V "raji" - 1.kapitola

5. září 2011 v 11:20 | Wanderer
"Ahoj ocko!" Zakričala som ockovi na letisku keď sa ku mne blížil. Tak dávno som ho nevidela a teraz mám uňho bývať nevedno na ako dlho. Od mamy som odišla. Konečne mi dovolila odletieť za ockom. Má ho veľmi rada a neprežila by keby mu ublížila. Veď aj tak sem prídu bývať(moja mama s bratom), ale neviem kedy. Že vraj to je prekvapenie. Videla som, ako sa ocko usmieva od ucha k uchu. Keď bol on šťastný, tak ani ja som nemala dôvod na smútok. Síce, teraz som mala. Opustila som všetkých. Kamarátky. Ale sľúbila som si, že im budem písať. Hlavne Karen(najlepšia kamarátka).
"Ahoj! Moja malá!!" Skočila som mu do náručia a on ma tuho objal. Chvíľku sme takto postávali. Skôr ako ma pustil, sa na mňa ešte natešene pozrel.
"Ty si ale vyrástla! A ako si opeknela! Ani by som ťa nespoznal. Ozaj, už som ťa zapísal do školy."
Vzdychla som si. Veď sme sa videli pred pár mesiacmi...No dobre pred pol rokom.
"Vďaka ocko. Aj za to, že si ma už zapísal do školy. Mimochodom, mama ťa pozdravuje."
"Mhm...dobre, keď bude volať tak ju odo mňa pozdrav alebo mi ju môžeš dať rovno k telefónu. Ale teraz si už pohnime."
Prišli sme domov. Všetko vyzeralo tak, ako keď som tu bývala. Ale to som bola malé dievčatko. Predsieň bola vymaľovaná na žlto, kuchyňa na zeleno a obývačka na oranžovo .Ocko s mamou si to tu zariadili veľmi farebne a náš dom nazvali veselý (ja by som ho volala skôr Kanárikovo). Kto doň vstúpite, nemôžete byť smutný alebo mať letargickú náladu.
Ocko mi zobral hore kufre a ja som išla hneď za ním. Mimochodom, ocko je lekár, takže je veľmi starostlivý. A mne to niekedy lezie na nervy.
Otvoril dvere do mojej izby, ktorá bola celá fialova. Nežartujem, naozaj bolo všetko fialové: posteľ, skrine, koberec, stolík.........dokonca aj notebook, ktorý na ňom ležal, bol fialový ( netušila som čo tu ten notebook robil. Ocko žiadny nemá a aj keby mal tak rozhodne nebude fialový a nebude v mojej izbe). Na nočnom stolíku boli staré, fialové hodiny od starej mamy, ktorú som nikdy nevidela, ale ocko mi o nej často hovoril. Pozrela som sa na ne. Bolo sedem hodín večer. Čo asi robia kamarátky.........a mamina s bratom....... Ocko sa ozval a tým ma vytrhol zo zamyslenia.
"No, čo by si si dala na večeru?"
Porozmýšľala som nad tým ale nič ma nenapadlo.
"Neviem. Vlastne ani nie som veľmi hladná." Trošku som zaklamala. Ale v tom mi zaškvŕkalo v bruchu a to ma jednoznačne prezradilo. Ocko sa mňa pozrel a ja som sa musela usmiať.
"Mne naozaj stačí len jogurt. Nechcem nič veľké," povedala som.
"No, tak fajn, ale keby si bola hladná ohlás sa a teraz, ak ti nevadí, idem si pozrieť telku. Alebo si chceš pozrieť niečo ty? A ozaj, kúpil som ti notebook, tam ho máš na stole." Ukázal prstom na notebook, ktorý som si už predtým všimla, ale netušila som že bude môj.
"Jééj! Ďakujem, ocko! Si ku mne veľmi milý. Nezaslúžim si to."
Usmiala som sa naňho. On mi úsmev opätoval. "Ale zaslúžiš, moja malá," a potom vyšiel z izby a privrel dvere.
Vzdychla som si a sadla na posteľ. Zajtra ma čaká škola. Nová škola, kde nikoho nebudempoznať...A možno ma tam ani nikto nebude mať rád. Ľahla som si a zavrela oči. Už na mňa liezla únava keď som si uvedomila že som ešte nebola v kúpeľni.
Rýchlo som vstala z postele, zobrala si hygienickú taštičku a trielila do kúpeľne. Vyložila som si z nej hrebeň, pastu, kefku na zuby a ešte zopár lakov na nechty a inú kozmetiku. Osprchovala som sa a umyla si vlasy. Potom som vyšla z kúpeľne a zamierila do izby. Pomyslela som si, že by som sa mala pustiť do vybaľovania šiat, ale nechcelo sa mi a tak som si len ľahla do postele a zaspala.

Zrazu som sa prebudila na nejaký šramot. Pozrela som na hodiny a bolo len pol deviatej. Vyšla som z izby a zamierila do obývačky, pozrieť sa, či ešte ocko pozerá telku. Sedel tam v svojej obvyklej polohe na gauči. Pomyslela som si že by mu trocha rozptýlenia nezaškodilo.
"Ocko? Som hladná, nemáme niečo na jedenie?"
"Samozrejme že máme. Len si kľudne choď niečo zobrať z chladničky a nepýtaj sa ma takéto veci. Teraz si doma TU, takže rob všetko takisto ako doma." Usmial sa na mňa a potom bol už zase plne zamestnaný pozeraním správ. Mykla som plecom a vošla do kuchyne.
Otvorila som chladničku. Nenašla som v nej nič okrem jahodového jogurtu. Najedla som sa, ale stále mi škvŕkalo v bruchu. Prehľadala som celú kuchyňu, ale už som nenašla nič čo by mi chutilo.
Ešte sa mi nechcelo ísť spať a tak som sa rozhodla, že sa pôjdem pozrieť, čo ma to vlastne zobudilo. Vedela som, že už bude neskoro, lebo to, čo spôsobilo ten šramot, už určite odišlo. Ale aj tak som sa tam išla pozrieť. Keďže bola vonku zima, tak som si musela ísť do izby po bundu.
Keď som prechádzala popri obývačke, pokúsila som sa byť čo najtichšie, aby ma ocko nezačul. Ja viem, je to detinské, ale cítila som, že by ma nemal vidieť. Potichu som otvorila vchodové dvere a prešmykla som sa do zimy. Myslela som, že to šramotilo pod mojím oknom, tak som sa išla pozrieť najprv tam. Prehľadala som celý trávnik pod mojím oknom, ale nič som nenašla. Už som to chcela vzdať, keď som zrazu zbadala v kríkoch odraz svetla. Samozrejme, že som sa tam išla pozrieť. Keby som vedela aké to bude mať následky, tak tam radšej nejdem. Bola tam nádherná dýka. Rukoväť mala z materiálu, ktorý vyzeral ako slonovina ale bolo to drevo. Boli do nej vyryté rôzne ornamenty, ktorým som vtedy nechápala. Aj celé ostrie dýky, ktoré sa jagalo ako diamant aj v tom najnepatrnejšom svetle, bolo pokryté písmenami a ornamentmi. Zobrala som ju do ruky. Bola ľahká a na moje počudovanie teplá. Skúsila som ostrie a šmyk......porezala som si celú dlaň. Tá dýka bola neuveriteľne ostrá. Zrazu sa v kríkoch, z ktorých som zobrala dýku, niečo pohlo. Bola som strachom bez seba, ale niečo vo mne chcelo, aby som sa tam išla pozrieť. Už -už som sa chystala vykročiť ku kríkom, keď v tom ocko otvoril okno. Pritisla som sa k múru, aby ma nevidel. Musela som počkať, kým zavrie okno, lebo iná cesta do domu nebola. Modlila som sa, aby to bolo čo najskôr, lebo mi začínala byť veľká zima. Našťastie sa ocko len vyklonil z okna, trochu sa nadýchal vzduchu a hneď to okno zavrel. Kašlala som na kríky a čo najrýchlejšie som bežala do domu. Vbehla som do izby a zatvorila dvere. Dýku som hodila na posteľ a pobrala sa do kúpeľne, aby som si porezaný prst opláchla a obviazala. Potom som zabalila dýku do starých šiat a zahrabala ju na dno skrine. Dnes už toho bolo na mňa veľa a začínala som byť poriadne unavená. Tak som skočila do postele, zababušila som sa do prikrývok a aby som zaspala, pustila som si svoj iPod. Toto je jednoducho divné...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sisi Sisi | Web | 5. září 2011 v 14:16 | Reagovat

Začína sa mi to páčiť. :)

2 *Shawty* *Shawty* | Web | 5. září 2011 v 16:16 | Reagovat

No wow !! Tvrdím to už dlho ! Ty si talent !! .. :) Teším sa na pokračovanie .. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama