu. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama