V "raji" - 2.kapitola

8. září 2011 v 18:07 | Wanderer
Ráno, keď som sa zobudila, som automaticky pozrela von oknom. Privítalo ma krásna modrá obloha na ktorej svietilo januárové slnko. Zacítila som, že ma páli prst, ktorý som si porezala. Okamžite som si spomenula na dýku a celá hrôza minulého večera sa mi vrátila. Vyskočila som z postele a skoro som narazila do dverí skrine. Otvorila som ju a začala som hľadať dýku. Už sa mi zdalo, že sa mi to iba snívalo, keď som na ňu naďabila na dne skrine. Odmotala som z nej handry. Za svetla vyzerala ešte krajšie ako včera v noci. Ktovie odkiaľ pochádza a kto ju tam stratil. Ešte chvíľu som nad tým uvažovala, ale potom mi došlo, že mi nič nedôjde a tak som ju naspäť zabalila do handier a išla som dole do kuchyne pozrieť sa, čo máme na raňajky. Ocko tam už popíjal kávu a čítal noviny. Keď som vošla, pozrel na mňa a usmial sa.
"Dobré ráno. Tak, ako si sa vyspala? Posteľ je pohodlná?"
"Áno, jasne, že je. A čo máme na raňajky?"
"No jogurt, čaj, toasty...Na čo máš chuť?"
"Hmmm....Na vločky s mliekom. Teda ak máme."
"Áno, včera som kúpil. Máme s malinami a čučoriedkami. Mali aj banánové s kakaom ale tie si nezvykávala jesť, tak som kúpil tie druhé."
"Aha jasne ja nemám veľmi rada banánové len s malinami. To je jedno idem si ich spraviť a potom idem do školy."
"Dobre. Dnes som si dal voľno aby som ťa mohol zaviesť do školy ale zato budem mať nočnú. Len ti chcem povedať, že ja pracujem už od piatej ráno takže sa neľakaj keď ma ráno niekedy nenájdeš doma, dobre?"
"Jasné v poriadku." Zobrala som si misku nasypala do nej vločky a priliala mlieko. Sadla som si za stôl a pustila sa do jedla. Bola som veľmi hladná atak vločky aj mlieko zmizli veľmi rýchlo. Keď som dojedla dala som riad do umývačky a išla som sa umyť a obliecť.
Netrvalo mi to veľmi dlho. S make-upom to nepreháňam a na seba si dám vždy to, čo mi prvé príde pod ruku.
Keď som sa obriadila, zišla som dole na dvor. Ocko ma už čakal v aute. Nasadla som k nemu a vyštartovali sme. Za päť minút sme boli pri škole. Prišli sme medzi prvými. Ocko ma vyložil, poprial mi veľa šťastia a nechal ma stáť samú na parkovisku. Poobzerala som sa. Všetci na mňa hľadeli. Tak ako vždy, som si pripadala trápne. Jedno dievča sa na mňa usmialo a rýchlo pribehlo ku mne.
"Ahoj! Ty musíš byť Lith! Tak veľmi ma teší!" vycerila na mňa zuby. Myslím to v dobrom zmysle. Bolo na nej vidieť, že to nehrá a že to myslí úprimne. Usmiala som sa na ňu.
"Ahoj. Teší ma...ee.." Nevedela som meno.
"Kaori! Volám sa Kaori." Usmiala sa na mňa ešte viac(ak sa to vôbec dá).
Hm...Zaujímavé meno. A...úprimne povedané, keď ste sa na ňu zahľadeli, bola neuveriteľne krásna. Mala krásnu, ružovú, čistú pleť bez vyrážok. Aj bez dotyku ste mohli zistiť, že pokožku má neuveriteľne jemnú a hebkú. Oči mala prekrásne sivé. Bola vysoká, ale nie príliš( moja mama sa mi stále sťažuje, že rastiem do neba, ale nechápem prečo ju to tok irituje). V jej držaní tela bolo niečo majestátne. Akoby nepatrila do tohto sveta. Ako by bola nejaká grófka z čias romantizmu. Aj na tvári bolo badať aristokratické črty. A jej vlasy boli dlhé, skoro až po pás, a krásne žlté ako slnko. Žiadna slamová žltá, ale úplne živá žltá, ako slnko za jasného letného dňa. Pery mala plné. A krásne sa leskli na slnečnom svetle.
"Oh, naozaj ma veľmi teší." Konečne som si uvedomila, že čaká na odpoveď.
"Takže ak ti to nebude vadiť prevediem ťa po škole."
"Áno budem rada."
Potešila sa ako malé dieťa. Tak krásne z nej vyžarovala veselosť a energia.
Vykročili sme. Všimla som si, že skoro nikto nevyzerá tak, ako ona. Bola výnimočne krásna. A jej chôdza bola tak nezvyčajne jemná. Bola veľmi štíhla, no zároveň vyzerala ako športovkyňa. Jednoducho povedané, ako vystrihnutá z filmu.
"A keby si niečo potrebovala, tak sa na mňa kľudne obráť. Takže, najprv pôjdeme do riaditeľne, aby ti pani McAvoy(ová) dala tvoj rozvrh.
"Aha, dobre."
Vošli sme hlavnými dverami do budovy školy. Pred nami sa nachádzala dlhá, veľká chodba. Na jej konci sme zahli doľava, až sme sa dostali k dverám, na ktorých bolo napísané: RIADITEĽNA NEVSTUPOVAŤ BEZ VYZVANIA. Tak Kaori zaklopala a čakali sme, až kým sa z druhej strany neozvalo hlasné "vstúpte". Otvorila som dvere a vošli sme dnu. Oproti dverám bol veľký písací stôl, za ktorým sedela ešte väčšia staršia žena. Asi pani McAvoy(ová). Podišli sme k stolu. Pani McAvoy(ová) sa ešte chvíľu zaoberala nejakými papiermi, čo mala na stole a potom zdvihla hlavu k nám.
"Oh, vitajte slečna Sunset(ová)! Hneď vám dám rozvrh. Predpokladám, že tuto slečna Moonlighty(ová) vám už vysvetlila ako to u nás chodí..." Usmiala sa a začala sa hrabať v nejakých papieroch čo mala na stole.
Pozrela som na Kaori a všimla som si že si ma premeriava. Potom sa mi pozrela priamo do očí a pousmiala sa.
Mala naozaj krásne oči.
"Máš nádherné oči." Vyhŕklo zo mňa. Ach ja sprostá! Ja sprostá! Kaori sa len usmiala.
"Ďakujem, všetci mi to hovoria. Mne to pripadá také divné. Ako keby ešte také oči nikdy nevideli."
Zrazu pani McAvoy(ová) zdvihla hlavu od papierov a v ruke víťazoslávne držala rozvrh.
"Nech sa vám páči," podala mi rozvrh. "A dúfam, že sa vám bude u nás páčiť. Veľa šťastia!" A srdečne sa na mňa usmiala.
"Ďakujem veľmi pekne. Dovidenia!" Pozdravili sme sa a odišli z miestnosti. Na chodbe mi Kaori vytrhla rozvrh z ruky.
"Áá! Takže! Tu máš prvú hodinu...hodinúú....SO MNOU!" Vykríkla a potešila sa. Ešte keby som vedela akú.
"A čo je to za hodinu?"
"No predsa matematika. Ach neznášam ju." Trochu zosmutnela ale hneď sa zase rozžiarila.
"Nevadí, to je hlavné, že budeme spolu! Potom máme spolu ešte dejepis."
"Áno aj ja som rada. A mohla by si mi vrátiť môj rozvrh, prosím?" Pozrela som na ňu a ona mi ho hneď podala. Takže pozrime sa na to:

Pondelok
1.hodina Matematika
2.hodina Biológia
3.hodina Telesná
4.hodina Zemepis
5.hodina Angličtina
6.hodina -

Utorok
1.hodina Dejepis
2.hodina Matematika
3.hodina Chémia
4.hodina Literatúra
5.hodina Hudobná
6.hodina Občianska

Streda
0.hodina Telesná
1.hodina Biológia
2.hodina Zemepis
3.hodina Fyzika
4.hodina Výtvarná
5.hodina -
6.hodina. -

Štvrtok
1.hodina Environmentálna
2.hodina Matematika
3.hodina Angličtina
4.hodina Chémia
5.hodina Chémia
6.hodina Biológia

Piatok
1.hodina Fyzika
2.hodina Angličtina
3.hodina Krúžok
4.hodina Krúžok
5.hodina -
6.hodina -

Hm...Piatok je celkom fajn. Tri hodiny pohodové.
"Počuj Kaori." Vytrhla som ju zo zamyslenia. Až teraz som si všimla, že ideme stále po chodbe. Hneď zbystrila.
"Áno?"
"Čo mám robiť s tými krúžkami?"
"No, to ti potom povedia. Dostaneš učiteľa, ktorý bude niečo ako tvoj triedny učiteľ len bude pre teba a nie pre celú triedu. Ja mám profesorku na dramatické umenie. Chodím aj k nej na herectvo a je skvelá."
"Herectvo?! Tu je aj herectvo? To je super!" Usmiala som sa. Hrať v divadle môže byť zaujímavé.
"No hej. Je tam celkom sranda. Stále sa je na čom smiať... A zvažuješ kam by si išla? Je tu fakt veľa krúžkov. Poď už sme tu." Zabočili sme doľava a objavili sme sa vo veľkej miestnosti. Všade viseli plagáty s matematickými vzorcami a podobne. Kaori išla k tretej lavici v strednom rade. Sadla si ale ja som ostala stáť. Pozrela na mňa nechápavým pohľadom.
"Čo je? No tak prisadni si." Usmiala sa na mňa.
"Ale kde máš spolusediaceho?" Nechápala som.
"No, ona práve odišla z tejto školy takže ju teraz vystriedaš ty." Potešila sa.
"Aha...Tak fajn." Išla som na druhú stranu, zhodila som si tašku vedľa lavice a sadla som si. Poobzerala som sa okolo seba a našťastie tu na mňa nikto nehľadel. Otočila som sa ku Kaori a všimla som si, že je veľmi zapozorovaná do knihy. Odkašľala som si.
"Áno?" Opýtala sa ma, stále hľadiac do knihy. Neviem prečo ale mám taký pocit ako keby sme sa poznali už celú večnosť.
"No nič, len čo mám robiť ja?"
"Vyber si knihu a čítaj si učivo alebo sa môžeme porozprávať. Skoro nič o tebe neviem!" Hneď sa zase usmiala a mierne vyskočila na stoličke.
"No jasne, takže..." Nevedela som ako začať.
"Nechaj tak, začnem ja."
"Fajn."
"Táákže, aké si znamenie? Kedy si sa narodila? Máš nejakých súrodencov? Aké športy obľubuješ? Aké filmy máš rada? Čítaš kni..." Trošku veľa otázok.
"Whou! Počkaj!" zasmiala som sa. "Poďme pekne po poradí a po-ma-ly." Posledné slovo som doslova povedala pomaly. Upokojila sa.
"Takže, kedy si sa narodila?" spýtala sa.
"Prvého júla. A ty?" Vypúlila na mňa obrovské modré oči (ktoré boli prekrásne a nejako nezvyčajné, a to vážne lebo nikoho som ešte nevidela s takými sivými očami). Zrazu sa rozžiarila.
"Čo je?" opýtala som sa.
"No predsa aj ja som sa narodila v ten istý deň!" Celá doslova žiarila. Neodolala som a aj ja som sa usmiala. Nedalo sa pri nej proste byť smutná.
"To je super! Môžeme ich oslavovať spolu, nie?"
"Jasne! Dobre, ideme ďalej. Máš nejakých súrodencov? Ak hej ako sa volajú, koľko majú rokov...?"
"No, mám jedného brata. Volá sa Jack a bude mať sedemnásť rokov. Rád hrá na gitaru ale inak je to totálny magor......však to poznáš."
"Hej poznám. Mám jedného brata a jednu sestru. Sestra je od nás staršia."
"Hmm, ako sa volajú?"
"Sestra je Niniel a brat...."
A vtedy zazvonilo.
"Neskôr sa porozprávame." Ešte mi stihla povedať Kaori, potom už do triedy vpálil učiteľ a my sme museli byť ticho. Vyzeral ako keby bol nejaký neuveriteľne vzdelaný filozof. Malý, tučný učiteľ ktorý má fúziky ako Hercule Poirot. A plus ešte bradu. Ale vyzeral byť veľmi milý a zdvorilý.
"Dobrý deň!" Prišiel ku katedre a usmial sa na nás. "Pokiaľ ide o matematiku, hneď sa jej venujeme, len by som sa chcel oboznámiť s jednou žiačkou." Žmurkol na mňa. Zapýrila som sa ako vždy a hneď bolo aj jasné, že myslí mňa.
"Takže nech sa páči, slečna Sunsetová."
Postavila som sa a odvliekla sa pred tabulu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sisi Sisi | Web | 9. září 2011 v 18:07 | Reagovat

Mám  veľmi rada Tvoju tvorbu a  toto sa mi   páči stále viac a viac. Teším sa na ďalšiu časť. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama