4.kapitola

24. září 2011 v 18:48 | Wanderer |  Dôveruj mi 2
Konečne som dopísala ďalšiu časť :) Teraz hor sa do mesta!!! :)
P.S ospravedlňujem sa za chyby


"Ahoj," pozdravil ma s úsmevom, keď si niesol svoju dosku k vode.
Úsmev som mu opätovala. "Ahoj. Čo ty tu?"
Pokrčil plecami. "Prišiel som sem dúfajúc, že tu budeš aj ty."
Ani tvoje meno nepoznám. "Oh, no tak to sa ti splnilo. Ale tu by si nemal byť, ak teda nechceš, aby ťa nachytali novinári so mnou."
"Je mi to jedno. Mimochodom," povedal a pristúpil ku mne. "Som Eric."
Ruku som prijala a pozrela mu do očí. "Lia."
"Áno, viem," prikývol a zasmial sa. "Ideš do vody?"
"Vlastne som práve chcela ísť do domu," začala som, ale jeho výraz na tvári ma prinútil zmeniť odpoveď. "Ale môžem aj zostať."
"Skvelé! Čakám ťa vo vode," žmurkol na mňa a rozbehol sa do vody.
Otočila som sa váhavo na Justinov dom a potom som sa pozrela na toho sexy surfistu vo vode. Len som pokrčila nad tým plecami a pobrala som sa po svoju dosku.
Vlny boli skvelé, ešte som sa ako tak stihla vyhupnúť na dosku, keď prišla obria vlna.
Pekne dlho som sa udržala na doske ale pošmykla sa mi noha a padla som na chrbát do vody. Slanú vodu som mala úplne všade, ešte som sa aj trošku nalogala. Rýchlo som schmatla dosku a pomohla si vyjsť na hladinu. Ako som tak rýchlo predýchavala plno vody, doplával ku mne Eric.
"To bolo dobré, až na ten koniec," zasmial sa.
Donútila som sa aj ja usmiať. "Hej, bol to skvelý pocit. Ale ty sa tak ľahko dokážeš udržať na tej doske, ako keby si ani len gram nevážil."
"No, už nejaký ten piatok surfujem, takže tieto vlny sú pre mňa hračkou."
Prikývla som. "Takže takto...Si vážne dobrý. Budeš ma musieť učiť," povedala som a myslela som to vážne.
"To by bolo parádne. Ale to by si najprv potrebovala tréning. Nie je dobré len tak vletieť do vody, nerozcvičená - pokiaľ chápeš, čo chcem povedať."
"Ale áno, rozumiem. Ja som len teraz nejako nerozmýšľala. Vlny sú teraz moje jediné kamarátky," smutne som sa usmiala. "A aj tie musím opustiť."
Uvidela som nejakú postavu stáť na brehu. Justin.
Mal ruky vo vreckách a bola som si na sto percent istá, že nás pozoruje. Presnejšie, určite sa dožaduje odpovede, s kým to do pekla som vo vode.
Vzdychla som si. "Prepáč, Eric, ale musím ísť. Povinnosti ma čakajú," povedala som a začala som plávať preč, keď mi ešte niečo povedal. "Dobre, takže v Bostone?"
So široko roztvorenými očami som sa k nemu otočila. "Čože? Odkiaľ to vieš?"
Pokrčil plecami a trochu sa začervenal. "Raz si tu na pláži telefonovala s niekým a nemohol som nepočuť, že odchádzaš do Bostonu na školu."
Opäť som si vzdychla. Vtedy som rozprávala s mamou. Nie, nerozprávala, hulákala som na ňu, že nechcem ísť tam do školy.
"Prepáč," dodal a ospravedlňujúco sa usmial.
Pokrútila som hlavou. "To je v pohode. Koniec koncov, to by bol riadny debil ten, kto by to nepočul," usmiala som sa. "Tak teda v Bostone."
A odplávala som.
Keď som už cítila jemnučký piesok pod mojimi nohami vo vode, postavila som sa, schmatla som dosku a vyšla von.
Justin bol ako keby mysľou niekde úplne inde. Pristúpila som teda k nemu.
Po peknej chvíľke na mňa konečne pozrel a v očiach mal otázniky.
"Je to len kamarát," odpovedala som na nevyslovenú otázku.
"Zajtra odchádzaš," povedal nahnevane. "a ty, namiesto toho, aby si sa pripravovala do školy, si tu surfuješ s nejakým cudzím chalanom!"
Srdce mi smutne reagovalo na jeho hrubý hlas. Veci vychádzali až pridobre a teraz sa to musí všetko pokaziť.
"Čo mi tým chceš povedať?" precedila som.
"Že sa máš pripravovať a nie zahadzovať sa s cudzincami!"
"Počúvaj ma veľmi dobre!" zrúkla som a v očiach mi blčal hnev. "Odmietam ťa poslúchať! Odmietam dokonca aj prijať skutočnosť, že si posledné dni nehorázne odporný! Odmietam byť s tebou, keď si hnusný a povýšenecký! Na druhú stranu prijímam odchod do Bostonu!" povedala som rozmýšľajúc, či toto všetko čo som povedala, dávalo zmysel.
"Lia, ja sa o teba bojím, to je všetko!"
"Nie! Ty žiarliš a si z neznámeho dôvodu podráždený!"
"Nie som."
"Ale áno, si. V poslednom čase mi hrozne lezieš na nervy, ale aj tak chcem byť len a len s tebou! Toto sú naše posledné spoločné hodiny, a ty ich využiješ tým, že ma hrešíš, ako nejaké usoplené decko!"
"Ja ťa nehreším! Chcem len, aby ti nič nechýbalo, aby si tam mohla odísť s dobrým pocitom, že ti nič nechýba, a že si maximálne pripravená na štúdium."
"O to sa ja osobne postarám, teba do toho nič."
"A kto je tu teraz odporný?!"
"Stále ty!" vyšplechla som naňho a po horúcom piesku som sa rozbehla do domu. Tresla som za sebou dvere a vletela do svojej izby, kde ma už čakal obrovský kufor, plný vecí.
Nahnevane som išla do sprchy, dala si studenú sprchu, vyprala som si plavky a potom ich dala usušiť na slnkom zaliaty balkón. Celý čas som mrmlala veci, ako: Ja som odporná a podobne.
Chcela som už odísť. Hneď v tom momente. Chcela som už uskutočniť môj plán, ktorý vznikol len za jednu jedinú noc a je taký prepracovaný.
Zrazu sa pomaly otvorili dvere a v nich stál Justin.
Váhavo som naňho pozerala a držala jedno pokrčené tričko v ruke.
"Prepáč," povedal potichu a zavrel za sebou dvere. "Odpusť mi, nechcel som byť na teba hrubý."
Mlčala som a čakala, čo povie ďalej.
"Ja viem, že toho máš asi veľa, a že tu pre teba nie som jediný...Ale pochop ma."
Zhlboka som sa nadýchla. "Áno, snažím sa, ale nedávaš mi logiku."
Pozrel na mňa prekvapený, že som prehovorila.
"Nerozumiem, prečo musíš byť ako môj otec," pokračovala som a hlas sa mi zasekol.
Na tvári mu bolo vidieť, že rozhodne nechcel, aby som to vyslovila. Nuž, ale musela som.
"Robím si čo ja uznám za vhodné a bola by som rada, keby si mi už do toho nerozprával. Ja za tebou prídem, keď budem v maléroch..."
"Nehovor," skočil mi do reči - v jeho hlase pochybnosť.
"Áno, prišla, pretože ty si mi zostal ako jediný človek - okrem rodiny - komu by som mohla dôverovať."
"Takže mi dôveruješ?" spýtal sa s jemným náznakom úsmevu.
"Áno, dôverujem ti. Zajtra odtiaľto odídem a my sa opäť budeme vidieť len cez webku."
"Budeš mi chýbať."
"Aj ty mne ale ver mi, že nám to len prospeje...Aj keď si sa len pred pár dňami vrátil z turné."
Mala som dôvod, prečo som to vyslovila...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Pattie Pattie | 24. září 2011 v 23:01 | Reagovat

krááásne. :) ale potrebujem dalšiu, pretže sa to začina váážne zamotáávať. :)

2 Christin Zombie Christin Zombie | Web | 25. září 2011 v 12:39 | Reagovat

děkuji,jsou z weheartit.com ;)

3 Wanderer Wanderer | Web | 25. září 2011 v 13:49 | Reagovat

Pridám hneď ako budem mať napísané :P A bude to dosť zamotané, takže si musím všetko písať aby som sa ani ja nezamotala hihi :)
Christin Zombie: ďakujéém ;)

4 *Shawty* *Shawty* | Web | 26. září 2011 v 16:53 | Reagovat

Krásne ... :) prosím si pokračovanie . :)

5 Ellie* Ellie* | 3. října 2011 v 20:25 | Reagovat

:OOO toto?!. čó?!.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama