Tanec snov

19. září 2011 v 18:09 |  Vaše príbehy
Rozhodne si prečítajte túto zaujímavú poviedku :) Mne sa veľmi páčila a opravila som to, čo som ja osobne považovala za chybné a ospravedlňujem sa, ak tam omylom zostali ešte nejaké.
Poviedku poslala: Sisi


Prechádzala som nočnou parížskou ulicou. Všade navôkol som mohla cítiť rôzne vône jedál, ale aj nočné vône prichádzajúcej noci a spolu s ňou aj sny. Lenže tu nočný život prekvital.
Cítila som, že nie som ja jediná nočný tvor, ale všetci sa zavreli do nočných klubov a ja som sa prechádzala po prázdnych uliciach.
Rozmýšľala som nad tým, kde asi stáli tí výtvarníci, na ktorých som sas úžasom pozerala, keď maľovali kohosi portrét.
Všade okolo mňa boli lavičky, kvetináče s kvetmi, majestátne budovy divadiel a múzeí, odvšadiaľ tu na vás dýchala história, a vy ste ju cítili rovnako, ako umenie... Tu som mohla zabudnúť. Tu som bola len ja, a moje spomienky, ktoré by som najradšej poslala v kufri späť na Slovensko. Ale to sa nedalo. Boli tu so mnou a chceli sa vždy pripomínať, ale ja som nechcela. Nechcela som dýchať ich príkrosť a nechcela som cítiť tú bolesť. Už nie... Preto som odišla. Ušla som pred všetkým a hlavne pred ním sem, do mesta zamilovaných, do mesta lásky.
Zrazu som sa cítila sama v tom tichu, ktoré ma obklopovalo. Ale nemohla som prestať myslieť na to, čo mi spravil.
Pýtala som sa samú seba...Chodila som s ním len zo zotrvalosti, alebo som ho naozaj ľúbila? To je hlúposť! - zahriakla som sa v duchu, to je hlúposť, že rozmýšľam nad tým, či som ho mala rada. Veď mi ho nahovorili!
Žena, ktorú som nikdy nepoznala... Cudzia, ktorej ma prenechala moja matka len preto, že
on bol bohatý a mal všetko čo chcel. Po tom, ako ma zosmiešnil a správal sa ku mne ako k majetku, som si uvedomila, že už stačilo a ja budem žiť svoj život. Nie život, aký mi niekto pripravil pre svoje blaho, aby som sa potom len trápila.
Šetrila som si na túto cestu dlho. Už si ani nepamätám, kedy som začala sporiť a zrazu som tu. Mala by som sa tešiť, veď je to splnený sen!
Zdvihla som hlavu a pokúsila sa usmiať len tak, sama pre seba, ale nemohla som,
kým mi to neprešlo hlavou.
Stála som neďaleko tanečného parketu v dlhých červených šatách. V tejto snobskej spoločnosti som sa cítila nepríjemne, a všetci mi dávali najavo, že sem nepatrím. Šepkali si, ale ja som sa ich pokúsila ignorovať.
Pozrela som na Gabrielu, ktorá sa dobre bavila, spolu s pánom Drobišom tancovali a obaja sa smiali.
Pani Lenka prišla ku mne, a povzbudivo sa na mňa usmiala. Nechápala som, že práve ona je Danielova mama.
,,Bavíš sa?" spýtala sa ma a odpila si z drinku. Jeden pohľad stačil na to, aby všetko pochopila.
,,Chápem," zasmiala sa. ,, Ja to mám rovnako a predstav si koľko rokov."
Striaslo ma. ,,Prečo to robíte?"
Lenka mykla plecom a prstom prešla po pohári. ,,Bola som mladá a myslela som si, že mať veľký dom je všetko."
,,Prečo ste zostali?"
,,Bolo mi jasné, že Marek môže mať ženy aké len chce, a doteraz veľmi dobre viem, že má
aj iné. Ale keby sme sa rozviedli, bol by vo všetkých novinách a jeho obchod by sa znížil až by úplne krachol. A to mu nechcem urobiť."
Rozmýšľala som nad slovami pani Lenky. Ja by som na jej mieste urobila pravý opak a odišla
by som od neho. Nezniesla by som pomyslenie, že má niekoho iného a na nejakú firmu by som sa vykašľala.
,,Ty neľúbiš môjho syna," usmiala sa. Nebola to otázka.
,,Prosím?" spýtala som sa v rozpakoch.
,,Nemusíš mi klamať, Morgana. Ja to viem..."
Vtedy som ale nestihla odpovedať. Daniel ma chytil za ruku a zobral na parket. Videla som
jeho kamarátov, ako sa hihúňajú. Začalo to celkom nevinne.
Tancovali sme a ja som cítila nechuť jeho dotykov a potom jeho ruka skĺzla nižšie. Skoro som sa zbláznila a dala mu facku, ale ovládla som sa a odtiahla sa od neho.
Vybehla som z budovy a on bežal za mnou. V ten večer som sa hanbila, ako nikdy predtým. Bol opitý a snažil sa ma zvaliť na zem. Pobozkať ma, stiahnuť zo
mňa šaty ale ja som ušla...
A teraz som tu.
Znova som sa usmiala pre seba a povedala si, že všetko bude lepšie. Kráčala som ďalej až som začula hudbu. Sprvu tichú gitaru, vlastne dve gitary a bubon. Tá hudba bola taká exotická, štipľavá, pikantná, ale chutila ako čokoláda, horúca, sladká a plná vášne. Prilákala ma k sebe a ja som išla len za jej rukou, ktorá ma viedla.
Tam na lavičke sedel jeden gitarista, starší s bielou bradou, na zemi sedel mladý muž, tmavé
vlasy mal stiahnuté do gumky a vedľa neho ešte jeden, ktorý hral na bubon. Priblížila som
sa k nim a sledovala ich. Ten mladý, sediaci na zemi zodvihol hlavu a pozrel na mňa. Keď sa
naše oči stretli, srdce mi bilo rýchlejšie a nevedela som povedať slovami, čo som v tej
chvíli cítila. Chcela som si splniť len jednu túžbu, želanie, a to bolo tancovať na parížskej
ulici na hudbu pouličných umelcov, spontánne so zavretými očami. A v tom som to
urobila. Vyzula som si topánky na vysokých opätkoch a pustila sa do tanca. Po chvíli som
ale netancovala sama. Tancoval so mnou aj on a ja som si uvedomila, že som ho už niekedy videla...Vo svojich snoch. Bol to on, kto ma v noci uspával a hladil po tvári, keď som nemohla zaspať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sisi Sisi | 19. září 2011 v 18:24 | Reagovat

Ďakujem. :)

2 Monika Monika | 11. října 2011 v 18:11 | Reagovat

Nádherné... Krásne :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama